SKALICA. Návrh podania projektu v hodnote 10 tisíc eur na propagáciu cykloturistiky v prihraničnom území Skalicko-Strážnicko poslanci Mestského zastupiteľstva v Skalici schválili. Niektorí však poukázali na skutočnosť, že sa cyklisti o cyklotrasy musia deliť s poľnohospodármi či motoristami, čo spôsobuje ich znečisťovanie.
Kompromisné riešenie
Diskusiu inicioval poslanec Peter Hertl. Vzniesol kritiku, že cyklotrasy sú na niektorých miestach rozbité od traktorov, nákladných áut a ťažkej techniky družstevníkov. Podľa neho, keď sa urobia mapy cyklotrás a prídu návštevníci, mesto z uvedených dôvodov utrpí hanbu. Dodal, že mnohé ani de facto cyklotrasami nie sú, lebo vedú po poľných, neudržiavaných cestách a podobne.
Kompromisné riešenie navrhol poslanec Lukáš Tisoň: „Nebudem hlasovať proti, ale mesto sa musí postarať, aby cyklotrasy neboli viac poškodzované a zároveň, aby na mapách boli zohľadnené komplikované úseky, ktoré štandardom cyklotrás nevyhovujú. Nechcem, aby sme mapy nevydali a cykloturisti sem neprídu vôbec.“
Navrhujú viac tolerancie
Bývalý primátor Stanislav Chovanec, aktuálne z pozície poslanca priblížil, že vybudovaním cyklotrasy z Baťovho kanála do Zlatníckej doliny mesto sledovalo jednak prepojenie týchto dvoch turisticky atraktívnych miest a zároveň riešilo dlhodobú nespokojnosť s nebezpečnou dopravnou situáciou na štátnej ceste do Zlatníckej doliny, po ktorej mnohí motoristi „jazdia ako blázni“. „V tomto smere cyklotrasa svoju úlohu splnila. Treba si uvedomiť, že v danom území sa pohybujú nielen cyklisti a práca poľnohospodárov je rovnako dôležitá. Myslím si, že pri troche tolerancie je situácia zvládnuteľná,“ povedal.
Primátor Skalice Ľudovít Barát doložil, že pokiaľ chce mesto nejakým spôsobom cyklotrasy zosieťovať, nesmie sa zabúdať na to, že už predtým tu niečo fungovalo. „Možno niekto bude namietať, že sa cyklotrasa mala vybudovať päť metrov vedľa daných ciest. Avšak, keď sa uvažovalo o cyklotrase paralelne so štátnou cestou do Zlatníckej doliny, vyvstali stovky vlastníkov pozemkov, pričom vysporiadanie je absolútne nemožné. No a budovať na cudzom pozemku sa nesmie, preto buďme vďační za to, čo máme,“ rovnako vyzval k vzájomnému rešpektu primátor.
Cyklomapy mestu chýbajú
Poslanec Hertl pripomenul, že spomínaný projekt stál vyše 850 tisíc eur a tieto peniaze boli určené pre cyklotrasu, nie pre poľnohospodárov a automobily. Namieste podľa neho potom nie sú ani značky, ktoré upozorňujú na možnosť jazdy výlučne na bicykli. Za projekt nezahlasoval. Dušan Krivský, poslanec, ktorý takisto poukázal na zlú údržbu cyklotrás, skonštatoval, že chápe jednu aj druhú stranu, treba však stále hľadať schodné riešenie.
Mestské zastupiteľstvo schválilo žiadosť o finančný príspevok, zabezpečenie realizácie projektu aj spolufinancovanie vo výške minimálne päť percent z celkových oprávnených výdavkov. Tie predstavujú 10.000 eur.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, hlavným cieľom projektu je podporiť propagáciu mesta, kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu a športovo-relaxačného cestovného ruchu prostredníctvom vydania cyklistických máp prihraničného územia Skalicko-Strážnicko. V rámci uvedenej výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok je možné žiadať výlučne len na publicitu a propagáciu atraktivít v prihraničnom území. Cyklistické mapy pre blížiacu sa letnú turistickú sezónu mestu chýbajú.
Za posledné dva roky Skaličania vybudovali cyklotrasu spájajúcu Skalicu s Vrádišťom s dĺžkou 1020 metrov, dvojkilometrovú trasu smerom k prístavu na Baťovom kanále, okolo rybníkov k rieke Morave dlhú 1,55 kilometra, do Zlatníckej doliny dlhú 4 kilometre a z mesta na Mlynky v dĺžke 1,77 kilometra.
