HOLÍČ. Rezbárske sympózium v Holíči sa odohrávalo priamo v areáli zámku, pričom kulisami mu boli historické zámocké a hospodárske budovy. Táto skutočnosť dala podujatiu punc jedinečnosti.
Pokiaľ ide o výber autorov, išlo o skúsené osobnosti s mnohými realizáciami a bohatou výstavnou činnosťou. Výsledkom sympózia sú preto reprezentatívne diela, ktoré budú slúžiť k výtvarnému zatraktívneniu blízkeho okolia Holíčskeho zámku.
Práce rezbárov umiestnia v blízkosti detského ihriska a zámockých valov. Po nutnom povrchovom obschnutí prebehne ochrana dreva a osadenie umeleckých diel na miesta, kde budú slúžiť pre potešenie verejnosti, ale najmä detí.
Všetci autori navyše vytvoria spoločnú prácu „Vodník“. Ten bude ležať v tráve, pozorovať hladinu a striehnuť na svoju príležitosť. Autori však zaručujú, že dušičku neuloví žiadnu.
KTO PRIŠIEL A ČO VYTVORIL
Lubomír Sedlář (ČR) je rezbárom z okruhu žiakov známeho Strážnického rezbára majstra Františka Gajdu, ktoré funguje pod skratkou GAUČ (Gajdovi učeníci). Podľa jeho slov bola pôvodne rezbarina niečím dočasným – dalo by sa povedať, že len tak... No čas ukázal, že zaujatie je mimoriadne silné. K prácam pristupuje s istou dávkou filozofického pohľadu, pretože ho fascinujú paradoxy. Jeho dielom bude „sova“.
Vladislav Boruta (ČR) je vyzretým autorom a charakterizuje ho originálna práca s myšlienkou a mimoriadna kvalita spracovania. Vie veľmi dobre, že aj zdanlivo jednoduchý námet môže mať cez precízne spravovanie pôsobivý až luxusný výraz. Dielo, ktoré vytvorí, je „Bonbón“. Holíčsky zámok bol sídlom šľachty a tá si v minulosti mohla dovoliť, to čo si bežní ľudia dovoliť nemohli (ak áno tak len príležitostne). Bonbón je symbolom dostatku, príjemných pocitov a vlastne aj toho - čo si môžeme dnes bez pocitu výnimočnosti dovoliť všetci. Je to vlastne taká analógia konzumného spôsobu života minulosti a súčasnosti - cez výtvarne spracovanú podobu sladkosti - cukrík v celofáne.
Alojz Machaj (SK) je nielen výtvarníkom, ale aj galeristom. Za zmienku stojí jeho galéria Student Gallery v Plaveckom Štvrtku (pôvodný názov je Záhradná Galéria Alojza Machaja). V tejto inštancii dotovanej predovšetkým výnimočným zaujatím a sústredením aktivít priateľov a sympatizantov sa uskutočnili celoslovensky významné projekty, ktoré majú dopady aj mimo hranice Slovenska. Alojz Machaj sa v Holíči predstavil realizáciou diela „Bociany“.
Marek Halász (SR) je absolventom Akadémie výtvarných umení v Banskej Bystrici. Marek pôsobiaci kľudovým dojmom je v skutočnosti nevyspytateľným tvorivým živlom. V tvorbe využíva široké spektrum materiálov. Naozaj – odvaha a snaha pokoriť hranice sa autorovi nedá uprieť. Mimochodom - jeho prvou otázkou bolo, koľko materiálu bude mať k dispozícii. Dielom bude „Lavička“, ktorej krivky budú symbolicky korešpondovať s tvarom budovy Holíčskeho zámku a povrch bude pripomínať zvlnenie vody v zámockých valoch.
Miroslav Kinder (SR) je členom Umeleckej besedy Slovenskej a členom Klubu výtvarníkov v Skalici. Okrem práce s drevom sa venuje maľbe a ovláda mnohé remeselné techniky. Tieto využíva aj v umeleckom prejave. Na sympóziu v Holíči mohol využiť pomoc ostatných spoluautorov, pretože má v súčasnosti hendikep v podobe sadry na ruke. Ešte že druhú má úplne zdravú a stihla sa urobiť predpríprava zámeru tak, aby neutrpelo ani dielo, ani autor. Jeho dielom je „Pes“.
Andrej Irša (SR). Je „domácim“ majstrom, ktorý má tri úlohy: organizáciu podujatia, dokumentáciu a vytvorenie dvoch sôch - „Ryba“ a „Slimák“. Drevo je materiál, ktorý ho fascinuje už vyše dvadsaťpäť rokov. Pozná ho veľmi dôverne, tak ako aj nástroje, s ktorými sa opracováva. Preto je aj odborným publicistom a dokumentaristom – čo prácu s drevom nielen dopĺňa, ale prináša úžitok záujemcom o rezbárstvo.
(AI)
Autori - hore zľava Vladislav Boruta a Andrej Irša, dole Luboš Sedlář, Jiří Polák, Marek Halász, Miroslav Kinder a Alojz Machaj.
FOTO: ANDREJ IRŠA
Autor: AI, IS
