RADOŠOVCE. Tohtoročný fašiang začali v známej záhorskej obci I. ročníkom Krojového plesu. Unikátneho podujatia sa v Radošovciach zúčastnilo 16 výprav zo Záhoria, Horehronia aj Moravy. O kultúrny program sa postaral Detský folklórny súbor Lopašov pod vedením Karin Lukáčovej, do tanca, spevu i na počúvanie hrali dychová hudba Štefanovjanka a cimbalová kapela Galán z moravskej obce Hovorany.
Kroje opäť prichádzajú do módy
V obci sa udržiavaniu krojovej tradície už dlhé roky venuje Únia žien Radošovce, jej členky ošetrujú staré, ale šijú aj nové kroje. Na tohtoročnom premiérovom Krojovom plese bol podľa Felicity Polákovej, predsedníčky miestnej organizácie Únie žien, najzaujímavejším, bohato vyšívaný čilejkovský kroj od Levíc. „Zaujal nás, lebo takéto kroje sú tu vzácnosťou, im podobné u nás často nevidíme.“
Ples sa konal po dlhšej odmlke. Krojovú prehliadku mali v obci ešte v roku 2001. Po rokoch sa radošovské ženy rozhodli opäť zorganizovať výnimočné podujatie. Prípravy na tohtoročný premiérový Krojový ples začali už s ročným predstihom.
Kroje znova prichádzajú do módy, už tretia generácia miestnych birmovancov prijíma katolícku sviatosť v slávnostnom kroji. „Táto tradícia tu bola odjakživa, len časom sa na ňu akosi pozabudlo a teraz sa opäť vracia. Ku krojom sme sa dostali cez našich rodičov. Unikáty v našom krojovom šatníku sú aj 100 rokov staré. Tieto poklady starostlivo ošetrujeme a držíme si ich v úcte“, hodnotí vývoj krojovej tradície Felicita Poláková.
Najčastejšie sa dedí ženský kroj, ľahšie sa dá prispôsobiť postave ženy, ktorá ho chce nosiť. Terézia Vaňková má doma storočné „fjertochy“ aj približne rovnako staré pánske košele. „S mužským krojom je to však iné. Muži pred tými sto rokmi boli ako keby menší, kroje po nich majú buď krátke rukávy alebo krátke nohavice, košele sú úzke. Je to asi preto, že muži viac pracovali a nebolo toľko tučných, ako je tomu dnes“, dodáva.
Mať kroj znamená mať poklad
Kroje sú pre nich symbolom ich pôvodu, starostlivo uchovávajú dedičstvo svojich predkov a prezentujú sa ním po Záhorí aj na Morave. V krojoch sa ukrývajú spomienky na starých rodičov, na slávnosti a kultúrny život z ich mladosti. „Mať doma kroj, to je ako keby ste mali doma poklad“, prízvukuje Terézia Vaňková, dlhoročná členka Únie žien.
V tradícii krojových prehliadok plánujú pokračovať, nakoľko kroj má v Radošovciach doma takmer trištvrte obce. No nezostávajú len vo svojej obci, na výpravách už pochodili krojové podujatia na Záhorí aj v 13 obciach na blízkej Morave (Babice, Stará Břeclav, Hodonín, Strážnice, najďalej boli v Trapliciach, v obci u Velehradu), volali ich aj do obcí okolo Bratislavy. „Niekedy nás je toľko, že musíme chodiť autobusom“, veselo hovorí Terézia Vaňková.
Dlhoročnú tradíciu má v Radošovciach aj samotná Únia žien. Boli v nej už matky súčasných členiek a pribúdajú nové, aj z mladších ročníkov. Najmladšia má len dvadsať rokov a najstaršia už osemdesiat. Svojím úniovým programom sa hlásia k obnoveniu a zachovaniu ľudových tradícií.
FOTO: RADOVAN BUTAŠ
Krojový ples. FOTO: ARCHÍV ÚNIA ŽIEN
Autor: Radovan Butaš
