SENICA. 61 ľudí prišlo 17. septembra na mobilný odber krvi organizovaný Územným spolkom Slovenského Červeného kríža Senica v Dennom centre v susedstve Domu humanity v Senici, ktorý uskutočnila Národná transfúzna služba z Trnavy.
Od deviatich záujemcov o darovanie najcennejšiu tekutinu z rôznych dôvodov neprijali. Tým viac teší, že v pol stovke darcov boli traja prvodarcovia zo Senice – Anton Paus, Hana Ševčíková a Matej Madunický.
Už 99.-krát v ten deň daroval krv Peter Maňák z Podbranča, 56.-krát Pavol Zajíček, 32.-krát Andrej Dermek, 30.-krát Ľubor Lezo, 25.-krát Pavol Zemanovič, 18.-krát Štefánia Slobodová i Ľubor Malý, 10.-krát Monika Lebiedziková i Martin Kovár (všetci zo Senice) a 23.-krát napríklad Ján Bodnár z Cerovej.
Ľudia rôznych povolaní si našli dôvod - podeliť sa o nádej, že kvapka krvi darovaná dobrovoľne si do 40 dní po jej spracovaní nájde svojho adresáta, alebo plazma z krvi oddelená pomôže lekárom pri záchrane niečieho života do dvoch rokov.
Aký je to pocit po siedmich rokoch darcovstva dávať krv po 30.krát? Ľubor Lezo: „Robim to stále dobrovoľne s rovnakým pocitom, že pomôžem niekomu druhému, keď to potrebuje.“
Karolíne Kubíčkovej zo Sobotišťa, študentke Strednej odbornej školy v Senici, ktorá chcela darovať krv po prvý raz, ju nevzali. Nemala v krvi dosť červeného farbiva. Neodradí ju to od ďalších pokusov – rozšíriť rodinu darcov na Záhorí? „Môj otec Karol Kubíček sem chodí dávať pravidelne, tak ma to povzbudilo. Mrzí ma, že mi to nevyšlo, možno by som zachránila život. Ale nevzdávam to. Poradím sa so svojím lekárom, čo zmeniť v životospráve, aby som mohla darovať nabudúce, a vyskúšať to znovu.“
Seničan Matej Madunický, študent aplikovanej informatiky na Univerzite Svätých Cyrila a Metoda v Trnave, sa stal prvodarcom krvi tiež až na tretí pokus. Príklad má v otcovi, viacnásobnom darcovi: „Už som chcel ísť trikrát, no raz ma škrabalo v krku, inokedy som bol prechladnutý. Cítil som, že by som tými zdravotnými testami neprešiel, tak som nešiel. Teraz to vyšlo. Prečo som daroval? Dôvod je prostý – je to dobrá vec do budúcnosti aj pre tých ľudí, ktorí krv potrebujú.“
Myslíš si, že je dosť darcov krvi medzi mladými ľuďmi? „Ja si myslím, že keby im niekto povedal, že to zvládnu, že to nie je nič náročné, tak by ich bolo určite viac. Aj mne sa teraz bude ľahšie s kamarátmi na túto tému rozprávať, keď som mohol darovať krv po prvý raz.“
