BREZOVÁ POD BRADLOM. Jakeš sa v kategórii Elite vydal na 37. Raly Dakar, prekonať: úrodné nížiny, širokú pompu, neľútostnú piesočnú púšť s prachovými pascami aj horské chodníky naprieč horami, cez najvyššie miesto preteku, prechodu hraníc medzi Argentínou a Čile v Sedle sv. Františka v nadmorskej výške 4726 metrov.
Už len dostať sa na štartovnú pásku dakarského maratónu je dobrodružstvo. Od prvej etapy z argentínskeho Buenos Aires až na východ, do bolívijského Uyuni a späť. Celkom 9308 km musia za štrnásť dní pokoriť motocykle, štvorkolky, buginy, autá a mocné traky.
Štart prvej etapy je raketový. Samotný pretek ale nie je len o meraných úsekoch od pobrežných rovín, až hlboko do vnútrozemia, po úpätia hôr. Cesty sú také prašné, že pretekári pri rýchlostiach nad 150 km/h za sebou nechávajú aj 300 metrový oblak prachu.
Ivan Jakeš na prvej etape, ukázal, že rýchlosť mu problémy nerobí, maximálku dotiahol až k 175 km/h na rovnej trati. Vďaka dobrej stope, dobrým navigačným schopnostiam a skvelou technikou jazdy sa pred sobotňajším voľnom Jakešovi podarilo prebojovať už do prvej desiatky.
Motorkám dávajú zabrať hlavne kamenisté cesty, pneumatika vtedy vydrží len jeden pretek. Po takýchto etapách mení Jakeš pneumatiku každý deň.
Veľmi zradné sú prachové, tzv. feš fešové pasce, ktoré pohltia koleso, mašina sa ani nepohne.
Pred druhou polovicou deviaty, motorka drží Naprieč šiestimi etapami sa mu podarilo zostúpiť z prvej dvadsiatky do elitnej desiatky jazdcov. Jakeša nezastavili ani extrémne horúčavy a dehydratácia ku koncu prvej najdlhšej 2. etapy, ani všadeprítomný prach či zranenie ľavej nohy, ktoré už od konca druhého štartu do istej miery obmedzuje v jazde.
Tretia etapa bola kratšia, jej trasa viedla argentínskymi horami, no i tak slušných 220 km dalo jazdcom v poli dobre zabrať. Dakar však nie je len príbehom o jazdcoch, ale aj o ich tímovej súhre a spolupráci. No i keď s tímovými kolegami prežívajú spoločný príbeh, každý tu preteká vo svojom svete - ide sa naplno, nikto si tu neberie servítky.
O tom, že nemá klapky na očiach a nevidí len štart a cieľ, nás Jakeš presvedčil, keď krátko po štarte 4. etapy pomáhal dezorientovanému Britovi Sunderlandovi, ktorý si vážne poranil rameno a z pretekov tak musel odstúpiť. Jakeš pri ňom zotrval až 18 minút, do príchodu záchrannej helikoptéry. Týmto zdržaním sa prepadol v druhom medzičase na 54. priečku, no dobrou stíhacou jazdou sa prebojoval až na konečnú 26. priečku. Po odrátaní len 12 min. a 54 sek. za pomoc Sunderlandovi poskočil na 14. pozíciu v preteku 4. etapy.
Jakeš aj Svitko začínajú svoje etapy opatrnejšie, vysoká rýchlosť tu neznamená záruku prvého miesta v cieli. Svoje schopnosti tu precení nejeden profesionál. Vetrom ošľahaní matadori o Dakare hovoria, že často treba použiť viac rozum a rozvahu, ako za každú cenu tlačiť na rýchlosť.
Stále usmievavý Ivan Jakeš. FOTO: AP Ozajstný súboj s dunami začal 4. etapou, toto je čertovské dobrodružstvo jedným z najhorších terénov na svete. V závere etapy sa štrkový terén zmenil na atakamský púštny piesok. Keď pohltí pneumatiku, tá rýchlo stratí stopu, no treba dodržiavať tempo aj plán preteku. Od prvej čilskej etapy sa doslova šprintovalo. No pretekári sú už k polovici maratónu unavení a musia vynakladať viac energie, aby sa koncentrovali. Poradie sa začína miešať.
Po piatej etape mali Jakeš aj Svitko za sebou už na 3600 km. Jakešovi sa podarilo zničiť prednú pneumatiku, mohli za to ostré kamene, ale to sa tu stáva každému. „Dnes som išiel piánko, na istotu. Strašne sa prášilo, som rád, že je to za mnou. Už aby bola sobota a voľný deň,“ uviedol Jakeš na svojej fanúšikovskej stránke na Facebooku.
Trať piatej etapy bola rovnaká pre všetky kategórie. Úvodné rovné úseky, kde vynikli hlavne rýchli jazdci, skrývali povesné pieskové ostrovčeky, kde sa mohol rýchlostný vabank jazdca škaredo vypomstiť. Charakteristikou tejto etapy boli veľké prevýšenia, opakovane od 1000 do 3000 metrov nad morom.
Počas etáp si musí dávať dvojnásobný pozor pre zranený ľavý stehenný sval. I napriek menšiemu hendikepu sa Jakeš dostal až do 6. etapy. Motor svojej mašiny sa snaží šetriť, ísť rýchlosťou najviac 110 km/h, podľa jeho slov robí všetko preto, aby motor vydržal. Keby prišlo k najhoršiemu, v zásobe má jeden rezervný. Tento meraný úsek bol stredne dlhý, s mnohými stúpaniami a klesaniami, s prevažne kamenistým povrchom, pričom dunám sa nevyhol nikto z pretekárov.
Poradie po 6. etapách 1. Helder Rodrigues (Port. /Honda), 4:10:10 h, 2. Toby Price (Aust./KTM), +1:10 min, ..5. Štefan Svitko (SR/KTM), +6:42, 10. Ivan Jakeš (SR/KTM), +13:59.
Argentína 1. etapa - Buenos Aires - Villa Carlos Paz (175 km): 1. Sunderland, ..21. Svitko, 22. Jakeš.
2. etapa - Villa Carlos Paz - San Juan (518 km) 1. Barreda Bort, ..11. Svitko, ..20. Jakeš.
3. etapa - San Juan - Chilecito (220 km): 1. Walkner, ..13. Svitko, ..18. Jakeš.
Čile 4. etapa - Chilecito - Copiapó (315 km): 1. Barreda Bort, ..9. Svitko, ..14. Jakeš.
5. etapa - Copiapó - Antofagasta (458 km): 1. Coma, ..4. Svitko, .14. Jakeš.
6. etapa - Antofagasta - Iquique (319 km): 1. Rodriques, ..5. Svitko, ..9. Jakeš.
Bolívia 7. Inquique - Uyuni (321 km) V polovici preteku začína ten pravý pretek. Tých čo prišli až do Bolívie čaká náročná cesta späť do Buenos Aires.
Okrem motorkárov Jakeša a Svitka, sú na Dakare aj ďalší slováci, na kamiónoch Jaroslav Miškolci, navigátor v tíme čecha Tomáša Vrátného (trénovali na pieskoch vo VO Záhorie pri Senici) a šofér Tatry 815 Róbert Kasák v tíme Jaroslava Kolářa.
Autor: Butaš Radovan
