SKALICA. Seminár nazvaný „Čerpáme z minulosti pre radosť v prítomnosti“ zavŕšil projekt spolupráce Súkromnej strednej odbornej školy Via Humana v Skalici a Vyššej odbornej a Strednej školy DAKOL z Petrovíc pri Karvinej v Českej republike.
Priniesol 19. septembra aj konkrétny gastronomický výstup v podobe spoločnej novej záhorácko-moravsko-sliezskej kuchárskej knihy. Cenný bol však najmä ako diskusné fórum na tému, čo urobiť, aby Záhorie profitovalo z tradícií a tradičnej kvality nielen kultúrne, spoločensky, ale aj ekonomicky.
Maškrtné jazýčky
Mária Zajíčková zo Záhorského múzea v Skalici pohľad do minulosti sprostredkovala vďaka archívom, cechovým a účtovným knihám. Čo jedli a pili na svadbe richtárovej dcéry roku 1614? Alebo na volebnej hostine roku 1632? Odpoveď sme počuli aj zo závetu významného pernikára Jána Jančíka či z ďalších zápisov, ktoré zachovali tiež slávnostné menu.
Zmapovala, ako sa po objavení Ameriky udomácňovali na Záhorí zemiaky, kukurica, paradajky či tabak, aký úspech mal už v minulosti skalický trdelník s receptúrou z Rumunska.
Čo preslávilo skalické secesné svadobné torty? Aj o tom sa na seminári hovorilo, aby bolo jasné, že garanciou kvality je vždy najmä zodpovedný odborník, či prosto človek profesionál na svojom mieste. Implementácii tradícií do výchovno-vzdelávacieho procesu v SSOŠ Via Humana sa venovala Slavomíra Masrnová, z ďalších aspektov sa jej dotkli aj iní.
Regionálna značka Záhoria
Riaditeľka Regionálnej rozvojovej agentúry Skalica Zuzana Juríčková upozornila aj na problémy pri etablovaní nových označení tradičných či najkvalitnejších produktov, ktoré môžu byť významnými prostriedkami pri rozvoji cestovného ruchu. Úsilie o označenie Regionálny produkt Záhoria sa datuje už v roku 2008. Popri Záhorí takéto označenie poznajú na Slovensku aj v Gemeri, Honte, Ponitrí, Podpoľaní.
Na Slovensku takýchto značiek tradičnej kvality máme asi desať, u susedov v Česku dvadsať. Riaditeľka RRAS na príklade iniciatív Partnerstva pre Horné Záhorie s 22 obcami a mestami ukázala, ako na to ísť, aby z 273 momentálne potenciálnych uchádzačov o značku ju čo najviac aj získalo a premenili ju na očakávané efekty. Na prospech dobrého mena Záhoria doma na Slovensku, v Európe i vo svete.
Skalický rubín ako príklad
Predseda Občianskeho združenia Skalický trdelník a Vínna cesta Záhorie Ľudovít Bránecký proces certifikácie priblížil na veľavravnom príklade úspešného trdelníka od udomácnenia v Skalici po etablovanie medzi európsky chránenými značkami kvality.
Rovnaký proces odštartovali so Skalickým rubínom, ktorý by do pol roka mohli zavŕšiť. Prečo je potrebná ochrana? Prečo nemôžu Skalický trdelník či Skalický rubín vyrábať všetci a všade, keď produkty chutia? Mohli by, keby... A tu je pes zakopaný.
Ak budú garantovať kvalitu, technológiu, výrobný postup a iné stanovené kritériá pri výrobe nielen potravinárskych produktov, ale aj služieb, môžu sa o podobný certifikát uchádzať. Ale inak? Zabudnite! Proti falzifikátorom a produktom bez kvality treba zasiahnuť.
Aj s ambíciami – dobré uchrániť a z dobrého vyťažiť na prospech regiónu Záhoria, Slovenska alebo Európskej únie voči ostatnému svetu, seminár zdôraznil potrebu a realitu okolo označení - Zaručená tradičná špecialita, Chránené označenie pôvodu či Chránené zemepisné označenie.
Potrebu ťahu za vyššou kvalitou podčiarkuje aj nedávne porovnanie potravín, keď zo 109 hodnotených krajín sa za kvalitu našim susedom v Česku ušlo 23, v Poľsku 26., v Maďarsku 29. a nám na Slovensku až 31., teda z krajín V4 posledné miesto.
Škoda, že na seminári nebolo viac reprezentantov obcí a miest. Aj ich, nielen študentov, by táto fundovane prezentovaná problematika určite obohatila a posunula k vyššej úrovni vlastných aktivít.
Program cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou a Českou republikou prostredníctvom stredných škôl zo Skalice a Petrovíc pri Karvinej priniesol zaujímavú tému do dialógu – ako sa z kvality minulosti dá smerovať k ekonomickým efektom a rozvoju cestovného ruchu na Záhorí aj v budúcnosti.
