Odborníci, zberatelia, rodiny aj jednotlivci zo Skalice, Moravského Svätého Jána, Prietržky, Malaciek a ďalších miest a obcí vytvorili mozaiku, ktorá v podobe výstavy „Prvá svetová vojna a Záhorie“ potrvá do 28. novembra.
SKALICA. Na výzvu Europeany ako hlavného koordinátora reagovali aj naše múzeá, rodiny i jednotlivci. V kampani Zväzu múzeí na Slovensku „Múzeum v čase, čas v múzeu“ v pilotnom projekte „Príbeh predmetu.
Rok 1914“ sme mapovali oblasti a udalosti spojené s 1. svetovou vojnou, ktorá vypukla po Sarajevskom atentáte z 28. júna 1914. Mobilizácia 30. júla mala podnietiť vojnové nadšenie. Ako to dopadlo? Aj o tom je výstava „Prvá svetová vojna a Záhorie“, ktorú 24. októbra otvorili v Záhorskom múzeu v Skalici.
Zaujali exponáty, príbehy
Na výzvu – sústrediť predmety, za ktorými je príbeh, na Záhorí reagovalo 50 občanov. Podarilo sa zdokumentovať 1314 fotografií a ďalších 1500 fotografií od historika Petra Brezinu, 15 príbehov, 278 trojrozmerných predmetov a 285 dokumentov.
Čo na výstave zaujalo okrem iného? Exponáty, za ktorými bol príbeh. Napríklad aj príbeh Jozefa Pokorného, ktorému vystrelené oko a vojenská invalidita krátko pred vzburou v Boke Kotorskej zrejme zachránila život... Najničivejší svetový vojnový konflikt spred sto rokov mal krutú bilanciu. 10-miliónov obetí vojakov a 8,5 milióna obetí z radov civilného obyvateľstva. Pripomenula riaditeľka Záhorského múzea v Skalici Viera Drahošová.
Zo Záhoria do vojny (1914 až 1918) odišlo 33-tisíc mužov, teda tretina obyvateľstva, bojovať za cisára pána. Domov sa vrátilo len 29-tisíc a z nich viac ako tisíc malo trvalé invalidné následky. Škody na majetkoch a celej generácii postihnutej vojnou sa vyčísliť nedajú. Rezonovalo uprostred výstavy zloženej z 11 významových celkov. Odborní pracovníci múzea ich sústredili ako memento – pripomenutie si nezmyselnosti a nebezpečenstva konfliktov, varovanie pred ich rizikom, a výzvu na zachovanie tolerancie. Aby sme mohli žiť my, a všetky ďalšie generácie v mieri, aby už nikdy nezažili to, čo naši starí otcovia.
Otvorili rodinné archívy
Zbrane, poľné fľaše, vyhlášky, plagáty, filatelistické exponáty, poľná pošta, dokumenty o živote na frontoch i v zázemí. Štátny archív v Bratislave – pobočka v Skalici zapožičal väčšinu plagátov, vyhlášok a iných tlačív, i veľkoplošnú mapu Uherska z roku 1914.
Na dolnom Záhorí spolupracovalo na projekte Mestské múzeum Michala Tillnera v Malackách. Zapojili sa zberatelia, otvárali sa rodinné archívy. I predmety osobnej potreby podnecujúce vojnové nadšenie zo začiatku vojny, bodáky, spony z opaskov, ďalekohľady, vojenské cintoríny, úmrtné listy, predmety na podporu vojnového snaženia a propagáciu cisára, légie, zvukové ukážky vojenských pochodov , to všetko evokovalo paradoxy vojny.
Rozvíjať chýbajúcu národnú hrdosť
Odborníci, zberatelia i rodiny a jednotlivci zo Skalice, Moravského Svätého Jána, Prietržky, Malaciek a ďalších miest a obcí vytvorili mozaiku, ktorá v podobe výstavy v Skalici potrvá do 28. novembra. Potom na paneloch bude putovnou a výsledky výskumu a príbehy sa stanú súčasťou pripravovanej knihy. Aby záslužná práca žila novým životom.
Na čo je to všetko dobré sto rokov po vypuknutí vojnového konfliktu?
V procese dokumentácie tých čias sa bude pokračovať. Je splácaním dlhu voči všetkým obetiam 1. svetovej vojny v našom regióne za obdobie, kedy sa historiografia tejto téme venovala veľmi málo. Uviedla riaditeľka Záhorského múzea v Skalici Viera Drahošová.
A mnohí návštevníci výstavy súhlasili s názorom, rezonujúcim v diskusii pri prehliadke exponátov. Že aj zmenou v postojoch voči svojej vlastnej rodinnej histórii môžeme rozvíjať neraz chýbajúcu národnú hrdosť.
Manželia Pokorní z Košíc pred príbehom manželovo starého otca Jozefa Pokorného.
Zľava Robert Svíba, Viera Drahošová a Richard Drška zo Záhorského múzea v Skalici – spolukurátori výstavy.
Vpravo historik Peter Brezina.
