BRATISLAVA. ZÁHORIE. Kapustnica, šošovicová polievka, halászlé, vyprážaná ryba, majonézový šalát ale aj fazulačka či pupáky sú v mnohých rodinách súčasťou vianočnej večere. Naši predkovia však stolovali až pri dvanástich chodoch. Viac o štedrovečernej večeri v Prešporku prezradila etnologička Katarína Nádaská.
„Štedrá večera pozostávala najmä z lokálnych surovín. Aj pre bratislavskú župu znamenala, že chodov bolo minimálne šesť a maximálne dvanásť. Ale keď hovoríme, že ich bolo dvanásť, tak to znamená, že navarené bolo presne toľko, aby si každý člen rodiny mohol dať tak za lyžičku. Šlo skôr o symboliku,“ otvára tému štedrovečerných zvykov v Prešporku etnologička Katarína Nádaská.
V Prešporku na štedrovečernom stole dominovali najmä strukoviny či obilniny a z nich uvarené kaše. Fazuľová, šošovicová ale aj ovsená kaša mala svoje miesto. V minulosti bola súčasťou štedrovečerného menu aj tzv. Ježiškova kaša, ktorá je dodnes obľúbeným jedlom nielen detí, ale aj dospelých. Ježiškova kaša je totiž starý názov pre krupicovú kašu.
Štedrovečerná večera sa aj v bratislavskom kraji začínala oblátkami s medom a cesnakom. Druhým chodom bola vianočná, najčastejšie kapustová polievka. V oblasti Podunajska sa namiesto kapustovej varievala rybacia polievka známa ako halászlé.
Vianočná polievka sa líšila v domácnostiach evanjelických, kde mohla byť aj s mäsom a napríklad v katolíckych rodinách, kde sa držal pôst, bola vegetariánska.
„Ryby sa konzumovali už od začiatku stredoveku ako pôstne jedlá, čiže aj ľudia, ktorí držali na štedrý deň pôst, mohli konzumovať rybu. Ryba sa teda síce konzumovala, ale ako varená či pečená ale určite nie vyprážaná. Veľmi časté boli napríklad haringy, ktoré boli solené alebo ryby, ktoré sa lovili priamo v Dunaji. Aj tieto ryby sa upravovali klasickým spôsobom, teda najmä pečením,“ vysvetlila tradíciu ryby na vianočnom stole Katarína Nádaská.
Vyprážané rybie mäso do našich končín prišlo až v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy znakom bohatstva a blahobytu boli práve vyprážané jedlá.
Prešporské vianočné tradície
Každá rodina má pre štedrý večer svoje vlastné tradície. Niektorí veria v silu orechov v kútoch, iní si dávajú rybiu šupinku pod obrus. Všetky tieto tradície však majú svoj cieľ. Aby sme sa takto pri štedrovečernom stole stretli aj o rok.
„To, čo má Bratislavský kraj spoločné aj s ostatnými regiónmi Slovenska je, že či už to bola rodina katolícka, protestantská, gréckokatolícka či pravoslávna, všade sa štedrý večer začínal modlitbou. Čiže v minulosti bol prvý úkon, že hlava rodiny predčítavala zo svätého písma. Väčšinou to bol príbeh o narodení,“ opísala začiatok štedrovečerných tradícií etnologička Katarína Nádaská.
Po modlitbe nasledovalo kreslenie cesnakového krížika na oplátku. Oplátky boli aj v prešporskej župe výsadou učiteľov, ktorí ich roznášali priamo do rodín. V okolí Prešporku, na Záhorí, však boli oblátky nahradené trubičkami. K cesnaku a oblátke ešte aj dnes patrí aj med, ktorým sa deťom aj mladým slobodným dievčatám robil krížik na čelo.
Ďalšou, dnes už zabudnutou tradíciou bolo aj v Prešporku zväzovanie nôh stola kovovou reťazou, na ktorú si všetci členovia rodiny počas večere vyložili nohy. Rodine to malo zabezpečiť zdravie, silu a súdržnosť aj v ďalšom roku.
Mnohé vianočné zvyky však mali v sebe aj nádych veštenia si budúcnosti. Zdravie sa napríklad na štedrý večer veštilo jaderníkom jabĺčka či orechom. Ak bola „hviezda“ v strede jablka pekná či ak bolo jadro orecha zdravé, znamenalo to zdravie aj pre toho, kto ho narezal.
„Škrupinky z týchto orechov sa zobrali, dali sa do misky s vodou, dala sa do nich sviečka a pustili sa na vodu a pozeralo sa, ktorá, len vďaka teplému vzduchu okolo, dopláva na druhú stranu,“ pokračuje vo vymenovávaní štedrovečerných tradícií etnologička Katarína Nádaská. Škrupinky, ktoré sa doplávali až na druhú stranu priniesli svojmu majiteľovi v budúcom roku šťastie a pre slobodné ženy napríklad signalizovali blížiaci sa sobáš.
Pre dobrú úrodu v budúcom roku zas kládli naši predkovia na štedrovečerný stôl misku, v ktorej bolo v malom množstve zo všetkého, čo sa za rok na ich poliach urodilo.
Jednou z novších tradícií je aj odloženie si šupinky z vianočného kapra do peňaženky, aby sa v rodine držalo bohatstvo. Tento zvyk sa objavil v druhej polovici päťdesiatych rokov minulého storočia, no ako mnohé dnešné zvyky, má aj tento dlhšiu tradíciu. Kedysi si ľudia pre zabezpečenie si bohatstva, kládli pod obrus štedrovečerného stola peniaze.
(ts-bsk)
Autor: ts-bsk
