Lakšárská Nová Ves. Peter Hlavenka sa profesionálne venuje výcviku dostihových koní len od roku 2012. Ale už pred jeho aktívnou trénerskou kariérou patrili kone k jeho veľkej vášni.
Odborná turfová obec ho za dosiahnuté výsledky v uplynulej sezóne ocenila titulom Najlepšieho slovenského trénera dostihových koní celkovým počtom 37 hlasov (podľa Dostihového programu získal celkom 41,11% platných hlasov).
Svet stajní a dostihov si ho získal už ako 14-ročného, keď začal aktívne pomáhať v konských stajniach vtedajšieho JRD Borský Mikuláš. Jeho príkladného prístupu k týmto kráľovským tvorom si všimol tréner Anton Peťko, ktorý mu dovolil na koňoch aj jazdiť.
Ako pracovný jazdec sa ďalej učil aj od ďalších trenérov, napríklad Jozefa Lehotského. I keď pracuje s koňmi už od mladých liet, ako profesionálny tréner do sveta turfu vstúpil až v roku 2012, keď absolvoval prípravu a skúšky na trénerskú licenciu B (pozn. red.: A – tréner z povolania, B – tréner, C – tréner, majiteľ).
Na profesionálneho trénera sa vypracoval vďaka koňovi, ktorý sa po zranení dostal do jeho opatery. Dnes pôsobí v Lakšárskej Novej Vsi.
Získať post profesionálneho trénera dostihových koní si vyžaduje dlhoročnú prípravu, aké boli vaše začiatky v stajniach u pána Strniska?
Do tejto stajne som chodil už dávno pred tým, ako som sa stal Trénerom roka. Majiteľ vedel, že si robím trénersky kurz a tak nejako sme sa dostali k nadviazaniu aktívnej spolupráce.
Profesionálne tu trénujem už tri sezóny, ale koňom sa venujem už od svojich štrnástich rokov. Ako mladý chalan som chodieval pomáhať do stajní bývalého JRD Borský Mikuláš. Ku koňom ma to veľmi lákalo. V podstate, tam som zistil, že ma priťahuje svet s nimi spätý.
Za totality fungoval ten systém, že roľnícke družstvo malo asi 30 dostihových koní a 30 chovných.
Stajňa pána Strniska bola pôvodne v Pezinku. No predchádzajúci tréner ho ťahal na Záhorie, keďže sú tu lepšie podmienky na trénovanie, oproti Kučišdorfskej doline pod Babou.
Tam sú len kopce, žiadne piesky tak ako tu. Zem je tam tvrdá ílovitá a koníky by tam cez zimu nemali vhodné podmienky na prácu.
Najprv boli jeho kone dočasne v ustajnené v Malackách, neskôr v Borskom Mikuláši, kde ich doviezol na dva mesiace v roku, aby mohli na sebe pracovať. Chvíľu trvalo, kým sa prepracoval až k súčasným stajniam.
Podmienky, ktoré tu pre koníky vytvoril považujem za jedny z najlepších na Slovensku.
Aké sú na Záhorí podmienky pre trénovanie koní, vzhľadom na lokality so zvýšeným podielom piesku. Keď potom koník príde pracovať alebo športovať na tvrdší podklad, nerobí mu to problémy?
Na piesku trénujeme po celý rok. Nie je úplne dobré, aby to bol hlboký piesok. Za takého počasia, keď je všade naokolo blato a premočená zem, laik by si povedal, že tu je to výhodnejšie. No nie je to tak celkom pravda.
Kone majú radšej pevnejšie podklady. Na nich majú istotu, že dobre dostúpia. Keď im podklad spod kopýt neuhýba, je to samozrejme najlepšie. No každý z koní osobitne dosahuje najlepšie výsledky na podklade, ktorý mu individuálne vyhovuje a práve na toto slúži príprava.
Veľmi záleží aj na tíme, ktorý koňa pripravuje, aby odhadol, aké podmienky mu vyhovujú. Občas mávame problémy s tým, že keď koníky prídu na dostihy, preteká sa spravidla na tráve a na to si musia kone zvyknúť.
Ale napríklad v Maďarsku je piesková trať a práve kone trénované tu v Laškárskej Novej Vsi sú tam vo výhode. No konkrétne zimná príprava prebieha na podklade, ktorý je daný. To sa tiež odvíja od toho, čo si môže majiteľ dovoliť.
Podobne ako futbalisti chodia na sústredenia napríklad do Dubaja, takto môže ísť aj koník. Keď na to klub má dostatok financií, môže všetko. Podľa môjho názoru, tie podmienky, ktoré tu v Lakšárskej máme sú dobré.
Trénujeme na tom čo máme a výsledky nám ukazujú, že to robíme dobre.
Na Slovensku existujú aj dostihové dráhy s umelým povrchom, pretekali ste aj takých?
Jedno také športovisko je pri Šamoríne. Majú tam polytrack (pozn. red. povrch vytvorený z polypropylénových vlákien, recyklovanej gumy a kremičitého piesku, znižuje spätný ráz spod kopýt, dokáže absorbovať a cez drenážny systém odviesť veľké množstvo vody, povrch nezostáva rozmočený).
Pretekali sme tam minulý rok. Do dostihu sme zapísali dva kone, jeden dokonca vyhral práve preto, že tam bol ten podklad tvrdý a pevný.
Keď kone z našej stajne vytrénované tu na piesku, prídu na takýto tvrdý podklad, majú dosť sily a ten tvrdý podklad zvládajú s prehľadom.
Za dobré výsledky ste dosiahli titul Trénera roku 2014, čo všetko to pre vás znamená?
Byť najlepším v tej ktorej disciplíne je snom asi každého kto sa profesionálne venuje športu. Toto ocenenie si vážim. Tréner roka je volený odbornou dostihovou verejnosťou a samotnými trénermi.
To, že je človek šampión a že zarobí najviac peňazí ešte neznamená, že sa automaticky stane aj trénerom roka, musia ho zvoliť na základe viacerých kritérií.
Dosiahol som toho na základe výsledkov za tri sezóny. Kone trénované mnou dosiahli 56 víťazstiev, dokázali sme vyhrať 6 Listed (L) dostihov.
Náš trojročný šampión, hnedák Kilword (ocenený ako Kôň roka 2014) zvíťazil v troch klasických dostihoch na bratislavskej 22. Veľkej jarnej cene (L, 1700 m), maďarskej Magyar Derby (Gd3, 2400 m) a bratislavskom 22. Slovenskom St. Leger (L, 2800 m).
Pre stajňu je to obrovský úspech, uplynulá sezóna bola pre nás rozprávková. Predsa len, je to ocenenie, ktoré sa nedosahuje každý rok.
Šťastná trojica. Zľava Peter Hlavenka, Kilword a v sedle Robert Šara. Foto: Archív Peter Hlavenka
Spomínali ste Maďarsko, chodievate aj niekde inde do zahraničia?
V roku 2014 sme absolvovali dostihy v Moste aj v Prahe. Tu sme s Just Mambo vyhrali bonusový dostih pre dvojročné kone. Záleží na tom, akú predstavu o angažovaní koní má majiteľ. Tomu sa prispôsobuje tréner.
Tréner, ak si nájde majiteľa, ktorý je ochotný platiť štartovné, môžete s koníkmi chodiť na preteky a cestovať po celej Európe.
Za minulého trénera, to majiteľ nazýval "výletmi", ale treba to chápať ako výlety, ktoré stoja tisíce 1400 až 1500 eur, štartovné je zanedbateľné.
Tá položka sa pohybuje okolo 100 eur, ale celá cesta, boxy a viac ako tisíc kilometrov tam a potom naspäť si vyžaduje mať zodpovedný tím ľudí, ktorí celý presun organizujú.
Tréner, jazdec, realizačný tím, to všetko na seba viaže veľké náklady. Aj keď sa tam behá za väčšie peniaze, majiteľ musí mať ambíciu a hlavne dopredu zabezpečené financovanie, pretože dotácie sa vyplácajú až za pol roka.
Ako fungujú bonusové preteky?
Keď si kúpite koňa na dražbe v Írsku, napríklad v Tattersalls, práve tam sú vypísané bonusové dostihy pre v dostihoch nezvíťazivšie kone. Dvojročné, ktoré vyhrajú práve na takýchto dostihoch dostávajú mimo dotácie aj bonus pre víťaza 5000 libier, takže v už spomínanej Prahe sa nám podarilo takto zvíťaziť s Just Mambo.
Akých dostihov sa zúčastňujete?
Zúčastňujeme sa rovinných a prekážkových dostihov. Prekážkových sme minulý rok behali veľmi málo, z tých koní, ktoré teraz trénujú – napríklad Mr. Angel behal predminulý rok cez prekážky v Taliansku, dva krát vyhral v dostihy v Bratislave obsadené silnou konkurenciou.
Na jeho posledných dostihoch v Senici sa ale zranil a minulý rok sme ho v podstate len liečili, ale na dráhu sa po preliečení vrátil a dva razy bol tretí. Teraz máme ambície zúčastniť sa na Veľkej Pardubickej.
Dostihy na Pardubickej sú najmä o prestíži. V takýchto pretekoch musí koník absolvovať najprv kvalifikáciu. Táto spočíva v podmienke, aby prešiel trať bez pádu a vybočenia.
V Pardubiciach je vypísaných asi 6 dostihových dní a k nim prislúcha 6 kvalifikačných dostihov. Koník musí byť starší 6 rokov.
Kto je momentálne tu v stajni pána Strniska hlavným džokejom?
Číslo jedna je u nás už od sezóny 2014 Róbert Šara (vystriedal Zdenka Šmidu). Počas nášho rozhovoru pracoval s kobylkou Apalossa, ktorá minulý rok behala len raz a vyhrala dobre obsadený dostih.
Je jednou z našich nádejí pre tohtoročnú sezónu do klasických veľkých dostihov. Róbert Šara bol vyhodnotený aj ako jeden z najlepších športovcov TT SK.
V džokejskom šampionáte sa umiestnil na druhom mieste, ale ešte dve nedele pred koncom sezóny, však šampionát od jeho začiatku viedol.
Predbehol ho Michal Abík (pozn. red. rozhovor s týmto nádejným džokejom nájdete v aktuálnom vydaní nášho týždenníku).
Hviezdou tunajšej stajne sa vlani stal trojročný hnedák Kilword z Írska. Najcennejší triumf si vybojoval na 92. ročníku maďarského derby v Kincsen Parku, je to najväčší úspech v jeho „atletickej“ kariére.
Zároveň je lídrom slovenskej klasifikácie trojročných žrebcov. Podľa magazínu "Dostihový program" v ére samostatnosti bol takýto víťaz len štvrtý raz v histórii samostatnej Slovenskej republiky, naposledy takto oceneným bol Pretty Princ v roku 2002.
Ako sa rodí kariéra takýchto výnimočných koní?
Momentálne máme šampióna, ktorý sa volá Kilword. Tento koník dokázal za sezónu zarobiť 50.000 eur, vyhral tri klasické dostihy, je slovenským Koňom roka, dnes je najlepším trojročným žrebcom, najlepším vytrvalcom a najlepším míliarom na Slovensku.
Kôň je športovec, ja ich prirovnávam k atlétom. V zime absolvujú objemovú prípravu tak ako futbalisti alebo hokejisti. Teraz teda trénujú silu.
Na jar, keď nastane sezóna, začnú pracovať intenzívnejšie. Podľa propozícií a výkonnosti ich prihlasujeme do dostihov.
Ak kôň, ktorý začína v piatej alebo štvrtej kategórii a vyhrá, postupuje do vyššej – tretej, druhej. Môže postúpiť hneď do prvej kategórie alebo Listed, záleží to od majiteľa, aké má s koníkom ambície.
V roku 2013 absolvoval dva štarty na bonusových pretekoch v Prahe s rannými koňmi. Kilword obsadil 6. a 7. priečku, ale medzi rýchlou konkurenciou sa nestratil.
Bežal síce dobre, ale na veľké preteky ešte nebol dostatočne vyzretý. Aj keď sme sa nedočkali žiadneho prekvapenia, Kilword presvečil, že má potenciál.
Sú si kone schopné počas svojej aktívnej kariéry zarobiť, takpovediac na živobitie?
Mladé kone majú dostihovú kariéru, ale zarába len malé percento z nich. Je štatisticky dokázané, že na seba si dokážu zarobiť asi 4 percentá dostihových koní.
Náklady na ich kariéru sú vzhľadom na platy a ekonomiku stajne vysoké. Už rádovo 350 až 400 eur mesačne vychádzajú náklady na jedného koňa.
Teda ten, ktorý dokáže zarobiť napríklad 5000 eur ročne, si už na seba zarobí. Ale nie je to tak, že by si na seba tie koníky zarábali – skôr sa hovorí, že majú dostihovú kariéru.
Ako sa vyvíja takáto kariéra s pribúdajúcim vekom?
Ak si majiteľ do stajne kúpi koňa ako ročného, trénujeme a pripravujeme ho na dostihy. V dvoch až troch rokoch začnú behať.
V treťom roku majú klasickú sezónu. Vtedy môžu podstúpiť výkonnostnú skúšku – klasické dostihy (pozn. red. tých je 5).
U nás nemôžu behať klasické dostihy napríklad valasi, môžu len kobyly a žrebce. Každý štát má stanovené svoje podmienky.
Ak potvrdia svoju výkonnosť, na základe toho sa vyselektujú do kategórií od piatej, ktorá je u nás najslabšia až po Listed a Graded, a podľa kategórií sú dostihy samozrejme aj dotované.
Dostihová výkonnosť kôňa môže byť až do 10 – 12 rokov života. Vlani sme tu mali desaťročného Elegan Devila, ktorý behal dostihy, dokonca dva krát vyhral, ale bol aj dvakrát druhý a dvakrát tretí.
U starších koní ďalšia kariéra záleží od majiteľa, čo s nimi ďalej plánuje. Niektoré sa uplatnia v chove. Kobyly, ktoré majú výkonnosť sa nechávajú a žrebci – tých ide na 99 percent vykastrovať, stávajú sa z nich valasi.
Používajú sa na rôzne rekreačné účely. Ľudia si ich kupujú takpovediac pre deti na záhradu. V takejto stajni, kde máme vyše 25 dostihových koní, majiteľ po ukončení ich dostihovej kariéry rozhodne, ktoré sa predávajú na športové účely a ktoré pôjdu napr. na rekreačné účely.
Čiže každý kôň má nádej na kariéru, má šancu zažiariť a potom odísť do dôchodku?
Ak je kôň pre majiteľa užitočný a má to s ním zmysel, necháva si ho pre ďalšiu sezónu. Buď pokračuje v rovinovej kariére alebo pre neho vidí budúcnosť v prekážkovom odvetví, prípadne sa mu hodí na iné využitie.
Pokiaľ nepotvrdí výkonnosť, je slabý, zaradí sa do podpriemeru a nedokáže zarobiť ani napr. 1000 eur, nechá si ho povedzme sezónu – dve a potom je koník na predaj. Namiesto neho prídu nové kone, je to skrátka kolobeh.
Ktorý kôň je v tunajšej stajni takým Vaším obľúbencom?
Kilword, to je naša terajšia hviezda, ale samozrejme, okrem neho tu máme aj viacero ďalších dobrých koní. Teda miláčik - nemiláčik, všetky kone tu vnímame ako profesionálnych športovcov.
Stáva sa ale, že tých lepších má človek predsa len radšej. Kone sú nám ľuďom celkom podobné, každý z nich predstavuje osobitný charakter - neurotyp.
Niektorý je kľudnejší, iný zase prudší, ale tu sa na to nehráme. U nás sú dôležité športové výkony, naším cieľom je dosahovať dobré výsledky.
S ohľadom na to, že majiteľ na kone vynakladá značné finančné prostriedky, kone musia časť z nich prostredníctvom svojich športových výkonov priniesť naspäť do stajne. Na nás je, aby sme koňom dali najavo, že ich máme radi, aby sa cítili dobre. Je to prirodzené.
U nás medzi úspešných patria v prvom rade samozrejme Kilword (trojročný hnedák, 8 štartov, 5 víťazstiev 50.584 eur) – Mini Wels (trojročná hnedka, 8 štartov, 2 víťazstvá 8.420 eur) – Yucca (šesťročná hnedka, dlhoročná opora, 11 štartov, 1 víťazstvo 6.576 eur) – Robinson Cruso (najstarší v stajni, 7-ročný, 9 štartov, 5 umiestnení 4852 €).
Do stajne sme prišli v čase, keď sa kone pripravovali na tréning, ako trénujú?
Dostihový kôň trénuje jeden krát denne. Naši pracovní jazdci jazdia každý po 5-6 koní a jazdenie s prípravou trvá zhruba hodinu. Desať minút klušú, potom zacválajú – podľa tréningového plánu.
Kone stoja každý niekoľko tisíc eur, vy ako tréner im dokážete zlým prístupom veľmi rýchlo ublížiť. Keď preženiete prácu a koník sa poraní, je to zle. Kone sú citlivé na šľachy. Ak sa takto zraní, na čas máte po dostihovej kariére, liečenie trvá dlho.
Stajňa však nie je len o práci trénera a profesionálneho jazdca – džokeja. Na príprave koní sa podieľa celý realizačný tím. S koňmi u nás pracujú piati pracovní jazdci.
Výsledky, ktoré sa nám darí dosahovať sú aj o trénerovi, dobrých koňoch a džokejoch, ale zásluhy má celý pracovný tím, ktorý ťahá za jeden povraz.
Dostihový šport nie je len o chodení do práce. Odpracovať si smenu a ísť domov má len polovičný význam. Nezastupiteľnú úlohu tu hrá pridaná hodnota, ktorú do našej práce vkladáme nad rámec našej pracovnej náplne.
Uplynulá sezóna potvrdila, že takýto prístup prináša svoje ovocie. Okrem mňa sa na dobrých výkonoch koní podieľajú aj: Jozef Čekal, Peter Hodáň, Róbert Šara, Pavlína Čentéšová a stajník Marek Malík.
Peter Hlavenka (vpravo) pri rozhovore s Jozefom Komorným. FOTO: Radovan Butaš
Autor: Radovan Butaš
