ZÁHORIE. Slová "Drôtovať, fléékovať..." iba skôr narodeným pripomínajú ľudové remeslo – drotárstvo. Starší ľudia, najmä na dedinách, si spomenú na „vandrovného“ drotára, ktorý s krošňou na chrbte chodil od dediny k dedine, od mesta k mestu a vyvolával to svoje známe „Drôtovať, fléékovať, hrnce drôtovať...“
Kým iné ľudové remeslá sa dajú - i keď s určitými odchýlkami a zvláštnosťami - sledovať nielen na Slovensku, ale aj inde vo svete (spomeňme iba kováčstvo, tkáčstvo, rezbárstvo a iné), drotárstvo je typickým slovenským ľudovým podomovým remeslom. Dnes už možno povedať, že drotárstvo u nás zaniklo.
Drotárstvo - ako ľudová remeselná výroba - má svoje počiatky na hornom Považí a na Kysuciach. Vznik tohto remesla siaha do začiatku 19. storočia. Venovali sa mu prevažne iba muži. Drotári i v pokročilom veku chodili na „vandrovky“. Zo začiatku vandrovka bola iba sezónna záležitosť, ale čoskoro bola trvalým sprievodným javom drotárstva.
Dnes, v 21. storočí, výrobky a nástroje drotárov nájdeme iba v múzeách. Ako chlapec si pamätám na istého drotára v pokročilom veku, ako chodieval s krošňou na svojom mohutnom chrbte a vyvolával „Drôtovať, fléékovať, hrnce spraviť.“ Tie časy už dávno pominuli. Zostali iba nemilé spomienky na úbohých drotárov, ktorí skúsili, ako chutí chlieb, často i ďaleko od svojho domova. Starší ľudia, a to nie všetci, si možno dnes zaspomínajú.
Autor: Drahomír Čermák
