SENICA. ŽENEVA. „Sme odkázaní na spoluprácu verejnosti a bude to tak vždy. Len tak možno dúfať, že utrpenia vojny sa v budúcnosti zmiernia.“ Napísal v knihe Spomienky na Solferino Henri Dunant (1828-1910), spomínajúc na takmer 40-tisíc mŕtvych Rakúšanov, Francúzov a Piemonťanov roku 1859 na bojisku pri talianskom Solferine.
Obete a vôľa pomáhať iniciovali vznik Medzinárodného výboru Červeného Kríža. Ženevská konvencia odštartovala činnosť najhumánnejšej organizácie.Je synonymom života. Solferínske memento – len počtom mrtvych - reprezentuje zhruba dve súčasné Senice..
Pomoc bez hraníc
Azda práve poslanie – byť nablízku a vedieť pomôcť Územný spolok Slovenského Červeného Kríža v Senici priviedlo na myšlienku - odovzdávať Zlaté Janského plakety za darcovstvo krvi a vyššie červenokrížske vyznamenanía v Ženeve.
Pri rozvíjaní tejto tradicie bol dlhé roky v Ženeve archivár v medzinárodnom výbore ČK Jozef Palkovič. Seničania pocty darcom krvi práve v srdci humanitnej organizácie udeľujú ako jediní na Slovensku.
Solferino, Chamonix, Mont Blanc, Ženeva, Lausanne
Od večera posledného júla do nedeľného rána 3. augusta darcovia vo Švajčiarsku stihli relatívne dosť. Ocenenia za darcovstvo krvi a iné humanitné aktivity im v Ženeve odovzdala predsedníčka Územného Spolku Slovenského Červeného Kríža v Senici Emília Potúčková s Miriam Madunickou.
Harmonikár Peter Válka z Hlbokého, tiež darca krvi, uprostred Múzea Červeného Kríža oceňovanie spestril hudbou.
Emotivne, ale bez pátosu
Pod vlajkami s červeným křížom a červeným polmesiacom nad hlavami Zlaté Janského plakety za 40 a viac-násobné darcovstvo získali bratia – Juraj Ciran a Pavol Ciran z Bezovej pod Bradlom, Radoslav Hyža z Myjavy, Mária Jeklová z Plaveckého Mikuláša, Ľubomír Knap z Kútov, Rohožníčania – Ján Kopča a Anna Kopčová, Alexander Lukáči z Holíča, Seničania – Richard Kalman, Marek Mindžák, Milan Soukup, Miloš Surový, František Nemšovský z Popudinských Močidlan, Jozef Olšovský z Plaveckého Podhradia, Skaličania – Martin Srb a Radovan Volek-Mičo, Pavol Velický zo Sobotišťa a Eduard Uhrínek zo Saština Stráží.
Diamantové Janského plakety za 80-násobné dárcovstvo si zo Ženevy odviezli Gbelčania – Ivan Karas, Peter Pecha, Peter Petrovič a Milan Valachovič, Ľuboš Búrik z Krajného a Peter Srnánek z Rudníka.
Manželia Viera a Jozef Jánošíkovci zo Senice a Miroslav Báchor z Rohožníka prevzali Kňazovického medailu.
A 122-násobný darca krvi Ján Rusnák zo Senice získal Vyznamenanie Slovenského Červeného Kríža II. stupňa za obetavosť, humanitu a dobrovoľnú službu.
Príklad pre iných
Darcovia krvi zo Záhoria sa v Solferíne zastavili na miestach, kde Henri Dunant pomáhal po krvavom boji s desaťtisícmi mŕtvych a ranených. Boli pri pamätníku zrodu Červeného Kríža, v Múzeu ČK v Ženeve uprostred interaktivnej expozície a príbehov obetí rôznych konfliktov. 3D prezentácie i rozstrieľaná sanitka hovorili o živote a smrti.
Lanovkou vystúpili na nejvyšší vrch Európy Mont Blanc, v Olympijskom múzeu v Lausanne sa dotkli športových zápolení bez zbraní. V Paláci národov, európskom centre OSN, sa zamýšľali nad šancami diplomacie pri urovnávaní konfliktov.
Utrpenie a nezištná bezhraničná pomoc…Ako sú od seba vzdialené, a naopak. Ako je k nim blízko, ak človek pomôcť chce.
FOTO: MILAN SOUKUP
