„Atletika mi bola najskôr vhodným vyplnením voľného času, postupne ma celkom opantala. Stala sa mi takmer všetkým, venoval, či obetoval som jej celé svoje ja,“ hovorí Juraj Zapletal, ktorý sa v tomto športe pohybuje už celých päťdesiat rokov.
SKALICA. Ako sa cíti človek po pol storočí v službách kráľovnej? Čo prežíva verný sluha panovníčky, ktorý si ju každý raz zastal pred celou spoločnosťou, hoci tá jej nebola vždy naklonená? Až na pár výnimiek, ktoré sú v mori uplynulého času zanedbateľné, trávil s ňou deň čo deň. Znášal jej víťazstvá i pády, babské vrtochy, ktoré jej prináležia ako hociktorej inej.
Ktorý chlap toto s pokorou vydrží celých dlhých päťdesiat rokov? Iba ak tento odvážlivec svoju kráľovnú miluje. Najsilnejší cit predsa prekoná všetky prekážky, bôle, ťažkosti i ľudskú nevraživosť, ba aj závisť. Taká je nevšedná láska učiteľa a trénera Juraja Zapletala ku kráľovnej športu – atletike. Po úctyhodných päťdesiatich rokoch zaspomínal na krásne obdobie, ktorému venoval celý svoj plodný život.
Atletika spočiatku iba z tribúny
Prvé kontakty s „kráľovnou“ získal ešte počas štúdií v rodnej Nitre. „Najmä mužská atletika tu bola na veľmi dobrej úrovni. Slovenskí i československí rekordéri, majstri športu – Stanislav Štefkovič, Ivan Veselský a Ladislav Petrovič, boli doslova hviezdami, obdivoval som ich na štadióne pod Zoborom, presnejšie pod hradom, a dodnes sa s nimi stretávam, najmä ako s rozhodcami,“ začne svoje rozprávanie Juraj Zapletal.
V mladosti sa atletike aktívne nevenoval. Pre časté ochorenia dýchacích ciest nešportoval vôbec, chcel sa dokonca stať lesným inžinierom, inklinuje k prírode. Až neskôr sa stal hádzanárskym i hokejovým brankárom, potom presedlal na volejbal a cyklistiku.
Nezabudne spomenúť ani svoju ďalšiu, možno najobľúbenejšiu záľubu – plávanie a športové potápanie. „Mojím „osobákom“ bolo preplávanie Balatonu v jeho najužšej šírke – tam a späť, bez prestávky. Celkom slušný výkon na amatéra, nemyslíte?“ hovorí s úsmevom.
Bicyklu zostal verný dodnes. „Pokiaľ mi to počasie, zdravotný stav a voľný čas dovolí, veľmi rád absolvujem aj dlhšie trasy v okolí mesta,“ priznáva nestor skalickej atletiky.
Stali sa z nás Skaličania
Juraj Zapletal absolvoval bývalý Pedagogický inštitút v Nitre, aprobáciu prírodopis – zemepis. Jeho manželka vyštudovala Pedagogickú fakultu v Nitre - slovenský jazyk a telesnú výchovu. V žiackom veku bola šprintérkou. Ako to vtedy chodilo, dostali možnosť pracovať tam, kde takíto učitelia chýbali. Rozhodli sa pre Skalicu, hoci tak dôležitú vec, akou je vlastné bývanie, tu hneď k dispozícii nemali.
„Stali sa z nás Skaličania. Po príchode do mesta, bez vlastného bytu, s izbietkou v podnájme, nás čakali nekonečne dlhé odpoludnia a večery. Manželka v jeseni 1964 založila pri Základnej deväťročnej škole na Mallého ulici atletický krúžok dievčat, ktorým sa potom venovala. Ja som jej pomáhal, bol som dobrovoľným asistentom asi rok, kým nenastúpila na materskú dovolenku. Poprosila ma, či by som na ten čas krúžok neprevzal. Samozrejme som neodmietol. A zotrval som celých päťdesiat rokov,“ s úsmevom zaspomínal Juraj Zapletal.
Prvé súťaže a úspechy
Uznávaný tréner najskôr viedol deti v rámci školy a tiež v atletickom oddiele TJ ZVL Skalica. Prvé atletické súťaže absolvovali už v roku 1965. Napríklad v okresnom finále Odznaku zdatnosti školských družstiev obsadili starší i mladší žiaci prvé miesto a postúpili do celoštátneho finále – v rámci tretej Celoštátnej spartakiády v Prahe. Dievčatá skončili v okresnom finále na druhom mieste.
„Začalo sa nám dariť aj v súťažiach jednotlivcov, prišli prvé medailové umiestnenia. V roku 1968 vynikli štafety. Podnetom venovať sa tejto peknej disciplíne boli víťazstvá na majstrovstvách okresu Senica i Záhoráckych hrách mládeže. Cenil som si najmä to, že sme prerušili viacročnú hegemóniu štafiet z Jablonice. Ich vtedajší tréner Felix Rímeš mi prišiel k nášmu víťazstvu úprimne zablahoželať, čo som si ako trénersky bažant nemierne vážil,“ teší sa ešte dnes Juraj Zapletal.
Prvá veľká medaila na seba nenechala dlho čakať. „Rok 1970 patril medzi tie, na ktoré sa v mojej trénerskej činnosti nedá zabudnúť. Zaslúžila sa o to najmä Mária Adamičková, ktorá nečakane získala na Majstrovstvách Slovenska žiactva v Galante zlatú medailu za víťazstvo v štvorboji.“
Absolútnou jednotkou počas prvých dvadsiatich rokov trénerskej kariéry Juraja Zapletala bola Silvia Klátilová, ročník 1958, výborná bežkyňa stredných a dlhých tratí. Počas šiestich rokov spoločnej práce dosiahla celý rad vynikajúcich úspechov, vrátane majsterky Československa a Slovenska v behu. Bola tiež československou juniorskou reprezentantkou.
Životný kolobeh trénera postupne nadobudol jednoznačný ráz: šesť dní v škole – z toho tri dni aj s tréningom, v nedeľu preteky... Jeho manželka nemohla tušiť, že si ponukou „záskoku“ v krúžku uplietla bič sama na seba. „A čo mám tým deckám povedať, že ma nechceš pustiť?“ argumentoval neraz Juraj Zapletal pri odchode na štadión.
Pritom to najväčšie terno okolo atletiky ešte len začalo.
Olympia Skalica
„Raz sa ma Miroslav Irša, riaditeľ vtedajšieho Domu pionierov a mládeže v Skalici spýtal, prečo dievčatá ich krúžku pretekajú v dresoch ZVL. A keďže som tam nebol ako tréner a ani ako funkcionár spokojný, skrsla mi myšlienka. ktorá ma už nepustila. Preto 27. decembra 1972 vznikla v Skalici nová telovýchovná jednota,“ priblížil začiatok krásnej éry Juraj Zapletal.
Okrem neho medzi zakladateľov patrili Martin Súkup, Miroslav Irša, Ľudovít Guzmický a Ľubomír Jančík. Po názov si „zašli“ do antického Grécka, kde v starobylej Olympii vznikli olympijské hry.
Od roku 1982 pôsobila Olympia pri ZŠ Vajanského, o tri roky neskôr tu vzniklo školské športové stredisko. Hlavným cieľom bolo vytvorenie optimálnych podmienok v atletike pre školopovinné dievčatá. Členkami Olympie Skalica boli ročníky 1959 – 1983.
Ako len zreprodukovať tridsaťpäť rokov činnosti klubu, je to naozaj veľmi náročné. Každopádne Olympia bola Zapletalovou srdcovou záležitosťou, tento fakt si snáď čvirikali aj vrabce na streche. A 99 percent ľudí, ktorí sa s ním osobne stretli, ho videli na štadióne, v športovom oblečení, so stopkami a s píšťalkou na krku.
„Atletika mi bola najskôr vhodným vyplnením voľného času, postupne ma celkom opantala. Stala sa mi takmer všetkým, venoval, či obetoval som jej celé svoje „ja“. Od atletického laika som sa štúdiom a najmä zanietením vypracoval na pomerne obstojného a všestranného atletického odborníka,“ skromne hovorí Juraj Zapletal, ktorý vyštudoval trénerstvo so zameraním na ženské viacboje a jeho výsledky sú určite viac ako obstojné.
Na majstrovstvách Slovenska i Československa získali atlétky Olympie vyše 100 medailí, z toho viac ako tretinu tvoria zlaté! Najúspešnejšie disciplíny podľa zisku medailí: oštep (18), 800 m (1500 m) – (11), disk (8), šprinty (6), guľa (6), diaľka (5), štafeta (5), viacboj (4), výška (4).
Prvý kolektív pripravil svojmu trénerovi aj najväčšie a pravdepodobne neprekonateľné prekvapenie – družstvo mladších dorasteniek v roku 1975 zvíťazilo v slovenskom finále a získalo titul Majsteriek Slovenska!
Medaily z Majstrovstiev Československa priniesli: Miroslava Bučková (ročník 1964) - bronz, oštep, Tatiana Stará (1965) – bronz, diaľka, Miriam Tomšejová (1966) - zlato v hode oštepom, pričom bola zároveň držiteľkou slovenských rekordov v oštepe a behu na 60 metrov, a Gabriela Sedláková (1968) - striebro v behu na 800 metrov. Posledná menovaná neskôr v dresoch Slávie Trenčín a UK Bratislava dosiahla výrazné úspechy v kategórii juniorov a žien, okrem iného je juniorskou majsterkou Európy v behu na 800 metrov.
Majsterkami Slovenska - aj viacnásobnými - sa stalo celkovo 15 dievčat!
V drese Olympie pretekali nielen Skaličanky, ale aj dievčatá z blízkeho i ďalekého okolia. Zastúpenie mali Myjava, Senica, Galanta, Gbely, Brezová pod Bradlom, Cerová, Holíč, Šaľa, Smrdáky, Čáry, Kopčany, Borský Mikuláš, Kúty, Radošovce, SPgŠ Modra. Potvrdilo sa, že Juraj Zapletal disponuje veľmi dôležitou vlastnosťou – vie motivovať.
Počas tridsaťpäťročného obdobia Olympie Skalica okrem neho ako tréneri pracovali predovšetkým Emília Zalubilová, Blanka Dúbravová, Blanka Šubínová, Ivana Nováková, Hana Pečimonová a Dana Baumannová.
V rámci Olympie zorganizoval, najmä cez letné, ale aj jarné či zimné prázdniny, týždenné tréningové sústredenia. V rokoch 1974-2007 ich bolo celkom 58! Najviac v Brezovej pod Bradlom, ale napríklad aj v Nitre, Piešťanoch, Topoľčiankach, Šali, Dunajskej Strede, Třinci, Beskydách, Malej Fatre, Poprade, Zemplínskej Šírave.
Napriek malému počtu funkcionárov Olympia Skalica pravidelne usporadúvala niekoľko obľúbených mládežníckych podujatí - Šprintérsky trojboj, Athletic Triathlon či skokanský míting Skalická latka, ktorý sa drží na výslní už tridsaťsedem rokov.
„Atletika je krásny, individuálny, pomerne lacný a jednoduchý šport. Je úžasné, že v takom malom meste, akým je Skalica, bolo takmer 500 registrovaných atlétok! Športovalo veľmi veľa mládeže,“ skonštatoval Juraj Zapletal. Svoje zverenky viedol nielen k víťazstvám, ale – počas cestovania za súťažami – tiež k láske a poznaniu Slovenska.
31. decembra 2007 veľká, úspešná éra Olympie Skalica končí. „Dôvodom neboli iba finančné problémy, ale najmä nezáujem mnohých, predovšetkým starších atlétok, pravidelne trénovať a zúčastňovať sa súťaží. Zostávajúce členky Olympie prestúpili od 1. januára 2008 do Atletického športového klubu (AŠK) Skalica,“ priblížil Juraj Zapletal. V uvedenom klube zároveň stále pôsobí ako tréner spolu s Emíliou Zalubilovou a Blankou Dúbravovou. Školské športové stredisko sa snažia udržať.
Juraj Zapletal so Silviou Klátilovou.
Gabriela Sedláková.
Príbeh pokračuje aj po pol storočí
Zánikom Olympie teda skalická dievčenská atletika nekončí. Spomeňme aspoň minuloročnú sezónu 2013, ktorú ozdobilo niekoľko výborných výkonov s pozoruhodnými úspechmi.
Aneta Flajžíková sa stala dvojnásobnou majsterkou Slovenska v skoku do diaľky, keď zvíťazila nielen v súťaži žiakov, ale aj dorasteniek. Jej osobný výkon 542 cm je najlepší v histórii skalickej atletiky.
Úspešné bolo aj účinkovanie Kataríny Vyskočovej v kolektíve dorasteniek OŠG Nitra, v ktorom v roku 2013 hosťovala. V slovenskom finále družstiev získala pre svoj klub 25 bodov: za 2. miesto v hode oštepom a dve 3. miesta – vo vrhu guľou a v hode diskom. Tým sa výrazne podieľala na víťazstve Nitrianok.
Obe dievčatá sú od septembra 2013 študentkami športového gymnázia v Nitre, o úspechy oboch sa zaslúžili uvedení traja tréneri AŠK Skalica, informuje Juraj Zapletal na stránkach ročenky.
Z centra skalickej mládežníckej atletiky pri ZŠ Vajanského Juraj Zapletal odchádza v roku 2008 pre vážnu chorobu. Hlavnými trénerkami sa stali Emília Zalubilová a Blanka Dúbravová. Venujú sa najmladším, mladším a prevažnej časti starších žiačok. Niekoľko starších žiačok a dorasteniek trénuje aj u Juraja Zapletala. Riaditeľ školy Vladimír Šenk má pre športovú činnosť mládeže veľké pochopenie.
Z celkovej situácie v atletike je však Juraj Zapletal skôr smutný, až sklamaný. „Dnešná doba má svoje úskalia. Dievčatá napríklad nechcú jesť, viete, internet im poradí „dobrú diétu“, ale to nie je problém iba Skalice či atletiky. Keď dieťa rastie a vyvíja sa, nemá čo držať diétu! Šport totiž nie je len túžba po víťazstve, tobôž peniazoch. Svojich zverencov som učil, že jeho význam je väčší, záležalo mi na tom, aby poznali hlbší zmysel športu a to je byť zdravý a plný elánu. Dnes je navyše málo pretekov, ročne niekedy ani nie polovica než za bývalého režimu,“ vyjadril svoje pocity skúsený tréner.
Výnimočná sezóna
Posledná sezóna v polstoročnom pôsobení Juraja Zapletala v atletike, teda rok 2014, bola podľa jeho vlastných slov z určitých hľadísk výnimočná. Mesto zrekonštruovalo atletický areál na futbalovom štadióne – tartanový povrch na šesťprúdovej atletickej dráhe a v atletických sektoroch.
Atlétky AŠK Skalica získali niekoľko významných úspechov – mladšia žiačka Natália Váleková získala dva tituly majsterky SR vo vrhu guľou – v mladších aj starších žiačkach, Tereza Tichá obsadila druhé miesto na Majstrovstvách SR v hode oštepom, Vanessa Mikulová bola v skoku do výšky tretia na Majstrovstvách SR a štvrtá na Európskych hrách mládeže v Brne. Vanesa Valovičová, rovnako na Majstrovstvách Slovenska, bola – napriek prechladnutiu, siedma v behu na 1500 metrov.
V priebehu letných prázdnin absolvovalo 5 dievčat celkovo 59 tréningov. „Mnohé atlétky môžu uspieť aj v halovej sezóne 2014 – 2015, záleží na ich zdravotnom stave a svedomitosti v zimnej príprave,“ podotkne Juraj Zapletal. Nový štadión a majstrovské medaily sú, ako sa vyjadril, najvhodnejším darom k jeho polstoročiu v službách kráľovnej športu.
„Plány na budúci rok zatiaľ nerobím, ale možnosti a ambície sú. Napríklad úspech školského družstva v Trnavskom kraji a postup do finále SR, ako aj úspechy jednotlivcov. Čiastočne bude záležať aj na mojom zdravotnom stave a najmä nesmiem stratiť motiváciu, ktorú získam len zásluhou zvereniek a okolitej spoločnosti,“ zdôrazní Juraj Zapletal.
On sám, so svojimi – ako vraví – onkologickými nohami, kedy mu každý jeden krok spôsobuje problémy, je ochotný viesť tréning každého, kto naozaj chce niečo dosiahnuť.
„Atletika je nádherná aj v tom, že človek môže pretekať sám so sebou, čo sú najťažšie a najkrajšie víťazstvá. V súčasnosti si však musím od trénovania oddýchnuť. Na akú dobru, neviem...“
V službách kráľovnej zostáva aj po 50-tich rokoch. S rovnakou pokorou a rešpektom ako na začiatku, lebo len tak sa rodia výnimočné talenty, majsterky, šampióni. Nie sluhovi, ale kráľovnej nech je cťou, že ho poznala. Trénera par excellence.
„Trénerstvo bolo v mojom prípade tak málo honorované, že keby som fajčil, nemal by som ani na cigarety,“ uzatvára so smiechom Juraj Zapletal a potom celkom vážne dodá „takže každému musí byť jasné, prečo som to robil a robím.“
Atletická elita ZŠ Vajanského: V. Mikulová, J. Zapletal, M. Zbořilová, N. Váleková
JURAJ ZAPLETAL – VIZITKA
- narodil sa v roku 1942 v Nitre (Baran)
- vyštudoval Pedagogický inštitút v Nitre, aprobácia prírodopis – zemepis
- od septembra 1964 pôsobí v Skalici:
1964 – 1978 ako učiteľ na ZDŠ Mallého,
1978 – 1982 vedúci oddelenia telesnej výchovy a športu pri Dome pionierov a mládeže v Skalici,
1982 – 2004 učiteľ na ZŠ Vajanského
Je ženatý a má dve deti – Jana (1966) a Miloš (1976), ktoré sa takisto venovali atletike. Syn vyštudoval FTVŠ UK Bratislava, špecializácia atletika.
Od roku 1964 dodnes trénuje atletiku a so svojimi zverenkami dosahuje výrazné úspechy
v roku 1972 hlavný zakladateľ TJ Olympia Skalica – do roku 2007
od roku 2008 členom AŠK Skalica
tréner, rozhodca, funkcionár, kronikár a organizátor atletických súťaží v meste aj okolí, pre školopovinnú mládež aj materské školy
Odborné vzdelanie: tréner II. triedy
Rozhodca – ústredný - najvyššia kvalifikácia
dvadsaťročné obdobie 1979 – 1998 na najväčšom atletickom podujatí u nás P-T-S (Pravda –Televízia - Slovnaft), neskôr pod názvom IAAF GRAND PRIX a napokon SLOVNAFT, na štadióne Interu Bratislava
väčšinou ako rozhodca „v poli“ pri hode diskom a oštepom
v súčasnosti v regióne Skalica, Gbely – hlavný rozhodca, prípadne štartér
Za takmer polstoročie svojej činnosti vychoval veľké množstvo výborných atlétok, ktoré v rámci Slovenska i Československa získali vyše 100 medailí, z toho viac ako tretinu tvoria zlaté
Jeho najznámejšou zverenkou bola Gabriela Sedláková, neskôr juniorská majsterka Európy v roku 1985 a druhá na MS v behu na 800 m.
Reprezentantkou Československa bola aj Silvia Klátilová – Neuročná. V roku 1975 reprezentovala na juniorských pretekoch DRUŽBA v Banskej Bystrici, v roku 1976 dorastenecká majsterka ČSSR v behu na 800 m.
Žiackou majsterkou Československa bola Miriam Tomšejová – Korčáková v hode oštepom v roku 1980, taktiež bola držiteľkou slovenského rekordu v hode oštepom a i v behu na 60 m, z majstrovstiev SSR a ČSR má celkom 10 medailí.
Vynikajúcou šprintérkou i oštepárkou bola Miroslava Bučková, dvojnásobná majsterka Slovenska a bronzová na Majstrovstvách Československa v roku 1978 – 81.
Najvýznamnejšie úspechy kolektívov:
dorastenky Olympie Skalica v roku 1975 majsterky Slovenska
súťaž školských družstiev „Pohár československého rozhlasu“ – staršie žiačky: 1. miesto na Slovensku a 3. miesto v Československu: v roku 1982 ZŠ Mallého, v roku 1985 ZŠ Saratovská (teraz Vajanského)
Ocenenia a vyznamenania od telovýchovných inštitúcií a samosprávy
Čestné uznanie – 75 rokov čs. atletiky - Praha 1972
Verejné uznanie III. stupňa za zásluhy o rozvoj telesnej výchovy – Praha 1983
Poďakovanie za obetavú prácu v telovýchove – Bratislava 1985
Čestné uznanie za zásluhy pri výchove mladého športovca – Praha 1986
Školská cena FAIR PLAY (Slovenský olympijský výbor, Kalokagatia) – Trnava 2002
Cena primátora mesta Skalica – Skalica 2004
5. decembra 2014 prijatie primátorom mesta Skalica a zápis do Pamätnej knihy
(JZ, IS)
Juraj Zapletal. FOTO: ARCHÍV (JZ)