SKALICA. Skalický rodák Dr. Pavel Blaho bol mimoriadnou osobnosťou. História ho pozná ako neúnavného priekopníka poľnohospodárstva, družstevníka, národného buditeľa, politika, novinára, priateľa i vodcu roľníckeho ľudu. Študoval vo Viedni, kde v tamojších slovenských a slavianskych spolkoch, ale najmä medzi Slovákmi, našiel vhodné prostredie k buditeľskej činnosti.
Po svojom usadení v rodnej Skalici v roku 1898 začal rozvíjať mnohostrannú činnosť. Vydávanie časopisov, kalendárov, či zakladanie spolkov a družstiev to konkrétne dokazuje.
Tradícia k „spolkárskej činnosti“ v Skalici bola. Tu žil a pracoval Daniel Gabriel Lichard, publicista a propagátor družstevnej myšlienky, položenej sobotištianskym učiteľom Samuelom Jurkovičom. Takto sa Skalica čoskoro stáva vzorom i strediskom pre družstevné myšlienky, najmä pre potravinové spolky a družstvá na celom Záhorí, čím získala čestné miesto v novodobých slovenských dejinách.
Zdravé maslo, mlieko, syry
Z tohto snaženia sa zrodila aj družstevná mliekareň v Skalici. Myšlienkou založiť mliekareň v Skalici sa Dr. Blaho zaoberal už skôr. Nášmu ľudu dával za vzor mliekarne v Dánsku, Fínsku a vo Švédsku, ale aj v Čechách a na Morave, kde tieto všeobecne dobre prosperovali.
Na začiatku 20. storočia - v roku 1903 - sa i v Skalici dočkali roľníckej družstevnej mliekarne, ktorej predsedom bol Dr. Pavel Blaho. Cieľom Roľníckej družstevnej mliekarne bolo zásobovať domáci trh čistým a zdravým maslom, vyrábať viacero druhov jemných syrov a tak rozvíjať domáci hospodársky priemysel.
Kvalitné domáce výrobky
Budovu mliekarne postavil na tzv. „Dolných majeroch“ a to v rekordnom čase - za necelé tri mesiace (19. september – 30. november 1903), kedy začal už aj s montážou strojového zariadenia. Začiatkom februára 1904 bola už mliekareň v prevádzke.
Činnosť mliekarne riadila trojčlenná správa a členovia – podielnici, ktorí prinášali čerstvo nadojené mlieko a riadili sa mliekarenským poriadkom. O tri – štyri mesiace sa v mliekarni spracovalo takmer 140 tisíc litrov.
Napríklad v roku 1904 do mliekarne denne nosilo mlieko vyše 250 roľníkov. V roku 1905 bilancia dodávky mlieka bola takmer dvojnásobná a na dodávke mlieka sa podieľalo takmer 340 členov. Výrobky mliekarne boli každoročne vzhľadom na kvalitu ocenené na medzinárodných výstavách medailami.
Namiesto mliekarne Sokolovňa
Hoci mliekareň dobre prosperovala, nemala dlhé trvanie. V roku 1910 založili v Skalici priemyselný podnik, zvýšil sa počet úradníkov, učiteľov, profesorov a pod. Dodávky mlieka klesali – znie to paradoxne – prírastok mestského „živlu“ stačil skonzumovať takmer všetko čerstvo nadojené mlieko.
O tri roky - v roku 1913 - mliekareň zlikvidovali. Budova mliekarne bola nevyužitá, chátrala až do roku 1922, keď si ju agilní členovia Telocvičnej jednoty SOKOL prerobili pre svoje účely – na Sokolovňu, prvú na Slovensku.
V súčasnosti je budova zrekonštruovaná a slúži celkom pre iné účely. Na budove sa zachoval podnes iba emblém „SOKOL“.
FOTO: ANDREJ SOCHOR
Autor: Drahomír Čermák
