Najstaršie stroje v mlyne sú z obdoba okolo roku 1920.
SENICA. 19. októbra 2014, počas hodovej nedele v Čáčove, sprístupnili novú expozíciu venovanú mlynárstvu na Záhorí. Nachádza sa v niekdajšom Škodáčkovom mlyne, patriacom teraz Petrovi Pivákovi.
O mlynárstve na Záhorí
Mlyn postavili začiatkom 20. storočia, v rokoch 1942 a 1943 ho prestavali. Po znárodnení vo Februári 1948 v ňom múku mleli do 60. rokov a pre poľnohospodárske družstvo tam vyrábali kŕmne zmesi.
Majiteľ mlyna investuje do jeho zveľadenia vlastné prostriedky, odhodlanie, schopnosti, zručnosti stolárov, zváračov, strojárov a ďalších spriatelených či rodinne spojených.
Živý záujem verejnosti v nedeľu potešil aj dušu čáčovských aktivit – Slavomíra Bučáka. Vítal hostí, predstavoval aktérov a komentoval sprievodné akcie. Na plote nainštalovali i lákavú výstavu z archívních fotografií stovák ľudí, ktorí aktivity občianskeho združenia PRO Čáčov podporujú a rozvíjajú.
Na prvom poschodí mlyna sa nachádza expozícia o mlynárstve na Záhorí podľa výskumov historičky Márie Zajíčkovej zo Záhorského múzea v Skalici venovaná najmä mlynom v Senici, Kunove, Sotinej a Čáčove. S publikovaním tohoto výskumu do podoby brožúry sa ráta i v projekte cezhraničnej spolupráce so šancou, že sa zrodí vo viacjazyčnej mutácii.
Vzácna pamiatka
Väčšina exponátov sú pôvodné súčasti mlyna. Priatelia histórie a tejto technickej pamiatky ich „oprášili“, obnovili, doplnili chýbajúce súčiastky a oživili. K existujúcim získali tohto roku zo Sobotišťa ako najnovší exponát – kameninový šrotovník.
„Celý mlyn je jedna veľká pamiatka, ktorá je veľmi vzácna.“ Komentoval význam objektu nielen pre Čáčov, Senicu či Záhorie Slavomír Bučák.
Šamrole, štrúdly, orechovníky, makovníky
Dalo by sa ešte v mlyne mlieť múku? „Tieto stroje sú zachované na to, aby bežali. Ale rôzne klapky, ktoré sú vnútri a umožňujú technologický proces aby múka vznikla, sú už poznačené zubom času. Tie by sa museli vymeniť, aby to šlo.“ Reaguje S. Bučák na otázky o budúcnosti Škádočkovho-Pivákovho mlyna.
Či z múky z mlyna upečú šikovné Čáčovanky šamrole, štrúdly, orechovníky, makovníky či ďalšie dobroty, ktoré na hodovú nedeľu návštevníkom hojne ponúkali.
Pomohol mlynár zo Šajdíkových Humeniec
V areáli mlyna a v jeho susedstve prežili domáci aj spomienkovú terapiu vďaka 55 obrazom zloženým zo zreprodukovaných historických i rodinných fotografií. Vrátane najstaršieho pohľadu na Čáčov z roku 1910.
Odborným poradcom pri obnove mlyna je pre Čáčovanov mlynár zo Šajdíkových Humeniec Ivan Thebery. Raz ho hádam na hodoch privítajú aj osobne. Pomáha vždy, keď má čas a je treba. Na požiadanie bude expozícia sprístupňovaná verejnosti.
Oslavuje aj obec Čáčov
Majiteľ mlyna, plynár a kúrenár Peter Pivák, symbolickým nasadením mlynárskej čapice odštartoval prehliadku expozícií na troch podlažiach.
Na najvyššom sme prezentáciou nazreli aj do pripravovanej publikácie o Čáčove, ktorá má do Vianoc byť nielen v elektronickej, ale i v papierovej podobe. Avizoval farár Miroslav Hvožďara v nedeľu ráno v Čáčove pri službách božích a dodal, že publikácia vzniká pri príležitosti 150. výročia postavenia a vysvätenia čáčovského evanjelického kostola.
Celá pestrá, zaujímavá a pohostinná hodová slavnosť v areáli Škodáčkovho-Pivákovho mlyna bola i spomienkou na 620. výročie prvej písomnej zmienky o Čáčove z roku 1394.
Vnuk prvého mlynára, Pavol Školáček, ktorý ešte pred desiatimi rokmi v mlyne obilie šrotoval, si zapomínal aj na kus rodinnej historie a obdobia, ktoré sa na osude mlyna podpísali. Čáčov však nechce žiť len minulosťou, ale stojí aj o budúcnosť, na ktorú bude dôvod spomínať v dobrom.
Pavol Školáček, vnuk prvého mlynára v Škodáčkovom mlyne v Čáčove.
