GBELY. Rok 1969 – 1970 priniesol do osvetovej práce v Gbeloch vzácne oživenie. Aurélia Polesňáková s obetavými ľuďmi pozbierala v tomto regióne zabudnuté folklórne zvyky starých materí, ľudové piesne, tance a zapojila do nového programu „ Krása životu“ každého, kto mal rád ľudovú hudbu, tanec, spev, úctu k tradíciám našich predkov a ku krásnym krojom.
V roku 1970 prvým vystúpením FS Gbelan bol veľmi vzácny trojhodinový program „Gbelská svadba v Gbeloch“, ktorý sa šíril po širokom okolí i za hranicami na Morave s účasťou na folklórnych slávnostiach v Tvrdoniciach, v Čechách i v Rakúsku.
Populárny Naftár
Po Aurélii Polesňákovej sa v roku 1976 stali umeleckými vedúcimi na desať rokov manželia Kovalovskí, ktorí boli i aktívnymi tanečníkmi. Začala sa spolupráca s miestnou dychovou hudbou pod vedením Ladislava Čárskeho za výdatnej pomoci Severína Šteflíka.
FS pracovala pri ZZK ROH, n.p., Nafta Gbely, ktorého vedúcim bol v tom čase František Pálenyik, veľký obdivovateľ folklóru. Dokončilo sa dokrojovanie a začalo sa s prípravou nového programu.
Z folklórnej skupiny sa stal súbor Naftár, ktorý úspešne reprezentoval nielen Naftu, ale hlavne obec Gbely. Boli to desiatky vystúpení v rámci obce, okresu, kraja i republiky.
V rokoch 1979, 1980 s úspechom vystupovali na Západoslovenských folklórnych a mierových slávnostiach na Myjave a v rokoch 1981, 1983, 1985 na Folklórnom festivale vo Východnej. Ľudia s nadšením prijali aj ich vystúpenia pri príležitosti Dňa baníkov v družobnom Grimmene a Gommerne vo vtedajšej NDR.
Súbor niekoľkokrát nahrával v rozhlase a vystupoval v televízii, napríklad v pásme „Vjej, vjetríčku, po dole“ v réžii Cyrila Zálešáka.
Zavrc sa mi cérečko
Najväčší úspech mali členovia súboru s pásmom Gbelská zábava a Fašiangy, ktoré bolo pretkané veselými záhoráckymi pesničkami, slovom a tancami. Veď tance ako Kovárska, Širákový, Fľaškový, čardáše Nepi Jano, Do sce pjeknú ženu mjet, Zavrc sa mi cérečko v choreografii pani učiteľky Kovalovskej sa zachovali dodnes a mnohé z nich sa tancujú vo folklórnej skupine i naďalej.
Vo funkcii vedúcej folklórnej skupiny pracovala i Eva Zajíčková.
Nové krásne pásma „ve Gbelech“
Veľký rozbeh pre FS Gbelan znamená rok 2000. Pod vedením organizačnej vedúcej Jany Morávkovej, programovej vedúcej Aurélie Polesňákovej, choreografky Andrey Budajovej FS Gbelan nadobúda nový dych. Jej činnosť oživilo dvojhodinové pásmo „Rok na dedine“.
Folklórna skupina Gbelan počas tejto doby absolvovala stovky vystúpení na Slovensku i v zahraničí. V roku 2002 sa prvýkrát zúčastnila celoslovenskej súťaže s pásmom Dožinky. Následne už o titul Laureát – najlepšia folklórna skupina na Slovensku - bojovala každý raz. V roku 2005 s pásmom Pýtanie nevesty, v roku 2008 s pásmom Na hody ve Gbelech a v roku 2011 s pásmom Stavanie mája.
V roku 2006 odovzdala Jana Morávková organizačné vedenie Slavomírovi Brutovskému, ktorý v tejto funkcii zotrval do roku 2013. Počas tohto času pôsobili vo folklórnej skupine aj manželia Kohútovci, nielen ako aktívni tanečníci, ale Ján Kohút i ako scenárista a dramaturg. Od januára 2014 je vo funkcii organizačného vedúceho Ján Bolebruch a choreografkou je Andrea Hrnčiríková - Budajová.
Ďakujeme
Na záver je namieste odcitovať slová pani Polesňákovej, ktoré napísala niekoľko desiatok rokov dozadu, no aktuálne sú dnes a budú aj v budúcnosti:
Veľká vďaka vám – manželia, manželky a deti, za plnenie rodinných povinností počas dlhých večerov nácvikov a vystúpení vašich partnerov. Všetci ste spolutvorcovia tejto krásnej činnosti, ktorá v priebehu 45 rokov veľmi úspešne reprezentovala naše mesto. Veď darovať svoj voľný čas na záchranu kultúrneho dedičstva pre potešenie iných znamená darovať kus svojho srdca, znamená darovať ľudskosť!
S úctou ku všetkým bývalým, súčasným i dnes už nežijúcim členom prajeme gbelskému folklóru veľa krásnych, spoločných a tvorivých síl.
FOTO: ARCHÍV GBELAN, (SB)
Autor: Andrea Hrnčiríková Budajová, Slavomír Brutovský
