Samospráva by mala Kolóniu zahrnúť do zoznamu pamätihodností a chrániť danú urbanistickú štruktúru osobitným režimom.
SENICA. To nie je možné - povie si asi každý, kto sem zavíta. Architektúra, okrasná zeleň či plodmi obsypané ovocné stromy, ale aj medziľudské vzťahy. Všetko akoby zostalo stáť v čase. Ulica Kolónia sa absolútne vymyká z koloritu Senice. Pre tunajších obyvateľov je srdcovou záležitosťou, boja sa o ňu a chcú zachovať jej pôvodný ráz.
Kolónia je unikát
Pred časom dostali Kolónkari, ako sa zvyknú sami nazývať, zo senickej radnice do schránok leták s názvom Nová Kolónia. Zámerom samosprávy je historicky najstaršiu časť mesta revitalizovať.
Kolónia skutočne potrebuje vybudovať chodník, parkovisko, ľudia si potrebujú prispôsobiť bývanie súčasným potrebám, priznávajú obyvatelia unikátnej ulice, no podotýkajú, že charakteristické prvky, ktoré tvoria kolorit tejto jedinečnej lokality, by mali zostať zachované.
Na tomto sa zhodli aj účastníci stretnutia k plánovanej revitalizácii Kolónie so zástupcami radnice.
Po skúsenostiach z predchádzajúceho roka, kedy nový majiteľ výrazne zmenil pôvodnú fasádu a narušil tak historický ráz domov, sa mesto zaviazalo podniknúť všetky možné kroky, aby novým vlastníkom nehnuteľností zabránilo vykonávať nevhodné prestavby, i keď predtým, paradoxne, práve uvedenú poškodzujúcu zmenu povolilo.
Kolónkari tak nadobudli nádej, že v ochrane svojej lokality nie sú sami. No len do chvíle, kým tu mesto nezačalo budovať nové parkovisko.
Nad jablonkou sa zmráka
Kolóniu postavili v roku 1942 (podľa kolaudačného rozhodnutia) v súvislosti s existenciou Továrne na umelé vlákna (senická hodvábka) založenej v roku 1920. Ide o zaujímavú a charakteristickú časť mesta, ktorá je úzko spätá s jeho novodobejšou „priemyselnou" históriou.
Charakteristické obytné domčeky pridelili vtedajším zamestnancom. Štvrť sa stala sebestačnou po všetkých stránkach. Mala vlastné jasle, škôlku, obchod. Čo tunajší obyvatelia mohli, to si dopestovali sami. Vysadili aj množstvo ovocných stromov, z nich niekoľko jabloní.
Majestátna stará jabloň stojí aj v mieste nového parkoviska. Mesto však rozhodlo - vyťať. Kolónkarom sa to samozrejme nepáči. Ochranári sa proti výrubovému rozhodnutiu odvolali, pretože sú presvedčení, že tento strom by z Kolónie ešte zmiznúť nemal. Je živým pamätníkom tejto historickej štvrte mesta.
„Výrub starého a zdravého stromu by bol aj v rozpore s pripravovaným projektom mesta Senica, ktorým chce mesto túto časť revitalizovať, pričom má záujem podčiarknuť význam historických prvkov. Staré a perspektívne stromy nimi nepochybne sú. Sú to hodnoty, ktoré sa nedajú ničím nahradiť. Uvedená mestská časť má špecifický kultúrno-historický ráz, ten je tvorený pôvodnými budovami, spolu s pôvodnou zeleňou. Zeleň tu tvoria z veľkej časti ovocné stromy, mnohé vysadené ešte v povojnových rokoch, čo túto oblasť robí zaujímavou,“ píšu vo svojom odvolaní.
Stará jabloň zatiaľ stále stojí, presne v strede jedného z parkovacích miest. Ochranári sú rozhodnutí neustúpiť.
Štvrť nie je pre individualistov
Kolónkari sú nadšenci, túto lokalitu majú v srdci. Jarmila Ševčíková, rodená Krištofová, a Lýdia Voleková, rodená Formánková, na Kolónii vyrástli. Nezamknuté domy tu vraj boli samozrejmosťou. „Susedo, nemáš cuker?“ zaznelo kedykoľvek ulicou a hneď sa ich ochotne ozvalo niekoľko.
Detstvo v Kruhoch a na Smetlisku bolo krásne. Keď sa vyliali a zamrzli vtedy neregulované potoky Teplica a Rybecký, podelili sa aj o povestné korčule „kvinťáky“. Kolónka mala dokonca vlastné nárečie.
Nekonečnú mozaiku spomienok z detstva dotvára premietanie na stenu jednej z viliek, hry na Jánošíkov a „panďúrov“ či vôňa pečenej kukurice a zemiakov. „A keď sme opekali sliepku aj s perím, to bolo smradu,“ smeje sa Lýdia Voleková, ktorá vraj bola „postrachom“ Kolónie.
V roku 1966 bolo možné odkúpiť si tunajšie domčeky. Kto nechcel, presťahoval sa na takzvané staré sídlisko, niektorí odišli aj zo Senice. Pre silné puto k netradičnej lokalite však vznikla ďalšia rarita – stretávky bývalých Kolónkarov. Ľudí, ktorí sa vždy radi vidia a stretnú len preto, že niekedy bývali v jednej štvrti.
O Kolónii jestvujú básne, Jarmila Ševčíková vedie kroniku. Nenapodobiteľná atmosféra a vzťah k tejto výnimočnej časti Senice sa dedí z generácie na generáciu a typické, nekonfliktné spolunažívanie je tu príznačné aj dnes.
Ulica ako pamätihodnosť
Obyvatelia Kolónie nie sú vo svojom presvedčení zachovať historický ráz najstaršej obytnej štvrti mesta sami. Aj ochranári a ďalší nadšenci trvajú na prijatí opatrenia, ktoré by riadilo rekonštrukciu a revitalizáciu na ulici Kolónia. Senický ochranár Juraj Kabát sa z tohto dôvodu obrátil aj na Krajský pamiatkový úrad (KPÚ)do Trnavy, podľa vyjadrenia ktorého je takéto zabezpečenie reálne.
Ako píšu pamiatkari vo svojej odpovedi Seničanom, architektonické hodnoty bývalej robotníckej štvrte Kolónia sú zrejmé dodnes. Určite je treba na ne prihliadať, i keď Kolónia nie je pamiatkovo chránená. Patria sem napríklad aj charakteristické obytné domky postavené tesne pri továrni na Továrenskej ulici.
„Predmetná obytná zóna, takzvaná „Kolonka", ktorá je dodnes zachovaná, je nositeľom urbanistickej a architektonickej hodnoty, hodnoty historickej, hodnoty dokumentu, súvsťažnosti s prostredím a podobne. I napriek tomu, že objekty Kolónie nie sú zapísané ako kultúrna pamiatka v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR (ÚZPFSR), táto obytná zóna obsahuje charakteristické architektonické kvality,“ píše Veronika Kšiňanová z KPÚ Trnava.
Ako ďalej uvádza, riešenie ponúka samotný zákon. Robotnícka kolónia je jednou z malého počtu zachovaných historických (i keď z obdobia 20.storočia) a hodnotných stavieb v Senici, ktoré ju oprávňujú chrániť napríklad formou zápisu za pamätihodnosť mesta podľa Zákona 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu.
Dokonca samotné mesto Senica môže Kolóniu, ako iné zaujímavé a historické objekty mesta, zahrnúť do zoznamu pamätihodností a chrániť danú urbanistickú štruktúru osobitným režimom. Krajský pamiatkový úrad Trnava pri evidovaní miestnych pamätihodností ochotne poskytne metodickú a odbornú pomoc.
Osud Kolónie teda nemusí byť podobný osudu mnohých krásnych historických stavieb Senice, ktoré tu padali ako pod gilotínou. O to viac by sa samospráva mala usilovať zachovať všetko, čo v meste ešte zostalo. Nádej do nej vkladajú nielen Kolónkari, ale aj ďalší obyvatelia Senice.
Unikátne domky.
Vilky a jablonka, ktorá stále stojí a mala by zostať stáť.
FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
