Jedna z najmodernejších metód liečby kolenných či bedrových kĺbov súčasnosti – liečba kmeňovými bunkami – je od nového roku dostupná aj pacientom na Slovensku. Podstatou liečby je obnova poškodenej chrupavky v kĺbe pomocou telu vlastných kmeňových buniek. Celá liečba trvá len dve – tri hodiny počas jedného dňa a jej priaznivé účinky potvrdzujú tisícky úspešne liečených pacientov na celom svete, napríklad v Spojených štátoch či v Európe. O podrobnostiach sme sa porozprávali s chirurgom z Nemocnice Malacky MUDr. Milanom Hricom.
Ako môžu kmeňové bunky pomôcť našim kĺbom?
Pre svoje regeneračné a hojivé schopnosti sa kmeňové bunky stali prevratnou súčasťou liečby mnohých ochorení na svete. Majú schopnosť sebaobnovy, ale dokážu obnovovať tiež iné poškodené alebo opotrebované bunky, tkanivá, chrupavky, svaly či kosti. Kĺby nie sú výnimkou. Tu môžu pomôcť pacientom s pokročilou artrózou (s tretím a štvrtým stupňom) dočasne zlepšiť stav, alebo oddialiť totálnu výmenu endoprotézy. Úľavu prinesú aj chorým v strednom veku života s opotrebovanými kĺbmi a tiež športovcom, ktorí kĺby príliš zaťažujú.
Ako prebieha liečba kmeňovými bunkami?
Procedúra začína odsatím cca 50 ml tuku z brucha, kde sa nachádza najviac kmeňových buniek. Špeciálnou metódou sa bunky izolujú v sterilných podmienkach a následne sa aplikujú do poškodeného miesta, aby pôsobili priamo v centre poškodenia. Predstavte si to tak, akoby sa bunky nalepili na zničenú časť, uhniezdili sa tam a postupne začali pôsobiť. Celý zákrok trvá približne 2 – 3 hodiny.
Je tento zákrok bolestivý?
Miesta vpichu pri odbere tukového tkaniva aj pri aplikácii kmeňových buniek sú lokálne znecitlivené. Pacient to môže vnímať ako skôr nepríjemný pocit, podobne ako pri každom vpichu, určite ale nemôžeme hovoriť o výraznej bolesti.
Ako rýchlo po procedúre sa dostaví účinok?
Výrazné zlepšenie boľavých kĺbov pacienti pociťujú už po dvoch týždňoch od aplikácie. Celkový stav poškodenej chrupavky sa zlepšuje spravidla po 2 – 3 mesiacoch. Liečba je tým trvalejšia, čím je aplikovaná v skoršom štádiu poškodenia chrupavky v kĺbe. Samozrejme, dôležitá je rekonvalescencia. Bezprostredne po zákroku je potrebné, aby sa kĺb nenamáhal, ale povedzme po 5 až 7 dňoch je dobré, aby sa pomaly začal používať, odporúčajú sa ľahšie aktivity. Pacienti sú sledovaní, ich zdravotný stav je pravidelne zaznamenávaný. Stav liečeného bedrového kĺbu sa zväčša kontroluje röntgenom, kondícia kolenného kĺbu magnetickou rezonanciou.
Je tento efekt trvalý? Alebo sa naše boľavé kĺby zbavia bolesti len na určité obdobie?
Trvaniu účinkov liečby kmeňovými bunkami sa venovali odborníci z USA, ktorí sa liečbe kmeňovými bunkami venujú už roky. Podľa ich štatistík, približne 86 % pacientov odpovedalo, že boli s výsledkom liečby spokojní a boli by ochotní podstúpiť ju znovu. Na Slovensku máme v súčasnosti odliečených pacientov, ktorí sú po zákroku viac ako rok, drvivá väčšina z nich cíti subjektívne zlepšenie, ktoré potvrdila magnetická rezonancia, či röntgen. Liečba kmeňovými bunkami podľa záverov Lekárskej fakulty Univerzitnej nemocnice South Florida v USA pomohla aj pacientom s ťažkým poškodením kolenného alebo bedrového kĺbu – 89 % z nich zaznamenalo po liečbe kmeňovými bunkami úľavu od bolesti minimálne o polovicu.
Nemocnica Malacky spolu s procedúrou odštartovala aj unikátny web www.liecbaklbov.sk , ktorý sa venuje problematike poškodených kĺbov komplexne.
MUDr. MILAN HRIC
„Tri dni po zákroku som zbierala orechy“
Jednou z prvých pacientiek na Slovensku, ktorá podstúpila liečbu kmeňovými bunkami bola pani Jolana (61) z Čiližskej Radvane. Keďže sa sedavý spôsob zamestnania podpísal pod stále intenzívnejšiu bolesť kolien, uvažovala, čo ďalej. Mastičky, obstreky ani lieky už nepomáhali, naopak koleno opúchalo stále častejšie, bolesti sa zosilňovali do tej miery, že aj bežné čupnutie či chôdza do schodov ju veľmi vyčerpávali. Výstrahou jej boli kolená mamičky, ktoré ju v starobe posadili na invalidný vozík. Začala preto usilovne pátrať po možnostiach liečby, v rámci čoho sa dozvedela o metóde pomocou kmeňových buniek.
Stretnutie s odborníkom neodkladala.V rámci jednej návštevy jej prostredníctvom röntgenu zistil rozsah poškodenia kĺbu a stanovil ďalší postup. Keďže v prípade oboch kolien išlo o nižšie stupne artrózy, kedy je táto metóda najúčinnejšia, urobili jej zároveň predoperačné vyšetrenia a dohodli termín procedúry. Aj keď sa na začiatku obávala bolesti, po skončení zákroku potvrdila, že sa to dalo vydržať. Domov odchádzala ešte v ten deň. A nasledovalo obdobie, na ktoré bola zvedavá najviac – čo sa začne diať! Prvé dni cítila najmä brucho, ktoré je po odbere tuku ešte citlivé. Kolená boli meravejšie, akoby stŕpnuté, bolo potrebné ich postupne rozhýbať.
A pani Jolana nelenila, na tretí deň už v záhradke zbierala orechy. Primeraným a najmä pravidelným pohybom sa meravosť kolien postupne vytrácala, úplne fit sa cítila do troch mesiacov. S ročným odstupom konštatuje, že o ľavom kolene ani nevie a pravé, ktoré bolo viac zničené, pocíti, keď to preženie s domácimi prácami. Radosť z pohybu s vnúčatami, milovanú prácu v záhradke, či dlhé prechádzky po okolí si nevie vynachváliť.
Pani Jolana, liečená pacientka.
Autor: VV
