SOBOTIŠTE. Hvezdáreň v areáli Základnej školy v Sobotišti od roku 1972 rozvíja záujem o astronómiu. Nedávno tam pozorovali jeden z najväčších asteroidov, ktorý našu planétu minul koncom januára.
Neraz práve pochopenie súvislostí astronomických javov nás učí lepšie poznať svet i samých seba. Aké pozorovania nás čakajú tohto roku nám priblížil podpredseda Rady Slovenského zväzu astronómov so sídlom v Rimavskej Sobote, pedagóg Gymnázia Ladislava Novomeského v Senici RNDr. Svetozár Štefeček.
Z 26. na 27. januára 2015 vo vzdialenosti 1,2 milióna kilometrov preletel popri Zemi (asi trojnásobná dráha Zem-Mesiac) relatívne veľký Asteroid 2004/BL 86. Tiež ste ho v Hvezdárni v Sobotišti pozorovali?
- Hoci sa astrofotografii venujem dlhšie, pohyb asteroidu som fotografoval po prvýkrát. Bol mimoriadne jasný, aj keď sa dal vidieť len vo väčšom ďalekohľade. Obloha bola jasná, no musel som si ten pohyb nasimulovať v počítači. Pretože takýto slabý objekt nemožno len tak ľahko nájsť. Našťastie, bol v oblasti, kde bolo relatívne dosť jasných hviezd.
Namieril som fotoaparát, a po pár snímkach som videl pohyb na displeji fotoaparátu.V súhvezdí Hydry, na rozhraní medzi zimnou a jarnou oblohou na juhovýchodnom obzore. Snímal som to klasickým fotografickým objektívom, digitálnou zrkadlovkou s použitím ohniskovej vzdialenosti 100 mm.
V tom istom zornom poli sa popri tejto planétke 2004/BL 86 vyskytol aj asteroid Juno, patriaci medzi prvé objavené asteroidy zo začiatku 19. storočia.
Taká šanca - pozorovať taký veľký objekt, vraj nastane znova roku 2027?
- Áno. Čo sa týka doteraz známych asteroidov. Samozrejme, nové asteroidy sa objavujú. Možno nás dovtedy ešte niečo prekvapí.
Čo považujete za výnimočné výsledky astronómov zo Záhoria a Myjavskej pahorkatiny v roku 2014?
- My robíme astronómiu na tej popularizačnej úrovni. Čiže veľké vedecké objavy sa v tej našej komunite nedajú čakať. Ale popularizácia astronómie je stále na veľmi dobrej úrovni. Ľudia k nám chodia radi. Sú spokojní s tým, čo im môžeme ukázať z našej práce na videách, na záberoch hviezdnej oblohy.
Významnou udalosťou bolo, keď vďaka dlhodobej práci v našom krúžku naša študentka, dnes gymnazistka v Senici Jana Švrčková, vlani ako deviatačka v Základnej škole v Sobotišti vyhrala celoštátne kolo súťaže „Čo vieš o hviezdach.“ To je mimoriadny úspech.
Boli ste vlani aj na expedíciách za pozorovaním zaujímavých astronomických javov mimo Slovenska?
- Pokiaľ mám informácie, nebol taký úkaz, kde by sa zúčastnili členovia nášho zväzu. Ale naši členovia alebo záujemcovia využijú isto pozorovanie zatmenia Slnka 20. marca.
U nás bude viditeľné ako čiastočné, ale v oblasti Špicbergov a Islandu napríklad naši českí kolegovia plánujú pozorovania počas plavby loďou. Odtiaľ by sa malo dať pozorovať úplné zatmenie Slnka tesne pred rovnodennosťou.
Ako vnímate záujem o astronómiu v našom regióne?
- Je veľká škoda, že záujem o astronómiu, ktorý tu v minulosti bol veľmi veľký, trochu ochabol. Astronómia je veda, ktorá je síce krásna, ale ak v nej mladý človek chce niečo dosiahnuť, musí veľa študovať. Stráviť veľa nocí pod hviezdnou oblohou. Ovládať matematiku, fyziku. To možno ľudí odrádza.
Ale sú aj takí ako naša úspešná Janka Švrčková alebo v krúžku z Radošoviec Miriam Srogončíková, ktorá do školy chodí v Skalici. Nielenže má doma ďalekohľad, ale aj dobré praktické skúsenosti aj vedomosti.
Takže nájdu sa i takí mladí, ktorí sa dnes aj vďaka neskutočným možnostiam internetu a rôznym aplikáciám, môžu naozaj rozvíjať. Keby sme ich mali my kedysi, určite sme dnes niekde ďalej.
V krajskom i celoslovenskom porovnaní o najúspešnejších astronómoch hovoria viac výsledky zo súťaží a olympiád. Máme sa kým pýšiť ?
- Popri Janke Švrčkovej, aj náš bývalý študent Juraj Knapec zo Šaštína-Stráží, ktorý už je vysokoškolák, bol napríklad úspešným reprezentantom na Kongrese mladých bádateľov – astronómov v marci 2010, kde obsadil 2. miesto. Pozoroval a vyhodnocoval pozorovania mesiacov planéty Jupiter.
Aj v tomto roku môžeme sledovať vzájomné zatmenia a zákryty mesiačikov Jupitera. Práve na videozáznamoch týchto úkazov roku 2010 sa podarilo zistiť, že tie časy, kedy tie úkazy nastávajú, sa trošku líšia od výpočtov. Čiže je to použiteľné aj na upresnenie dráh mesiacov Jupitera.
Aké výnimočné pozorovania s astronómami absolvujeme tohto roku?
- Okrem už spomínaného zatmenia Slnka (20. marca) nás 28. 9. 2015 zasa po dlhšej odmlke čaká zatmenie ako veľmi výrazný nápadný úkaz. Od augusta budú nastávať zákryty jednej veľmi jasnej hviezdy Aldebaran v súhvezdí Býk. Bude zakrývaná Mesiacom. To je takzvaná zákrytová kampaň. Pred pár rokmi sme sa do nej tiež zapojili, vtedy ešte sledovaním pomocou klasických videokamier.
Dnes môžeme tie úkazy pozorovať veľmi presne. Aj vizuálne bez použitia nejakej kamery. Slúži to na upresnenie dráhy Mesiaca po oblohe. V minulosti sa to použilo v programe Apollo, aby sme čo najpresnejšie poznali dráhu Mesiaca.
Blíži sa Deň astronómie 2015. Aký program vás v Sobotišti čaká?
- Deň astronómie robíme v sobotu najbližšie k jarnej rovnodennosti 21. marca. Chceme ukázať záujemcom o astronómiu mladý Mesiac. Deň predtým nastáva zatmenie Slnka. Čiže mesiac bude iba 32 hodín po nove. Bude osvetlených len 2,3 percenta jeho plochy. Mal by to byť celkom pekný zážitok, ak bude priaznivá obloha.
A bude to tohto roku taká planetárna záležitosť. Budú viditeľné planéty Venuša, Jupiter, neskôr aj Saturn. Jupiter je blízko opozície so Slnkom, takže bude určite nápadným objektom večernej oblohy. S programom Dňa astronómie začneme pred 18. hodinou a tak ako aj činnosťou krúžkov nám v ňom pôjde tiež o zvyšovanie prírodovednej gramotnosti našej populácie.
Čo vám osobne astronómia dáva?
- Astronómia dáva človeku jednak pohľad do nádherných zákutí vesmíru, pretože príroda je nielen matematicky, ale aj esteticky veľmi krásna a zaujímavá. Vesmír je krásne farebný, a niekedy možno nepochopiteľný. Človek, keď vidí tie obrovské vzdialenosti, obrovské rozmery vesmíru, získava určitú pokoru.
Zimnú oblohu skrášľuje kométa C/2014 Q2 (Lovejoy). FOTO: Archív Hvezdárne Sobotište
