Oblasť sociálnych služieb prešla od roku 2002 zásadnými zmenami. Samosprávy prevzali originálne kompetencie prevažne len v opatrovateľskej službe. Zákon o sociálnych službách ich však v roku 2008 výrazne rozšíril. Pôsobnosť obcí a miest sa zmenila na povinnosť poskytnúť alebo zabezpečiť túto pomoc pre všetkých svojich občanov, ak to potvrdí odborný posudok. Súčasné financovanie je mixom štátnych dotácií a vlastných zdrojov obcí a miest.
Sociálna politika v rukách samosprávy sa riadi zákonom o sociálnych službách, zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a zákonom o službách zamestnanosti.
Sociálne služby
Sociálna služba je súbor činností zameraných na prevenciu, riešenie alebo podporu nepriaznivej sociálnej situácie, schopnosti viesť samostatný život, začlenenia do spoločnosti, zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb a na riešenie krízovej situácie.
Ide napríklad o pomoc formou zriadenia nocľahárne, útulku, nízkoprahového denného centra, zariadenia núdzového bývania, alebo pomoci pri ťažkom zdravotnom postihnutí či pomoci seniorom. Samospráva zabezpečuje tiež opatrovateľskú službu a prepravnú službu.
Sociálne služby možno poskytovať formou terénnej služby, ambulantnou alebo pobytovou službou.
Obce a mestá poskytujú sociálne služby samé alebo ich zabezpečujú u iného verejného poskytovateľa, teda inej obce alebo vyššieho územného celku, alebo u neverejného poskytovateľa, ktorým môže byť cirkev, nezisková organizácia, fyzická osoba a podobne.
Hmotná núdza
Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a ľudí, ktorí sa s ním spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a nemôžu si sami zvýšiť príjem.
Pravidlá poskytovania jednorazovej dávky pomoci v hmotnej núdzi stanoví obec alebo mesto vo všeobecnom záväznom nariadení.
Samospráva je tiež jedným zo subjektov, ktoré môžu vykonávať funkciu osobitného príjemcu, teda preberie dávku za občana, ak je zrejmé, že ju on nevyužije na daný účel.
Obce a mestá môžu tiež žiadať o dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností a k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením.
Sociálnoprávna ochrana detí
Obce a mestá sú povinné dbať aj na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa. Podľa zákona mu zabezpečujú ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho a ochranu jeho právom chránených záujmov. Ak niekto alebo niečo porušuje práva dieťaťa, musia to hlásiť kompetentným inštitúciám.
Samospráva môže tiež prispievať rodičovi dieťaťa, alebo niekomu, kto sa oň stará, na dopravu do zariadenia, v ktorom je dieťa umiestnené.
Na základe rozhodnutia súdu plnia obce a mestá výnimočne aj funkciu majetkového opatrovníka alebo funkciu poručníka.
Oblasť zamestnanosti
Napriek tomu, že politika zamestnanosti nie je primárnou úlohou samosprávy, jej dôležitosť pri realizácii opatrení smerujúcich k zvyšovaniu zamestnanosti vyplýva aj zo zákona.
Obce sú jedným z najdôležitejších subjektov pri utváraní podmienok na pracovnú integráciu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Využívajú na to rôzne podporné nástroje štátu.
Práce vykonávané v rámci aktivačných činností majú charakter brigád, sú časovo obmedzené, ich účastník je zvýhodnený cez systém pomoci v hmotnej núdzi získaním nároku na príspevok k dávke. Môže ísť napríklad aj o menšie obecné služby či dobrovoľnícke práce. Majú obnoviť a udržiavať základné pracovné návyky nezamestnaných.
