Tajomstvo krypty: výskum v Sološnici ešte nekončí

Sološničanov a ďalších záujemcov oboznámili s výsledkom antropologicko-archeologického výskumu v krypte pod Kostolom Všetkých svätých.

SOLOŠNICA. Tajomstvá sološnickej krypty - pod týmto názvom sa za veľkého záujmu verejnosti uskutočnila beseda v Kultúrnom dome v Sološnici s antropologičkou, doktorkou Michaelou Dörnhöferovou z katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

Zvedavých bolo veľa

Ešte pred začatím besedy prebehli dve akcie. Najprv otvorili kryptu v kostole, kde vložili do nových pripravených rakvičiek kosti, ktoré zostali po výskume antropológov. Následne sa konala svätá omša za pokoj duší zomrelých, pochovaných v krypte pod kostolom Všetkých svätých v Sološnici, ktorý je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou.

Nasledovalo úvodné slovo starostky Sološnice Márie Hirthovej a donedávna pôsobiaceho kňaza vo farnosti Edwarda Zakowicza, ktorý ešte pred tromi rokmi oslovil bratislavských antropológov a dal podnet na otvorenie krypty v sološnickom kostole.

Takmer stovka účastníkov so zatajeným dychom počúvala a sledovala prednášku antropologičky spojenú s premietaním obrazového materiálu o priebehu prác archeológov v krypte, ako i o výsledkoch ich výskumu. Michaela Dörnhöferová uviedla, že do krypty v Sološnici sa v septembri 2011 okrem nej vybrali ďalší antropológovia: docent Radoslav Beňuš a doktorka Silvia Bodoríková, ako aj archeológ Jozef Urminský z Vlastivedného múzea v Hlohovci.

Našli obuv i čepiec na lebke

Kostolnú kryptu otvorili po odstránení drevenej dlažby. Dovnútra sa ide pomocou priloženého rebríka – schody tu nie sú, asi jeden a pol metra dlhou úzkou chodbou, ktorá sa smerom k hlavnému oltáru rozširuje, čo je vlastne krypta. Z rozprávania antropologičky ako i z premietaných obrazových materiálov sa prítomní dozvedeli, že v krypte bolo najmenej desať rozpadajúcich sa rakiev, viaceré položené na sebe. Pozostatky tých, ktoré boli uložené dole, sú v zlom stave.

Krypta mala dve časti – staršiu a novšiu. Staršie pozostatky by mali pochádzať z prvej fázy kostola, asi do začiatku šestnásteho storočia. V sedemnástom storočí bol na mieste starého kostola postavený nový kostol, preto má aj krypta dve časti.

Prácu komplikovalo aj to, že rakvy časom zhnili a kosti viacerých pochovaných sa pomiešali. Odborníkom sa podarilo poskladať celkom 21 kostier, no nie všetky boli úplné /muži, ženy a dve deti/. Okrem kostier našli v krypte mnoho zvyškov obuvi, čepiec na lebke, čiapku, gombíky, ruženec, drevený kríž s Kristom, medailóny, časti modlitebnej knižky. Všetko zaznamenal a skúmal archeológ Jozef Urminský. Mnohé tieto nálezy nainštalovali do vitríny, ktorú si občania so záujmom pozreli.

Kto je v krypte pochovaný

Diskutujúci boli zvedaví, či sa antropológom podarilo identifikovať niektoré kostry. Z prameňov farskej kroniky, ako i z ďalších dostupných prameňov, by mali byť v sološnickej krypte pozostatky niekoľkých kňazov, pán Plaveckého hradu Melichar Balaša, Helena Zrínyi, manželka Štefana Balašu, viacej členov rodiny Medňanských. Svedčí o tom i náhrobok Melichara Balašu, ktorý je umiestnený popri bočnom východe z kostola, len niekoľko krokov od otvoru krypty. Pôvodný kostol, v ktorom bol náhrobok inštalovaný, je dnes pod základmi nového kostola.

Na náhrobku je muž odetý do brnenia, pravou rukou drží meč. Náhrobok je vytvorený ako socha umeleckou rezbou v červenom mramore. Nápis v latinčine nad ľavou rukou v preklade znie „ Dnes mne, zajtra tebe. Pod ľavou rukou je znak – erb rodu Balaša. Pod mužom sa nachádza nápis zložený z venovania a epitafu.

V preklade je uvedené: Znamenitému a výtečnému hrdinovi Melechiorovi Balassimu z Ďarmat, osvietenému na rady, veľkodušnému vernosťou sľubu, tento pomník dal postaviť svojmu otcovi, vysoko si vážiacemu, syn Štefan Balassi. Zomrel vo Viedni roku Krista pána 1568, v mesiaci 9. Vo svojom veku 57 rokov.

Výskum ešte neskončil

Ľudia chceli vedieť, či sa odborníkom podarilo nájsť Melichara. Michaela Dörnhöferová sa vyjadrovala opatrne. Pokiaľ by bola v hrobe bohatšia výbava, medailóny a drahšie predmety a išlo by o pozostatky staršieho muža, tak by mohli antropológovia predpokladať, že je to hľadaný Melichar.

„No ťažko sa zatiaľ s istotou o tom vyjadriť, najlepšie by bolo, keby sme mali DNA profil. Ale aj keby sa nám ho podarilo izolovať, nemáme ho s čím porovnať, Balašovci vymreli po meči. Ideálne by bolo, keby existoval nejaký dobový záznam o zranení alebo ochorení, ktorý by mohol byť smerovaním. Zvýšilo by to hodnotu identifikácie,“ povedala. Ako ďalej uviedla, keby vedeli, kde je pochovaný jeho syn Štefan Balaša, exhumovali by ho a vypracovali profil DNA.

Občania odchádzali s presvedčením, že sa archeológom a antropológom podarí ďalším výskumom - pristavený múr v krypte naznačuje ďalšie pokračovanie krypty smerom k oltáru - identifikovať pána Plaveckého hradu.

Melichar Balaša – v rovnakom ráde ako Báthoryčka či Dracula

Od roku 1561 bol držiteľom rytierskeho Rádu draka, ktorý nosila aj Alžbeta Báthoryová a gróf Vlad Tepes, prezývaný Dracula. Rád založil v roku 1408 Žigmund Luxemburský a je poznačený tajomnou a krvavou históriou. Melichar Balaša bol prvým majiteľom Plaveckého hradu a okolitého panstva, neskôr sa stal lúpežným rytierom a obrancom Hradu Levice. Zomrel vo Viedni ako päťdesiatsedemročný.

Ferdinand Foltýnek

solosnica