SENICA. Spomínať na významné osobnosti a učiť sa od nich. S takou ambíciou v nedeľu 14. septembra v senickom evanjelickom chráme venovali literárno-hudobné pásmo „Spomíname na legendy“ štyrom generáciám Braxatorisovcov a s nimi spojených osobností našej literatúry a hudby.
Ožili v ňom okrem iných senický evanjelický farár, básnik, prozaik, redaktor a prekladateľ literatúry z ruštiny, nemčiny a maďarčiny - Martin Braxatoris Sládkovičov, syn Andreja Braxatorisa – Sládkoviča (1820-1872). Narodil sa roku 1863 v Radvani a od jeho úmrtia v Senici (1934) v auguste uplynulo 80 rokov.
Pásmo priblížilo divákom i jeho syna – Pavla Braxatorisa (1909-1980), senického rodáka, vnuka Andreja Sládkoviča, vyštudovaného právnika, libretistu, dlhoročného spolupracovníka hudobného skladateľa Gejzu Dusíka, rodáka zo Zavara (1907-1988).
Spolu so skalickým rodákom Františkom Krištofom Veselým (1903-1977), hercom, spevákom a režisérom je táto trojica považovaná za spoluzakladateľov slovenskej operety a najvýznamnejších propagátorov hudobného fenoménu akým bolo slovenské tango.
V pásme sa divákom prihovoril domáci evanjelický farár Juraj Šefčík, sprievodným slovom Ján Hromek, v hudobno-speváckej časti sa prezentovali korepetitor a dirigent zo Slovenského národného divadla Branko Ladič, bývalý operetný spevák Ladislav Miškovič a speváci nielen zo senického súboru Cantilena – Božena Vojtková, Eva Kolényová, Iveta Slobodníková, Tomáš Turanský a Eduard Gombík.
V pásme zazneli najslávnejšie skladby legendárnej dvojice Dusík-Braxatoris ako Rodný môj kraj, Najkrajší kút, Marína, Dve oči neverné, Nie som ešte tak starý a mnohé iné, zľudovené, patriace aj dnes v podaní súčasných interpretov medzi hity.
Amatéri sa pri speve striedali s profesionálmi, diváci sa spontánne pripájali k živému spevu a k piesňam v podaní Františka Krištofa Veselého či Milana Lasicu, púšťaným z CD nosičov. V programe zaznela i Hymna lásky – Ľubomírom Feldekom prebásnený biblický text.
Tvorcovia si toho do pásma zobrali neraz priveľa odrazu. A nie vždy ich zámer celkom vyšiel. Najmä ak živá hudba a spev účinkujúcich zneli súčasne so spevom klasikov - Františka Krištofa Veselého či Milana Lasicu z CD nosiča. No nemožno im uprieť snahu – pokloniť sa obrazne významným literátom a hudobníkom, ktorí hlbokú stopu v dejinách publicistiky, literatúry a hudby urobili, alebo svoju kariéru odštartovali na Záhorí.
Veď napríklad – František Krištof Veselý s Jankom Blahom spieval v skalickom cirkevnom zbore a neskôr bol filmovým hercom, spoluzakladateľom a režisérom divadla Nová scéna v Bratislave. Pavol Braxatoris bol autorom textov viac ako 200 piesní, ktoré dodnes patria do zlatého fondu našej populárnej hudby.
Pásmo sa stalo návratom k našim koreňom, k láske k národu, regiónu, mestu a ľuďom, k osobnostiam, na ktorých dielo môžeme byť aj s odstupom desaťročí stále hrdí.
