SENICA. 11. februára v Domove sociálnych služieb a Zariadení pre seniorov v Senici na Štefánikovej ulici blahoželali pani učiteľke Margite Sadloňovej, rodenej Šestinovej, k výnimočným 104. narodeninám.
Pani Margita Sadloňová je najstaršou žijúcou učiteľkou na Slovensku. Je vo výbornom duševnom zdraví. Podľa Zity Riškovej, riaditeľky senického domova, ktorý jubilantka obýva od roku 2012, je obľúbenou obyvateľkou, bezkonfliktnou dobrou a skromnou ženou.
Jubilantke všetko najlepšie poprial primátor Senice Branislav Grimm, aj príbuzní a potomkovia jej bratov a sestier. V Senici z pôvodne ôsmich súrodencov žije v rodine Račkovcov už iba o desať rokov mladšia sestra, bývalá knihovníčka, 94-ročná pani Oľga Brečková.
Učiteľka Margita Sadloňová ovdovela, keď jej manžela Pavla Sadloňa za pomoc partizánom počas Slovenského národného povstania fašisti popravili. Pani Margita sa už nevydala. Nosí muža stále v srdci. Podobne ako žiakov, ktorí sa pri absencii vlastných detí stali aj jej deťmi..
Najstaršia občianka Senice pochádza z rodiny, v ktorej boli učiteľmi i starý otec (v Turej Lúke) aj otec (v Senici). Po starej mame je i príbuznou spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej (1872-1951), rodenej Riznerovej z Bziniec pod Javorinou. Mama spisovateľky a babička Margity Sadloňovej boli sestry Klimáčkové zo Starej Turej.
Pani učiteľka Sadloňová učila vo viacerých ľudových, meštianskych i základných školách. Na Považí, v Piešťanoch, v Trnave, v Šali nad Váhom, v Skalici i v Šaštíne. Do odchodu do dôchodku v roku 1970 dvadsať rokov učila doma na Záhorí, v Senici.
Keď sa znova narodím...
Keby mohla prežiť život znova, menila by v ňom niečo? „Ja myslím, že ani by som nič nemenila. Lebo som sa mala dobre. Maminka bola výborná. Aj otec bol dobrý i súrodenci. Mali sme sa radi. Nemali sme nepríjemnosti. Aj dnes ešte každý večer, každú noc sa mi s nimi sníva. O našich vždy pekné veci.“
Od roku 1999 sa o pani Sadloňovú, keď ešte žila vo vlastnom byte, starala opatrovateľka Drahoslava Hospodárová. Tiež bola medzi gratulantmi. V penzióne je pani učiteľka po úraze - zlomenine ruky od septembra 2012. Spokojná. Hoci jej zrak, sluch a pohyb už nie sú tými pomocníkmi, ako bývali v mladosti či počas pedagogickej praxe.
„Každý deň si zmyslím, že by som aj utekala. Peši. Aj v snehu. Do toho môjho domu, kde sme kedysi bývali... Alebo korčuľovať, plávať, lyžovať ....“ Rada športovala, hrala tenis, chodila do Sokola. Spomína si duševne stále svieža starenka.
Učiteľkou sa stala po vzore otca. „Bývali sme v škole, boli sme taký spokojný národ...“ Dokázala by jubilantka poradiť čosi aj do rodín, kde výchovu detí ešte celkom nezvládajú? „No – nebyť na nich taký veľmi prísny. Ale naopak. Riešiť všetko po dobrom.“
A čo jej dlhovekosť? Vychádza zo športu, životosprávy, duševného zdravia i životného poznania pani učiteľky: „Všeličo ma mrzí a koľkokrát si poplačem...A zase sa uspokojím, že druhí to majú tiež ťažké, zlé, alebo mnohí možno ešte horšie...“Zamyslela sa nahlas 104-ročná najstaršia Seničanka.
Živé obrázky z hĺbky pamäti
Pri bublinkách šampanského, ktorým si s primátorom pripili k jej narodeninám, prišla i spomienka na detstvo. „Maminka robila z ríbezlí výborné víno. A kolegovia môjho nebohého otca sem chodili a hovorili. No Janko, už sme tu. Mali to víno veľmi radi...“
Jubilantka si spomenula i na veselšie školské epizódy. „Takého malého chlapca som učila. Keď som išla skúšať a chcela som, aby niečo povedal, on na to: „Nic nevím, nic nepovím! A schoval sa pod lavicu...“ (Smiech.)...“
Nie vždy to bolo pre učiteľa ľahké, ak narážal na prílišné a neskromné želania rodičov, a tie boli v rozpore so schopnosťami dieťaťa. Ako z tej disproporcie von? „Mávala som také hovory s rodičmi žiakov...Aké majú byť deti, ako ich majú vychovávať. Čo im nemajú robiť, a naopak, čo im majú robiť...To som im radila. A radila rada. Nemala som žiadne nepríjemnosti vo vzťahu s rodičmi žiakov.“
Nuž, na dobré sa nezabúda. Zvykne pani Margita vravieť pri spomienke na manžela. Jej žiaci tiež isto pochopili, že na dobrých učiteľov sa nezabúda, hoci sa dostali trocha z očí, kamsi bokom každodennej komunikácie. Teda, pani učiteľka, všetko Vám najlepšie aj za vašich doterajších žiakov. Želáme zdravie, šťastie a naďalej vašu obdivuhodnú fyzickú i psychickú výdrž. Blahoželáme k vašim 104. narodeninám.
