Vlastivedné múzeum, ktoré sídli v priestoroch kopčianskeho c. k. žrebčinca Štít, má už vyše mesiaca a dvoch týždňov od svojich prvých narodenín.
KOPČANY. Artefakty vystavené v múzeu sú výsledkami archeologického výskumu v obci. Exponátna časť predmetov patrí blízkemu okoliu chrámu sv. Margity Antiochijskej, ktorý ako jeden z mála veľkomoravských stavieb prečkal rozkvet aj útlm starobylej slovanskej civilizácie.
Vlastivedná expozícia
Múzeum vzniklo na základe podkladov, ktoré vyhotovil doktor Peter Baxa, za čo získal čestné občianstvo Kopčian. Kým do roku 2012 boli plány na zriadenie miestneho múzea iba na papieri, už o rok Záhorské múzeum otvára za prítomnosti verejnosti vlastivednú expozíciu Archeoparku Mikulčice - Kopčany s podporou Programu cezhraničnej spolupráce Slovenskej a Českej republiky v zrekonštruovaných priestoroch žrebčínu, na mieste bývalej kaplnky. Stalo sa tak pri príležitosti uplynutia 1150. rokov od príchodu Cyrilo-metodskej misie na Moravu.
Priestory expozície pôsobia osobitným dojmom. Sieň upravená podľa návrhu Petra Baxu má výbornú akustiku, ktorá umocňuje osobitnú atmosféru tohto miesta. Črepy hlinených džbánov sú dôkazom, nakoľko je rozdrobený obraz predveľkomoravských čias.
Na prvý pohľad sa návštevníkovi môže expozícia javiť skromne. Bohato ju však rozvíjajú inštalované náučné tabule, ktoré ilustrujú obraz o vývoji Mikulčicko-kopčianskeho okolia od najstarších čias až po súčasnosť.
Každé historické obdobie aj osobnosť tu má svoje miesto. Návštevník po prečítaní nadobudne komplexný prehľad o politickom aj kultúrno-historickom vývoji tejto oblasti Záhoria.
Mnohoraké využitie žrebčinca
Objekt žrebčinca a má veľký kultúrno-osvetový potenciál. Ešte ani zďaleka nie sú využité všetky jeho možnosti. Stanislav Matulík, ktorý tu prevádzkuje Jazdeckú školu, vynakladá úsilie, aby oživil atmosféru tohto priestoru. Má pred sebou ešte veľa práce. Veď zostáva obnoviť takmer celú polovicu strechy a najmä malý kaštieľ, ktorý sa v súčasnosti nachádza v stave ruiny.
Z celej reprezentačnej budovy zostali len obvodové steny. Strecha a vnútro sa prepadli. Správca by sa rád zbavil budovy starej sušiarne ešte z čias komunizmu, ktorá ale dočasne slúži ako jazdiareň. Svojím architektonickým riešením vôbec nezapadá do historického rázu okolitého priestoru.
V zrekonštruovanej časti žrebčinca sa nachádzajú aj spoločenské priestory a zopár izieb pre turistov, keby tu mali záujem prenocovať. Cez víkend sa tu dokonca konala aj prvá svadba miestnych občanov, čo svedčí o širokej škále možností využiteľnosti veľkorysých priestorov tejto výraznej stavby.
Cisársko-kráľovský žrebčín Kopčany sa nachádza v blízkosti cesty I. triedy č. 2 v smere od Holíča na Bratislavu. Turistom sa skôr pripomenie iná národná kultúrna pamiatka - Kaplnka sv. Margity Antiochijskej. Náhrobné kamene, ktoré tu nedávno pribudli, sú súčasťou budovaného pamätníka.
Tento veľkomoravský gotizovaný románsky kostolík prežil útrapy čias a dnes sa tu stretávajú nie len kresťania pri Cyrilo-metodskej púti, ale aj neznámi cestovatelia spolu s miestnymi, ktorí sa sem často vracajú. Kostolík aj Holíčsky zámok a žrebčín ešte existujú v hmatateľnej a využiteľnej podobe.
Bez písmen sú nemé všetky národy
Obyvatelia dávneho moravského mesta, ktoré prijalo písmo a kresťanskú vierouku napísanú v miestnom jazyku, dostali prijatím tejto misie nádej na kultúrny a duchovný rast. Nadobudnutú vieru si uctili početnými kostolmi. Valy ukrývali stredoveký hrad prístupný z Osady strážcov pri Kopčanoch, v tých časoch chránený riekou a pásom močarísk.
Pohanská kultúra zakorenená v starých Slovanoch vychovávala národ bez písma. Význam Cyrilo-metodskej misie je preto zásadný. Hlaholika ako nástroj vzdelanosti mal Moravanov kultúrne a duchovne pozdvihnúť. Tento národ však nestihol vytvoriť svoju literatúru v ktorej by opísal hrdinské eposy, básne alebo báje a príbehy o svojich starých zvykoch a hrdinských činoch predkov.
Jediným dochovaným literárnym dielom je Konštantínov Proglas, ktorý sa svojím filozofickým, básnickým a zbožným jazykom prihovára za úctu k písmenám, ktoré pochádzajú od Boha. Na rozvrate tejto spoločnosti sa podpísali dôsledky ranofeudálnych územných zápasov, husitských výprav, turecké nájazdy, protihabsburské povstania, choroby a prírodné živly. Obdobie temna sa skončilo až s príchodom Tereziánskych čias.
RADOVAN BUTAŠ
Autor: Radovan Butaš
