Zásnežky zo zahraničia pomôžu našim cestám proti závejom aj u nás, pomáha nám Kanada aj Švédsko. V problematike sa vyznajú.
ZÁHORIE. Vetrolamy sa používali už za socializmu. Tieto zábrany boli postĺkané najčastejšie z drevených lát. Zábrany pred snehom slúžili dobre svojmu účelu. No z mnohých úsekov ciest sa vytratili.
Ostatné zimy však na sneh až také bohaté neboli. Najmä na Záhorí býva snehu menej. Naposledy poriadne nasnežilo v roku 2012. Avšak "jazyky" za každoročného veterného zimného počasia dokážu potrápiť nejednu záhorácku cestu. Najmä na nechránených cestných úsekoch môže silný vietor a nízke teploty za zľadovatenie vozovky.
Jednoduché, prenosné drevené bariéry sme objavili na ceste zo Senice smerom na Jablonicu. Nastohované tam čakajú na svoju sezónu. Farebné bariéry z kovu lemujú aj časť železničnej trate pred Skalicou. Úsekov, ktoré potrebujú takúto ochranu je však v našom regióne viacero.
Drevené zábrany sú terčom zlodejov
Cestári osádzajú snehové koly - zásnežky, aj snehové zábrany. Rozmiestňujú ich pravidelne pred každou zimnou sezónou podľa potreby popri vybraných úsekoch ciest II. a III. triedy na cestách II/501, II/503, II/505 a III/50314.
„Používame zábrany drevenej konštrukcie o celkovej dĺžke 200 cm, pričom ich vrchná časť je opatrená reflexnou oranžovou farbou v dĺžke 40 cm. Nakoľko sú z dreva, zhruba polovica je počas zimného obdobia odcudzená. Tam, kde je to potrebné, operatívne ich počty dopĺňame. Pravidelne osádzame zásnežky na približne 40 km ciest, v celkovom počte 700 až 900 kusov,“ informovali náš týždenník Jaroslav Kuklovský a Ivan Kováč z Regionálnych ciest Bratislava.
Ako dodali, v malackom okrese sú najviac snehovými jazykmi ohrozené úseky ciest: II/501 Lozorno - Plavecký Mikuláš, II/503 Kostolište - Jakubov, II/505 Stupava - po hranicu okresu, III/00239 Stupava - Vysoká pri Morave, III/50314 Kostolište - Gajary a ďalšie.
Snehové jazyky sú najväčším rizikom
Okrem Záhoria, najväčšie bezpečnostné riziká spojené so snehovými závejmi, má tatranská diaľnica. Najnovšie ju ochránia zdokonalené vetrolamy, vyššie a celkovo robustnejšie ako tie z minulosti.
„Informácie o nich sme čerpali zo štátov ako Kanada a Švédsko, teda z krajín, ktoré majú problém so snehom a vetrom. Vďaka veľkosti zábran a ich aplikácii do terénu veríme tomu, že zásnežky budeme môcť aj po skončení zimy odobrať tak, ako ich sem osadíme pred zimou,“ informoval Štefan Török, prevádzkový riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti.
Pri snehových bariérach sa najčastejšie používa konštrukcia, kde sú medzi dvoma vertikálnymi latami pribité horizontálne laty. Tie pod Tatrami budú vysoké cez dva metre a osadené za oplotením diaľnice vo vzdialenosti od 30 do 60 metrov od cesty. Stane sa tak v januári 2015 na jedenásť a pol kilometrovom úseku D1 medzi križovatkami Poprad - východ a Spišský Štvrtok.
Autor: Radovan Butaš
