Fridrich Hutta začínal s futbalom v rodnom Dojči, kde hrával až do dorastu. Po odchode na štúdia do Trnavy hrával za ligový dorast tamojšieho Spartaka až do nástupu na Základnú vojenskú službu.
Narukoval do Ostravy a tu začal hrávať za RH Ostrava. Po dvoch mesiacoch na severe Moravy ho prevelili do Brna a tu až do konca vojenskej služby hrával za RH Brno.
Po skončení ZVS hrával ešte pol roka v Dojči a v roku 1957 prestúpil do Senice. V jej drese odohral zvyšok svojej aktívnej kariéry, napriek lákavej ponuke Spartaka Trnava, kam však neodišiel pre problémy s meniskom.
Fridrich Hutta. Foto: Jozef Komorný S aktívnym futbalom skončil ako 34 - ročný v roku 1968. Ešte počas hráčskej kariéry bol rozhodnutý pri futbale ostať a tak si urobil trénersku dvojku. Túto licenciu využíval ešte počas aktívnej činnosti ako hrajúci tréner. Neskôr si trénerske vzdelanie rozšíril na trénersku jednotku. Najpodstatnejšiu časť svojej trénerskej kariéry strávil samozrejme v Senici, kde z prvých 15 rokov v 1. SNFL odtrénoval jedenásť. Mimo Senicu trénoval v rokoch 1981 až 1983 košické VSŽ, v sezóne 1991/92 Duslo Šaľa, 1992/93 Hodonín a v sezónach 1993 až 1995 Ratíškovice. Na Moravu sa vrátil ešte v rokoch 2000 až 2002, kde s Hruškami dvakrát postúpili. Do Senice sa definitívne vrátil v roku 2002, ale už k mládeži, s menšou epizódkou v Častkove, ktorý sa stal B - mužstvom Senice. Jeho poslednými futbalovými zverencami bola senická predprípravka, teraz už je „iba“ futbalový fanúšik, samotnú hru si vychutnáva z tribúny.
Fridrich Hutta najradšej spomína na partiu hráčov, ktorá tu bola hneď po jeho príchode do Senice. Pali Mach, Jano Pláteník, Ivan Cvečka, Pišta Suchovský, Ludvo Hanák, Miro Pihorňa, Laci Kúdela, Jožko Hrebíček a mnohí ďalší.
„I keď sa vtedy nehrávala zvlášť vysoká súťaž, zápasy s Myjavou, Holíčom, Bánovcami, Piešťanmi, Merinou Trenčín, Pezinkom, Dunajskou Stredou, Sereďou či Galantou vždy prinášali dobrý futbal,“ zaspomína s odstupom času F. Hutta.
Na túto partiu F. Hutta veľmi rád spomína. Ďalšou partiou na ktorú rád spomína, bola tá z roku 1974, ktorú už ako tréner viedol mužstvo v 1. SNFL. „Bola to partia hráčov okolo Jozefa Slobodu, Milana Hricu, Doda Vojtecha, Štefana Pavlíčka, Ľuba Švirlocha, Bokyho Malárika a mnohých ďalších, ktorá postúpila s trénerom Baďurom do divízia a do 1. SNFL. Doma sme v prvej sezóne medzi slovenskou elitou nestratili ani bod, už vtedy nebol problém vidieť v Senici niekoľkotisícové návštevy,“ s hrdosťou hovorí F. Hutta.
Pri spomienkach nemôže F. Hutta obísť ani rok 1962, keď sa v Senici otváral nový (súčasný) futbalový štadión. „To bol v Senici vtedy veľký sviatok,“ spomína F. Hutta. „Novučičký štadión prišla „pokrstiť“ priamo z finále z majstrovstiev sveta v Chile reprezentácia Československa v kompletnej zostave. Nastúpila proti výberu okresu Senica, ktorého som bol kapitánom a v hľadisku bolo takmer desať tisíc ľudí z celého Záhoria, čo bol pre nás všetkých obrovský zážitok. Výsledok 7:0 pre nášho súpera nebol až tak podstatný. Ak po čase pozriem na spoločnú fotografiu, pochytí ma krásna nostalgia na tento zápas. Sedieť s finalistami majstrovstiev sveta za jedným stolom na spoločnej večeri v Smrdákoch, môcť sa s nimi porozprávať, to sa každému futbalistovi na krajskej úrovni nepodarí. To určite utkvelo v pamäti každému hráčovi tohto okresného výberu.“
S bratom Pavlom (vpravo), s ktorým tvorili skvelú stopérsku dvojicu, už sledujú futbal iba z tribúny. Foto: Jozef Komorný
Zásluhy Fridricha Huttu nemajú len regionálny charakter. Pred piatimi rokmi, pri príležitosti jeho 75. narodenín, mu bola Slovenským futbalovým zväzom udelená strieborná medaila Za zásluhy o rozvoj slovenského futbalu.
Fridrichovi Huttovi k jeho krásnemu životnému jubileu prajeme v mene všetkých priaznivcov futbalu pevné zdravie a ešte veľa radosti pri jeho milovanom športe.
