Nedeľa, 25. február, 2018 | Meniny má Frederik(a)
Pridajte si svoje mesto

Ochranárka vyzýva k odbornosti pri ošetrovaní stromov

„Naše nároky sú oveľa väčšie, než sú naše skutočné potreby, čo sa odráža na životnom prostredí i na morálke spoločnosti,“ hovorí Dana Ševčíková.

Dana Ševčíková so svojimi kolegami, s ktorými sa denne bije za stromy.(Zdroj: Archív (DŠ))

„Naše nároky sú oveľa väčšie, než sú naše skutočné potreby, čo sa odráža na životnom prostredí i na morálke spoločnosti. V súčasnej dobe je dôležité provokovať ľudí k úvahám nad prioritami, i keď to často nie je jednoduché,“ hovorí Dana Ševčíková, jedna z ocenených osobností mesta Senica.

SENICA. S demokraciou to nebude až také zlé. Mesto Senica ocenilo ženu, ktorá nekompromisne, neraz v názorovom rozpore so samosprávou, stojí na strane stromov. V dobe mnohých nezmyselných rozhodnutí, ktorým padli za obeť kvantá zdravej zelene po celom Slovensku, ona absolvuje konania, študuje legislatívu, informuje verejnosť i ministerstvá o dianí na poli životného prostredia, o neospravedlniteľných a nezvratných zásahoch človeka na prírodnom bohatstve.

Článok pokračuje pod video reklamou

„So stromami je to láska na prvý pohľad. Považujem ich za živé bytosti, jedinečné, krásne, mocné. Napriek svojej veľkosti sú proti ľudským rozhodnutiam celkom bezbranné,“ vyjadrila sa dobrovoľná ochranárka Dana Ševčíková, ktorej sme v tejto súvislosti položili niekoľko otázok.

Získali ste ocenenie za úspešnú pedagogickú, výchovnú a kultúrnu činnosť, ako ste prijali túto skutočnosť?

Ocenenie si vážim, je pre mňa cťou stáť medzi ľuďmi, vykonávajúcimi záslužnú činnosť na poli výchovy a vzdelávania, navyše preto, že sa svojej činnosti nevenujem ako pedagóg, ale ako dobrovoľníčka v občianskom združení. Preto to bolo najskôr veľké prekvapenie, ktoré sa vzápätí trochu menilo na rozpaky.

Som si veľmi dobre vedomá, že za činnosťou, ktorou sa zaoberám, je veľa úsilia a presvedčenia viacerých ľudí. Všetci si zaslúžia poďakovanie, celý KOZEL – Klub ochrancov zelene. Rada by som touto cestou vyjadrila vďaku za dobrovoľnícku činnosť každému jednému, kto sa zapája do našich aktivít akýmkoľvek spôsobom. Každý je dôležitý a na všetkých som hrdá.

Ak by som mala menovať konkrétne, bol by to dlhý zoznam. Neviem však nespomenúť aspoň tri dôležité mená. Hlavne s nimi sa aspoň pomyselne delím o získané ocenenie. Sú nimi Jakub Kováč, Martin Škúrek a Juraj Kabát, ktorí sa najvýraznejšie podpisujú na činnosti a smerovaní združenia. Bez týchto pánov by sme v tomto rozhovore ani nemali o čom rozprávať.

Vaša iniciatíva sa dotýka prioritne ochrany prírody, najmä stromov. Pôsobíte ako podpredsedníčka združenia, pričom ste sympaticky vyzdvihli, že práve s týmito ľuďmi ste dospeli k svojmu oceneniu. Ako sa pri ochrane zelene navzájom dopĺňate?

Každý vie niečo iné, ale spája nás láska k prírode, ku stromom určite najviac. Činnosti sa medzi nami delia akosi spontánne, prirodzene, podľa toho, čo komu najlepšie ide. Juraj je predseda združenia. Páči sa mi jeho priamosť a odvaha, nevyhnutná pre činnosť tohto spolku. Dokáže rýchlo zaujať postoj k nastolenej problematike, k veci pristupuje s ľahkosťou jemu vlastnou, zachováva si nadhľad.

Martin, náš podpredseda, do združenia obetavo vkladá kus zo svojej osobnosti, podporuje a rozvíja nové nápady a myšlienky, alebo naopak, niekedy ich v prospech združenia dokáže vhodne zabrzdiť, čo je pri našej hyperaktivite tiež veľmi dôležité.

Jakub je skúsený odborník, arborista s veľkou charizmou, ktorý ochotne a s láskou hľadá riešenia pre naše stromy a prakticky ich realizuje na najvyššej úrovni.

Ja mám snahu koordinovať celý tento spolok, okrem toho mi „prischla“ úloha kontaktu s médiami. Dôležitý je však každý jeden člen, rovnako ten, čo píše vyjadrenia, zháňa peniaze, ako ten, kto prejavuje svoju priamu účasť na našich aktivitách. Všetci spoločne tvoríme jeden tím a našim hnacím motorom je viera v spoločné presvedčenie.

Pri vzájomných diskusiách trávime spolu veľa času, sme v neustálom kontakte, určite aj preto združenie pôsobí ako živý a neformálny prvok. Nebránime sa novým prírastkom v členskej základni, s radosťou prijmeme každého, kto by chcel kúsok zo svojho času venovať tomuto spolku.

Svoje poznatky odovzdávate nastávajúcim generáciám – už škôlkarom. Čo je podľa vás v tomto smere najdôležitejšie, aká je úloha súčasníkov, aby sa priroda, krajina, nedostala do rúk mocenským záujmom na škodu nás všetkých?

Som presvedčená, že celkom stačí rozvíjať cit a vzťah k prírode a prirodzene ho vštepovať už deťom. Ak bude silný a úprimný, žiadne mocenské záujmy nad prírodou nemôžu vyhrávať. Najkrajšie je dostať takýto základ od svojej rodiny, v mnohých to však absentuje. Verím, že i svojim vlastným správaním a presvedčením môžem ovplyvniť aj ďalších ľudí, ktorí začnú uvažovať nad súvislosťami plynúcimi z nášho pohodlia voči životnému prostrediu.

Naše nároky sú oveľa väčšie, než sú naše skutočné potreby, čo sa odráža na životnom prostredí i na morálke spoločnosti. V súčasnej dobe je dôležité provokovať ľudí k úvahám nad prioritami, i keď to často nie je jednoduché.

Ako príklad spomeniem človeka, ktorý dokáže žiadať o výrub krásneho 50 – ročného stromu v meste len preto, že jeho drahé auto pod týmto stromom vraj trpí kvôli padajúcemu lístiu a kvetu. Tento človek nevidí iné riešenie, len zničiť krásnu prírodnú hodnotu, aby on sám mal ešte viac pohodlia. Nikto ho nenúti parkovať práve na tomto mieste. Hľadať však iné parkovacie miesto o ulicu ďalej je už ale nepohodlné, tak radšej žiada výrub.

Citlivo zmýšľajúcemu človeku, vychovanému v láske k prírode, by takáto myšlienka napadnúť nemohla. Chce to trochu tolerancie a citu a hneď sa dá problém vidieť inak.

Dospelým je ťažko podsunúť iný pohľad na vec, než ktorý majú zažitý, pri deťoch sú tieto dvere stále krásne otvorené a je tu priestor pre naše pôsobenie.

Kto konkrétne vás priviedol k vzťahu ku stromov, prírode ?

Ťažko povedať, nikdy som nad tým neuvažovala, asi som z tých, ktorí to majú jednoducho v krvi. Nie nadarmo sa hovorí, že čo vyžaruješ, to priťahuješ. Keď sa nad tým zamyslím, vždy mi život staval do cesty ľudí, ktorí majú k prírode veľmi blízko, ktorí ma v tomto smere obohatili.

Chvíľu po novembrovej revolúcii som spoznala mladú Seničanku, aktívnu a zapálenú ochranárku Ľubku Krištofovú. Vyplnila som prihlášku do Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, ktorý oduševnene viedla. Vďaka podpore a aktivitám, s ktorými som sa tu stretla, moje presvedčenie o nutnosti postaviť sa za ochranu prírody, odvtedy len silnie.

So stromami je to láska na prvý pohľad. Považujem ich za živé bytosti, jedinečné, krásne, mocné... Napriek svojej veľkosti sú proti ľudským rozhodnutiam celkom bezbranné, preto som rozhodnutá stáť na strane stromov. Vďaka združeniu to ide o trošku jednoduchšie.

Vaša angažovanosť v ochrane prírody vás stojí nepochybne veľa voľného času aj na úkor rodiny, ako to ponímaju vaši najbližši?

Niekedy to naozaj nie je jednoduché, no snažím sa to zvládať tak, aby bol aj „KOZEL sýty, aj rodina celá“. Našťastie mám v nej podporu. Aj tu často nastáva otázka priorít. Ak je treba rýchlo konať, napísať odvolanie proti výrubu stromov, či stanovisko k ich zachovaniu, alebo ak je nutné vybehnúť do terénu kvôli nejakej obhliadke, nákup či kôš s nevyžehleným prádlom musí počkať.

Do združenia zo seba vkladám veľa, ale aj tak je pre mňa dôležité zachovávať si aj svoje ďalšie aktivity. Veľmi sa mi páči TAIJI (tajči) a jeho filozofia. Rovnako, ako pri tomto cvičení, ani v iných situáciách netreba tlačiť veci do krajnej polohy, viem, že je dôležité ustrážiť si priestor pre svoju rezervu, ktorú som pripravená použiť len za mimoriadnych okolností.

Vďaka tomu môžem vybehnúť na turistiku, sadnúť si k dobrej knihe, zahrať si so svojou dcérou na gitare, či nájsť si čas pre ľudí, ktorých mám rada.

Ako vnímate skutočnosť, že vás ocenilo mesto, ktoré sa neraz dostalo na pranier zo strany vášho ochranárskeho združenia za zaobchádzanie so zeleňou? Je to z ich strany aj určité uvedomenie si, že to v podstate so všetkymi, aj s mestom, myslíte dobre?

Ak nastane z našej strany neskrývaná kritika, napríklad pri nevhodnom oreze drevín, je to preto, aby sme rázne poukázali na nežiaduci jav, čím chceme v budúcnosti predchádzať podobným situáciám a prispieť k dlhšej životnosti našich stromov. Nekritizujeme preto, aby sme niekoho účelovo zdiskreditovali, či spochybnili. Verím, že sme aj mesto svojou činnosťou presvedčili o charaktere združenia, ktoré nemá chronický záujem byť vo večnej opozícii a všetko len kritizovať.

Oveľa radšej sa zaoberáme tými pozitívnymi vecami, ako sú napríklad brigády, sadenie stromčekov, návštevy materských škôl s našim projektom Strominkovia, ukážkové ošetrovanie zelene, prednášky a pod. Ak však nastane situácia, kde treba zareagovať kriticky, nemôžeme zostať flegmatickí, nech sa už jedná o kohokoľvek.

Aký je váš názor na postoj slovenských samospráv k mestskej zeleni ? Prečo je nutné dať tejto veci patričnú vážnosť?

Mestskej zeleni treba venovať náležitú pozornosť, stromy je potrebné kontrolovať a odborne ošetrovať, aby boli pre obyvateľstvo bezpečné a zároveň aby mali čo najdlhšiu životnosť. V mnohých prípadoch býva táto prevencia zanedbávaná kvôli financiám a starostlivosť o stromy je zúžená na riešenie akútnych problémov.

V prípade, keď mestá robia výberové konania ohľadne ošetrenia stromov, hlavným kritériom je pri výbere cena. K zákazke sa tak často krát dostane firma, ktorá nemá žiadne vedomosti z arboristiky, dendrológie, či biológie a je schopná odobrať drevine napríklad celú korunu, dôležitý asimilačný orgán stromu. Slováci si ešte stále nezvykli, že tak, ako máme odborníkov na opravu áut, či liečenie našich štvornohých miláčikov, tak máme a mali by sme využívať odborníkov na ošetrenie stromov – arboristov.

Pri obciach vidím veľký problém aj v tom, že na úradoch nemajú odborníkov na zeleň a veľakrát ich ani nevyhľadávajú. Rozhodujú starostovia, ktorí pred zvolením vykonávali rôzne profesie a zrazu je v ich kompetencii posudzovať stromy, stanoviť rozsah a spôsob ošetrenia stromu, vyjadrovať sa k výrubom a podobne. Mnohí z nich nemajú ani tušenie o možnostiach, ktoré sa dajú v prospech zachovania stromu ešte vykonať a ako jediné riešenie vidia len výrub. Veľakrát chýbajú len správne informácie.

Preto si uvedomujeme že je nutné rozširovať v tomto smere osvetu a o toto sa usilovne snažíme. Starý strom je vzácnosť, je v ňom zhmotnený čas i úsilie predchádzajúcich generácií. Kultúrna spoločnosť ku stromom pristupuje s úctou, dokáže pre ich zachovanie vymýšľať aj netradičné riešenia, ktoré v konečnom dôsledku len zvýrazňujú význam ochraňovaného stromu a charakter ľudí, ktorí v jeho blízkosti žijú.


  1. Ton Caanen: Emócie chápem, ale rešpekt k súperovi treba zachovať Foto 2 562
  2. Ako z troch vznikla jedna. Cerová láka národnými kultúrnymi pamiatkami 101
  3. Vo vozidle pohrebnej služby odhalili colníci nelegálny tabak 65
  4. Skaličania sú víťazstvo od finálovej série 62
  5. V Hlbokom si pripomenú 130. výročie úmrtia Jozefa Miloslava Hurbana 38
  6. Odkedy v priestoroch DAV-u v Senici sídli Stonožka, budova konečne ožila 36
  7. Vďaka Petrohradu rýchlo zabudol na olympiádu v Nagane 32
  8. Dorastenecký Výber ObFZ Senica na šiestom mieste 31
  9. Denis Baumgartner: Veľkým snom je obliecť si dres reprezentačného A-mužstva 22
  10. Popudinské Močidľany vybudujú dva domy smútku 16

Najčítanejšie správy

Záhorie

Ton Caanen: Emócie chápem, ale rešpekt k súperovi treba zachovať

Futbalisti FK Senica majú za sebou náročný a smolný zápas na ihrisku lídra z Trnavy. Takmer obrali Spartak o body.

Ako z troch vznikla jedna. Cerová láka národnými kultúrnymi pamiatkami

Cerová sa nachádza v okrese Senica. Zaujímavosťou je fakt, že vznikla spojením s ďalšími dvomi obcami Lieskové a Rozbehy. Najstaršou obyvateľkou je rehoľná sestra, najmladším len trojtýždňový chlapček. Najstaršou organizáciou je škola.

Vo vozidle pohrebnej služby odhalili colníci nelegálny tabak

Colníci Stanice colného úradu Senica zaistili pri obci Zeleneč pohrebné vozidlo naložené tabakovou surovinou, ku ktorej nemal vodič žiadne doklady.

Skaličania sú víťazstvo od finálovej série

Hokejisti HK Skalica zvládli úvodné dva zápasy semifinále play, keď na svojom ľade zdolali Topoľčany, a tak v utorok vycestujú na ľad súpera s vidinou postupu do finále play off.

V Hlbokom si pripomenú 130. výročie úmrtia Jozefa Miloslava Hurbana

Pri príležitosti 130. výročia úmrtia Jozefa Miloslava Hurbana pripravila v nedeľu 25. februára obec Hlboké a spoluorganizátori pietnu spomienku na život a dielo Jozefa Miloslava Hurbana.

Blízke regióny

Na Zobore odchytili mačkovitú šelmu, pochádza z Afriky

Zviera uspal privolaný zverolekár. Podľa odborníka ide o servala stepného, podľa majiteľa je to mačka savannah.

Obchodné centrum má problém so zlodejmi. Pomáha polícia

Do Mlynov chodia hliadkovať policajti. Jedného zlodeja včera zobral sudca do väzby. Viacerým sa podarilo ujsť.

Všetko, alebo nič, povedal si Ofosu a strelil parádny gól (foto+video)

Zápas prvého Spartaka s poslednou Senicou mal neuveriteľný záver a nečakaného hrdinu.

Chodcov chráni zábradlie. Jakubkovi v kočíku nepomohlo

Do zábradlia na okraji chodníka opakovane narážajú autá. Mesto ho tam inštalovalo po tragédiách.

FOTO: Novorodenci z trenčianskej a myjavskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej a myjavskej pôrodnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.

Všetky správy

Nemci hokejovú senzáciu nezavŕšili, Rusi rozhodli o zlate v predĺžení

Jedinými premožiteľmi Rusov na olympijskom turnaji boli Slováci.

Ruskí hokejisti počas tónov olympijskej hymny spievali svoju vlastnú

Rusi porušili zákaz, spolu s fanúšikmi si zaspievali svoju hymnu.

Nemci boli pár sekúnd od zázraku. Zastavilo sa nám srdce, priznal Daciuk

Hokejové zlato v Pjongčangu získali Rusi, vo finále zdolali Nemcov 4:3 po predĺžení.

Občianska vojna alebo liberálna demokracia. Ako sa mohol skončiť Víťazný február

Pred sedemdesiatimi rokmi sa v Československu diali prelomové udalosti, ktoré formovali verejný život viac ako 40 rokov.

Holandsko sa mení na narkoštát. Polícia nezvláda boj s kartelmi

Veci, vďaka ktorým je Holandsko úspešné, uľahčujú život aj kartelom.