ŠTEFANOVÁ. SENICA. Hoci bol 50 rokov učiteľom na Záhorí, so svojím rodiskom, obcou Štefanová neďaleko Budmeríc pod Malými Karpatmi, je 83-ročný stredoškolský profesor Michal Schmidt spojený ako pupočnou šnúrou stále. Lákajú ho prírodné, archeologické i duchovné poklady minulosti.
Kmitá medzi rodiskom a bydliskom
V Štefanovej, na trnavskej tabuli, na východ od Malých Karpát vyrástol. Študoval v Trnave a Bratislave, prírodovedné, literárne i regionálno-historické záľuby rozvíja hlavne vôkol rodiska.
Na záhorskej strane, od Štefanovej za Bielou horou, pôsobil od skončenia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Vyštudoval a učil biológiu, geológiu a geografiu. Ale za 50 rokov to bolo až 16 predmetov, jedno obdobie i deskriptívnu geometriu.
Učil v Senici na gymnáziu, bol pri sťahovaní ekonomickej školy zo Skalice do Senice (dnes Obchodná akadémia), a po roku 1992 celých 12 rokov pôsobil v Saleziánskom Gymnáziu Dona Bosca v Šaštíne Strážach, kde učil latinčinu aj budúcich teológov. Poznávania a šírenia poznania sa nevzdáva ani na zaslúženom odpočinku.
„Učiteľstvo - dobrovoľná chudoba“
Tak vravieval kedysi jeho pedagogický kolega na gymnáziu. Keď začínal, boli iba traja kvalifikovaní. No nemôže byť chudobný ten, kto pol storočia šíril vzdelanie a do života pripravil mnohých učiteľov či lekárov. Na Záhorie dostal umiestenku. Na začiatku býval v kabinete, posteľ mal pod obrazmi pri kostre človeka a iných školských rekvizitách.
Ako veriaci v 60. rokoch minulého storočia ocenil uvoľnenie v spoločnosti. No po roku 1968 okúsil aj opačný pól doby - tlak na náboženské a iné okyptené slobody v časoch takzvanej normalizácie.
„Najhoršie to bolo v náboženskom živote. Všetko zakázané, ani pochovať ste nemohli rodičov náboženským obradom, aj to vám vytýkali...“ Spomína M. Schmidt.
Nuž aj preto nereagoval na rôzne (politicky s dobou viazané) ponuky - ísť na výnosnejšie učiteľské, inšpektorské či riadiace pozície. Od roku 1959 do roku 1976 bol zástupcom riaditeľa senického gymnázia a k jeho absolventom i odchovancom patril i donedávna ešte minister školstva Dušan Čaplovič.
Čo radí k svojim pedagogickým úspechom? „Mňa tešilo, že som žiakov naučil predovšetkým takmer vysokoškolské učivo, ktoré som im prednášal (a zvládli to), a že mi všetci ďakujú za výchovnú časť môjho pôsobenia. Či už to vyjadria na stretnutiach absolventov alebo listami, ktoré dostávam.“
Rád si spomína tiež na obľúbené stanové zájazdy po Balkáne či na nemecký ostrov Rujana v Baltskom mori, ktoré robili, a v Plaveckom Mikuláši ako gymnázium vybudovali rekreačné stredisko.
Pseudonym ako prezident
Profesor Michal Schmidt zatiaľ vystopoval rodokmeň svojich predkov do roku 1850. No stopa Schmidtovcov, ktorí do Štefanovej prišli cez Doľany z Častej, pôvodne z Tirolska, siaha až k roku 1400. Že by sa až tam raz dopátrali najmladší Schmidtovci zo Senice, vnučky Gabika či Martina? Ak im, tak ako pánu profesorovi Michalovi Schmidtovi, nebude chýbať vôľa, trpezlivosť a vytrvalosť, azda sa im to podarí.
Keď nemohol Michal Schmidt publikovať pod vlastným menom v neprajných časoch po roku 1968, používal v časopisoch pseudonym. Aký? Vraj sa zasmejem: „Poslovenčil som si meno na Michal Kováč. Schmidt je po nemecky kováč. A ten bývalý prezident je rovnako starý ako ja...(smiech). Možno aj preto mi to zverejnili, lebo skúmali, kto to píše.“
Štefanovská Venuša
Roku 2003 vyšla v Turčianskych Tepliciach Druhá jubilejná Zlatá kniha obce Štefanová, ktorej autorom je Michal Schmidt. Takmer 500 strán života obce, ktorá sa spomína od roku 1588. Už predtým sa objavovala ako Šajnava, alebo pod nemeckým názvom Schönau (1447) vo význame Pekná Niva.
Profesor Schmidt sa ako amatérsky archeológ s jej minulosťou zoznámil tisícročia dozadu. Otlačky života, keď bola morským dnom má z kamennej doby, predmety materiálnej kultúry z bronzovej i železnej, z osídlenia Keltmi i Slovanmi, mince i mladšie, z čias tatárskych nájazdov.
Záujem o archeológiu prebudil uňho dedo, keď pri kopaní hroble na zemiaky našiel skutočný poklad – mince s cisárom Leopoldom z čias, keď nás plienili Turci medzi rokmi 1606 -1690. Z vlastných nálezov si okrem iného cení torzo „Štefanovskej venuše“ ako úsmevne pomenoval jeden takmer sochársky artefakt.
Ale vzácne sú najmä kamenné formy na odlievanie šperkov z doby bronzovej. I niektoré pekne vytvarované kamenné sekeromlaty z obdobia, „keď sa končila kamenná doba a tie nástroje ešte akoby robili pre ozdobu.“
Mrzí ho však, že svietnik z čias Rimanov, ktorý dali kedysi posúdiť archeológom, zmizol bez stopy. Štefanová a jej okolie, ako sa nádeja Michal Schmidt, o mnohé nálezy síce prišla pri budovaní rybníkov a iných stavieb, no určite ešte mnohé cennosti odkryje.
Ambície literáta
Za svoju poéziu Michal Schmidt získal i Cenou predsedu Trnavského samosprávneho kraja v literárnej súťaži O cenu Slovenského učeného tovarišstva, aj iné uznania. Čo chystá práve do tlače, čo má rozrobené v šuflíkoch? S úsmevom trocha sarkasticky literárne ambície formuluje ako želanie: „Hľadať pre vydanie toho dokončeného sponzorov...“
Pre Tretiu jubilejnú Zlatú knihu obce Štefanová (s prílohami – Štefanová v obrazoch, piesňach a v tradíciách). Pre román z tínedžerského obdobia z čias druhej svetovej vojny s názvom Fialky. Pre zbierku básní ako „pokračovanie celého života, ktorej názov by mohol znieť Pred nebeskou bránou...(smiech). No zamýšľam sa tam aj nad tými mojimi blízkymi, ktorí už odišli...“
Pripravuje publikovať krátke prózy už ocenené v literárnych súťažiach, vydať divadelnú hru, ktorú prezentoval na Gorazdovom Močenku. Vyjde, ak bude sponzor.
Michal Schmidt je hrdý na tú etapu svojho života, keď dlhé roky v Štefanovej viedol ochotníckych divadelníkov. Zo 42 predstavení, ktoré odohrali, 4 dokonca sám napísal. S podobne zanietenými spolurodákmí, ako je on sám, chce ešte zachovať, oživiť alebo rozvíjať niektoré miznúce tradície. Odhodlane dodáva: „Škoda by bola, keby zanikli...“ˇ
Michal Schmidt ukazuje na poklad, ktorý našiel jeho starý otec.
Časť skamenelého morského ulitníka s otlačkom chrbtice.
Otlačky života v kameni z niekdajšieho morského dna vôkol Štefanovej.
Druhá jubilejná Zlatá kniha obce Štefanová z autorskej dielne stredoškolského profesora Michala Schmidta.
Pedagóg, archeológ, literát Michal Schmidt vo svojej záhrade v Senici.
