GBELY. Počnúc 17. novembrom môžu študenti a dôchodcovia cestovať vlakom zadarmo. Zisťovali sme, ako sa táto skutočnosť odzrkadlila na hornom Záhorí, vlakom sme pricestovali až do krajského mesta.
Stanica Kúty, stanica Kúty
Vlak Gbely – Kúty bol vyťažený štandardne. Pokojne sa dalo posadiť, cestujúci študenti dotvárali obrázok všedných dní. V Kútoch prestupujeme na smer Trnava, čaká nás súprava z troch starých vagónov. Z vlaku, ktorý prišiel z Bratislavy a Kúty sú jeho konečná stanica, nevystúpilo o nič viac ľudí, než v minulosti.
Známy a dôležitý železničný uzol, akým Kúty nepochybne sú, pozná dôverne veľa Záhorákov, takže nie je ťažké vyhodnotiť situáciu. Asi päť ľudí vystúpilo z rýchlika Eurocity a pocestuje s nami do Trnavy. Teší nás, že náš týždenník je v staničnom novinovom stánku do posledného kusu vypredaný.
Na obnovenej železničnej stanici v Senici sa križujeme s vlakom, ktorý ide opačným smerom, teda z „malého Ríma“ do Kútov. Je poloprázdny.
Vo vagóne sedíme traja, dve dievčatá cestujú prvý raz zadarmo – do Trnavy na privát. „Viacej ľudí pôjde až okolo sedemnástej hodiny,“ myslia si.
Za horami
Za tunelom pod Bielou horou sa míňame s ďalším vlakom, v každom vagóne niekto sedí, ale plné nie sú ani z polovice. V Bolerázi nastúpi pár pracujúcich a každý zaujme svoje miesto, tiesniť sa nemusia, voľného je dostatok.
„Ráno bola obsadenosť v norme, kapacita postačovala. Včera boli vlaky plnšie, lebo študenti sa presúvali do miest na internáty či priváty. Dnes, čo do počtu nových cestujúcich, ich bolo asi toľko, ako pred uvoľnením ceny cestovného,“ skomentoval cestovanie zadarmo sprievodca.
Situácia na stanici v Trnave jeho slová len potvrdila – davy nečakajú ani na peróne, ani v staničnej budove. V zákazníckom centre čakajú zástupy asi po pätnástich ľuďoch pri každom okienku.
Bezplatné cestovanie sa teda, aspoň na nami vybranej trase, na každodennom kolorite železničných staníc horného Záhoria výrazne neodzrkadlilo.
FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
Autor: Radovan Butaš
