SKALICA. Každý návštevník Skalice sa na vlastné oči presvedčil, že mesto sa rozrastá nielen do šírky a výšky, ale je aj z roka na rok krajšia. Námestie, i keď čo do rozlohy nie je veľké, môže sa aj v súčasnosti pochváliť svojou stáročnou históriou.
Na neveľkom priestore sa tu návštevník zoznámi s viacerými historickými budovami. Nie je to len farský kostol, ale aj Záhorské múzeum, kultúrny dom (v októbri 2015 uplynie 110 rokov od jeho postavenia), rovnako gymnázium s vyše 350 rokmi (jedno z najstarších gymnázií na Slovensku), radnica, Mestská knižnica a v neposlednom prípade na okraji námestia návštevníka zaujme Jezuitský kostol.
Jezuiti prišli do starobylej Skalice v druhej polovici 17. storočia. Bolo to v roku 1660. O tri desaťročia neskôr začali so stavbou kostola, ktorú dokončili až v roku 1724 (stavbu pre výskyt moru prerušili). Miestni jezuiti kostol zasvätili Františkovi Xaverskému – patrónovi rádu a ochrancovi pred morom. Po zrušení rádu (1773) a po odchode jezuitov z mesta kostol slúžil ako skladovací priestor. Posledných 150 rokov bol kostol devastovaný, vyhovoval už len ako skladište nábytku, sýpka a pre iné účely.
Len čo kostol prešiel v ostatných, asi 15-tich rokoch, do majetku mesta, neslúžil už ako „kostol“, ale vďaka prezieravým funkcionárom a finančným prostriedkom z Európskej únie (i vlastným financiám) z bývalého kostola a z devastovanej budovy v meste vyrástol kultúrny stánok, ktorý Skalica potrebovala ako soľ. Dnes na tom istom mieste sa pýši jedna z krásnych budov minulosti, ktorá nesie i pôvodný názov.
Kapacita kostola je štyristo divákov. Tento jedinečný kultúrny stánok sa pre výbornú akustiku v plnej miere využíva, či už pri koncertoch, divadelných vystúpeniach, výstavách a dokonca i pri svadobných obradoch či promóciách. Zdevastovaná budova dostala nový šat a do historického námestia právom dobre zapadla.
Autor: Drahomír Čermák
