SENICA. Od roku 1984, keď sa Divadelný súbor Zádrapky pri Základnej umeleckej škole v Senici zrodil, až do svojej smrti ho viedla pedagogička a duša literárno-dramatického odboru Anka Gamanová (1958-2001).
Po nej réžijné „taktovky“ prevzali učiteľky Ľuboslava Pavesková, Iveta Fodorová a Štefánia Jánošová.
V pondelok 26. mája si 30-ročné jubileum pripomenuli v senickom dome kultúry spomínaním pamätníci i vystúpeniami úspešní recitátori a žiaci literárno-dramatického odboru rôznych vekových kategórií.
Rozvíjali Gamanovej impulzy
Bibiana Ondrejková, Helena Krajčiová, Gregor Hološka, Ján Slezák, Miroslava Pavlíkvá, Zuzana Ožvoldíková, Vladimír Adásek, René Parák, Martina Klimáčková, Natália Drabiščáková, Daniela Cádrová, Renáta Rundová, Ján Hyža,...a mnohí ďalší úspešní absolventi tvorivosť načerpanú z Gamanovej divadelnej a recitačnej školy rozvíjajú dnes ako herci, režiséri, dramaturgovia a najmä pedagógovia.
Dodnes sú mnohí vďační Anke Gamanovej. Za 18 rokov pôsobenia na ZUŠ vytvorila viac ako 60 inscenácií, pracovala s talentami stovák detí vo veku od 8 do 18 rokov. Viedla i hodiny pohybu, javiskovej reči, umeleckého prednesu, poetiky a kompozície.
Zádrapky reprezentovali Senicu, Záhorie a Slovensko tiež na medzinárodných festivaloch (Liverpool, Londýn, Glasgow, Dortmund, Lewese, Rudolstadt, Ankara,…)
Pedagogickí pokračovatelia
V programe sa striedali sólisti, skupiny, a moderátor Ján Hyža „vyspovedal“ takých, ktorých Anka nasmerovala k celoživotnej divadelnej láske. Vyberáme aspoň pár čriepkov z mozaiky spomienok. Zuzana Ožvoldíková: „Tak sme sa stotožňovali s divadelnými doskami a formami, čo sme robili, že sme si jednoducho tie herecké kostýmy nechceli ani v občianskom živote vyzliecť…“
Ľubica Michalcová: „Vidím, aké to bolo jednoduché zo strany detí, ktoré chcú hrať divadlo a aké nie jednoduché je to zo strany pedagóga. Ale zasa je super, keď ich to baví…“
Ján Slezák: „Anička bola jedna z tých žien, ktoré sa k nám, 15-16-ročným bláznom, správali ako k dospelým ľuďom.“
Ako sa z pódia zdôverila, z Aničkinho dkazu dodnes čerpá aj Mirka Pavlíková, vyštudovaná bábkárka, pracujúca v televízii.
Bulletin k jubileu z dielne grafického dizajnéra Milana Mikulu, ktorý bol pre Zádrapky či iné divadelné akcie počas ETUD-ov (experimentálních tvorivých dielní) aj scénograf, ponúkol aj ďalšie uhly pohľadu na Zádrapky včerejška i dneška. Pri 25. výročí za rozvoj divadelného a recitačného umenia na Slovensku a mimoriadne úspechy Zádrapkám udelili Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra v Bratislave.
Plejáda víťazov
Fenomén Zádrapiek za Gamanovej vedenia žiaril na slovenskom recitačnom, divadelnom a poetickom nebi najjasnejšie. Ale semiačko úsilia, trpezlivosti, kreativity a ambícií vzišlo, rastie a rozvíja sa už i v odchovancoch učitelek Štefánie Jánošovej, Ivety Fodorovej či Ľuboslavy Paveskovej.
Dôkazy ponúkli recitátori (Emanuel Závodný, Martin Hrevuš, Natália Plešová, Filip Nosko, Pavlína Praskačová a Sabína Phanová).
Manduľa od Vincenta Šikulu v prednese Sabínky bola jedným z vrcholných zážitkov toho večera. Divákov oslovili i Poštárska rozprávka, ukážky z Cibuľkovho dobrodružstva či z najnovšej tvorby divadla poézie predstavenie odsudzujúce holokaust „Anjel neprišiel.“
Čím obzretie za troma desaťročiami Zádrapiek uzavrieť? Azda presvedčením, že ďalšia tridsaťročnica bude podobne úspešná. Že budú nosiť vavríny zo súťaží ako sú Hurbanov a Hollého pamätník, Senická divadelná jar, Šaliansky Maťko, Beniakove Chynorany, Zlatá priadka v Šali, Hviezdoslavov Kubín či Timravina studnička.
Terapia prácou na prospech divadla a divákov nech je aj pre pedagógov literárno-dramatického odboru senickej ZUŠ receptom, ako naďalej rozvíjať odkaz Anky Gamanovej i v budúcich Zádrapkách.
FOTO: MILAN SOUKUP
