KOPČANY. V okolí margitskej svätyne, aj v samotnom interiéri, prebiehali počas tohtoročnej sezóny archeologické a záchranné práce. Najmä v útrobách kostolíka sa podarilo reštaurátorom z Pamiatkového ústavu SR - reštaurátorského ateliéru Levoča, s pomocou infračerveného a ultrafialového svetla objaviť dávnu ornamentálnu a figurálnu výzdobu vnútorných stien chrámu.
V roku 1926, v záujme opraviť pravdepodobne schátraný interiér kostolíka, steny omietli novou vrstvou, ktorá však vďaka použitiu nevhodného materiálu - cementu - do značnej miery znehodnotila podkladové plochy. Sťažuje aj práce na odkrývaní historických vrstiev.
Podľa Mariána Kelešiho, ktorý je členom tímu reštaurátorov, "cement vyvoláva nežiaduce chemické reakcie, preto musela byť celá táto moderná vrstva po konzultácii s Krajským pamiatkovým ústavom odstránená. Pod ňou sa dochovali fragmenty historických vrstiev a náznaky renesančnej prestavby."
Jedným z dochovaných fragmentov ja aj takzvaná mandorla (pozn. red. svätožiara okolo Kristovho majestátu), ktorú spomenul v slávnostnej homílii aj biskup Jozef Haľko počas druhej liturgickej slávnosti Cyrilometodská ratolesť.
Náročná reštaurátorská práca prináša prvé ovocie
Historické vrstvy - od gotických, renesančných až po barokové, ilustrujú, že kostol si počas svojej viac než tisícročnej existencie prešiel osobitým vývojom. "Na detailnejší výskum sme použili špeciálny mikroskop, vďaka ktorému sme dokázali analyzovať zloženie farebných vrstiev priamo na stene," priblížil Keleši.
Doposiaľ sa predpokladalo, že najstaršími sakrálnymi freskami na Slovensku sú tie, ktoré boli objavené vo veľkomoravskom kostolíku v Kostoľanoch pod Tribečom. Tamojší maliarsky cyklus pochádza z prvej polovice 11. storočia.
Oba kostoly sú si veľmi podobné. Nie je vylúčené, že pochádzajú z rovnakého obdobia. Na datovaní veku jednotlivých vrstiev sa podieľajú americkí, fínski aj talianski odborníci, tí predpokladajú, že objavené fragmenty fresiek sú ešte staršie, siahajú až do 10. storočia.
Znepokojivým faktom zo života chrámu sv. Margity Antiochijskej je, že stavba bola do roku 2006 staticky nestabilná. Rozsiahle praskliny na stenách nasvedčovali, že chrám je v pohybe. Podľa Kelešiho bol celý kostol po obvode podmurovaný. "Praskliny na stenách sme vypĺňali dubovými kolíkmi, zhruba 20 až 30 cm dlhými, takto vyplnený priestor sme na dva razy do hĺbky vypĺňali vápennou omietkou. Najväčšia trhlina sa nachádzala na južnej stene."
V kopčianskom chráme sa pri reštaurátorskom výskume podarilo lokalizovať polohu až siedmich figúr. Je medzi mi aj patrónka kostolíka sv. Margita, jej freska pochádza zo 17. storočia. Odborníci sa budú zaoberať aj rekonštrukciou ich figurálnej kompozície. Počas budúcoročnej jari by malo dôjsť k ďalším prácam pod infračerveným svetlom, ktoré azda odhalí ďalšie tajomstvá z histórie tejto národnej kultúrnej pamiatky.
Obnovovanie všetkých zachovaných fragmentov je veľmi náročné. Reštaurátori pritom mechanicky skalpelom odstraňujú zvyšky cementovej omietky. Pamiatkový ústav chce fresky obnoviť do miery, ktorá umožní prezentovať všetky zachované vrstvy.
"Po schválení tohto postupu sme pristúpili k vypĺňaniu deštruovaných častí stien. Jednu časť v západnej stene sme museli domurovať. Omietky pomedzi kamene doretušujeme na farbu hlavného muriva, pričom rešpektujeme zachované fragmenty," zdôrazňuje Keleši.
Reštaurátori pracujú s pôvodnými stavebnými technikami, ktorých hlavnou súčasťou je vápno aj dubové drevo, tak aby sa zachoval celistvý charakter stavby. Hlavným cieľom tejto obnovy je umožniť komukoľvek, kto sem príde, aby mohol prečítať všetky zachované vrstvy. Žiadne z omietok sa nerobia nanovo. Reštaurátorské práce prebiehajú analytickým spôsobom, každú vrstvu obnovujú v rozsahu, v akom sa dochovala - od renesancie až po baroko.
Aj kostol si na seba musí zarobiť, aby prežil
Materiály Krajského pamiatkového úradu v Trnave v práci o zásadách ochrany pamiatkového územia Kopčany uvádzajú údaje zo zápisníc z vizitácií z rokov 1626 a 1787. Píše sa v nich, že kostolu sv. Margity Antiochijskej patrila jedna lúka. Tá sa nachádzala pri kaplnke a volala sa Hrúd sv. Margity. Jej rozsah bol určený na 16 koscov a výťažok z predaja sena bol okolo 30 zlatých ročne. Lúku mala kaplnke darovať vdova menom Margita, ktorá sa pričinila aj o zveľadenie stavby. Kapitál kaplnky ku koncu roka 1787 predstavoval čiastku 965 zlatých, z toho 34 zlatých tvorila hotovosť. Bohoslužby sa v nej vykonávali len na výročie patrónky.
Vo vizitáciách z roku 1730 sa objavuje záznam, že v kopčianskej filiálke sa nachádza Kostolík sv. Margity Antiochijskej mimo obce, na lúke oproti rieke Morava a lesu. V tomto roku boli menené okná a dvere, kaplnka dostala rovný maľovaný strop, drevený chór, lavice a o rok neskôr bol dokončený nový oltár.
Podľa vizitačnej zápisnice z roku 1756 nebola kaplnka posvätená, ale iba požehnaná, do tohto roku sa podľa Ragača datuje drevený chór a oltár. Vystavaním novej privátnej kaplnky v roku 1756 a následne vybudovaním chrámu priamo v obci medzi rokmi 1862 - 63 záujem o kostolík mimo intravilánu obce definitívne upadá.
Autor: Radovan Butaš
