Záhoráci majú Sochu pohody

SKALICA. Na vyvýšenine nad Skalicou, pri golfovom ihrisku, sa týči vyše tri metre – aj s podstavcom, drevená socha. Je parafrázou na Sochu slobody v New Yorku a zhmotneným snom prezidenta Záhoráckej republiky Pavla Nemca Lelína, ktorý sám stál aj modelom.

Záhorácka socha pohody má v ruke namiesto ohňa pohár červeného vína, pod pazuchou namiesto ústavy demižón a na hlave klobúk, v ústach fajku a oblečená je do vrchárskej zimnej kacabajky, povedal Kátovský rezbár Andrej Irša ju vytesal z deväťdesiatročného duba.

Legenda z legiend najlegendovanejších

Pred sto rokmi sa začala prvá svetová vojna, ktorá priniesla obyčajným ľuďom neslýchané utrpenie, no bola aj príležitosťou pre vznik prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Práve v tomto novom republikovom období, presne 6. novembra 1918, sa Skalica stala na šesť dní hlavným mestom mladučkého Československa. Presne po 545- tich rokoch a jedenástich mesiacoch, keď bola povýšená na slobodné kráľovské mesto.

Angažovaní Záhoráci - Blaho, Dérer, Štefánek a nezáhorák Vavro Šrobár - niesli ako prví na svojich bedrách revolučný vývin udalostí... A tak nečudo, že si náročné dni a noci spestrovali prechádzkami po skalickom okolí .

Toľko archívy. Pridajme aj trocha fantázie a ponorme sa do vtedajších dní. A ktovie, možno to tak aj skutočne bolo, je to zaručene nezaručené. Pri jednej prechádzke zablúdili hlbšie do prírody a tu jeden z nich vraví: „ Chlapi, zasaďme nejaký strom, ktorý bude symbolizovať tieto pohnuté časy, nech je na nás nejaká pamiatka. Mali by sme lipu. Alebo radšej dub, ten bude pevný ako nerozlučné bratstvo našich dvoch národov.“

Slovo dalo slovo a dub zasadili. Dnes si už nikto nepamätá, kde je to miesto a ktorý strom to vlastne bol. Ale v tejto súvislosti sa predsa len natíska otázka, či to nebol práve tento historický - takmer storočný stromisko - z ktorého šikovný záhorácky rezbár Andrej Irša vysekal túto originálnu sochu. A ktovie, koľko historických skúseností, poznania, informácií aj emócií sa skoncentrovalo v tomto dreve?

Áno, naša „Záhorácká republika“ je popretkávaná parafrázovanými oficiálnymi symbolmi, možno aj preto mi prišla na um aj parafráza na známu americkú Sochu slobody - aj názvom Socha pohody, aj postojom. Len symboly sú trocha iné – pohodové. Pohár červeného, v ktorom sa zapadajúce slnko odráža. Demižónik bieleho, z ktorého pesničky tečú.

Sochy slobody sú dve. Jedna v Spojených štátoch na Liberty Island a druhá menšia, v Paríži. Táto skalická je však jediná na svete. Z výšky hľadí na Pálavské vrchy, na celý obzor od Holíča až po Skalicu. Americká víta prichádzajúcich od mora, naša - záhorácká - bude vítať prichádzajúcich tiež od Mora... ale s príponou – vy, teda od Moravy! A možno, keď raz zasa nejaké Apollo pristane na mesiaci a kozmonauti budú mať veľmi dobrý ďalekohľad, možno našu sochu uvidia. V noci - osvetlenú aj z tej bájnej Luny! Poprajme jej teda nielen príjemný, zmysluplný a veselý drevený život, ale aj veľa návštevníkov, ktorým vo vhodnej chvíli pripomenie, aké udalosti sa v tomto regióne stali, keď niekoľkí angažovaní Záhoráci zasadili malý stromček.

Pavol Nemec Lelín