SENICA. Napriek trochu vyššiemu veku by mu mohol elán a pracovné nasadenie závidieť hociktorý tridsiatnik. Každodenná práca v kancelárii na Mestskom úrade v Senici, stretnutia s významnými ľuďmi, organizovanie podujatí na medzinárodnej úrovni – to všetko patrí k činnosti Petra Horvátha, poradcu senického primátora Ľubomíra Parízka.
Vitálny sedemdesiatnik, pre ktorého je nečinnosť neznámy pojem, pôsobí tiež ako prezident Švajčiarskej spoločnosti na Slovensku a svoju činnosť v Senici orientuje na oblasť spolupráce so Švajčiarskou konfederáciou a jej predstaviteľmi.
Detstvo nebolo žiadny med
Peter Horváth pochádza zo Slovenska, presnejšie – narodil sa v predvojnovej Československej republike. Jeho matka, na ktorú spomína s nežnou nostalgiou, pracovala v povojnovom období v diplomatickej službe ako charge d´affair vo Švajčiarsku, až do marca 1949 tam pôsobila na konzuláte.
Komunistický prevrat v roku 1948 zamiešal všetkými kartami, nielen diplomatickými, matka bola spolu s ostatnými kolegami – diplomatmi odvolaná v roku 1949. Odmietla sa do poprevratovej vlasti vrátiť a spoločne so synmi – dvanásťročnými dvojčatami Petrom a Pavlom zostala v Zűrichu, rozvedená a sama.
Podľa všetkého však urobila dobre. Kolegovia, ktorí sa vrátili do Československa, boli v krátkom čase uväznení a popravení, takže svojim deťom i sebe pravdepodobne zachránila život. Musela sa však o synov postarať a tak začala pracovať v sklade, aby si udržala byt a živobytie pre chlapcov.
Zanedbateľné nebolo ani úsilie udržať sa s rodinou v cudzej krajine, ktorá nebola práve najpriateľskejšie naklonená emigrantom. Neskôr sa uplatnila v holandskej leteckej spoločnosti KLM a švajčiarskej Swiss Air. Ťažký život ju podlomil, zomrela v 55 rokoch, nie však zabudnutá. V pamäti synov žije dodnes.
Peter Horváth absolvoval vo Švajčiarsku základnú školu, gymnázium a obchodnú školu. Vzhľadom na svoje vzdelanie získal príležitosť ako vedúci pracovník vo firme zameranej na automobilový priemysel v oblasti dispečingu a logistiky.
Schopnosti a podnikavosť si tri roky vyskúšal aj v USA v štáte Missouri, no vrátil sa späť do Švajčiarska. Vďaka znalosti cudzích jazykov (nemčiny, francúzštiny, taliančiny, angličtiny a španielčiny) získal post vedúceho veľkej cestovnej kancelárie v Zűrichu a v jeho pracovnej náplni bolo cestovanie nielen po Európe, ale spoznal aj Indiu a Afriku.
Stal sa poradcom
Cestovná kancelária v Zűrichu končila v roku 1999 svoju činnosť a vtedajší veľvyslanec Slovenskej republiky vo Švajčiarsku sa Petra Horvátha spýtal, či nechce pomáhať nadácii Danubio na Slovensku. Prejavil záujem a zvolil si Záhorie, ku ktorému mal vďaka matke blízky vzťah. Ďalšiemu vývoju pomohla možno náhoda. Spoznal Ľubomíra Parízka, mladého riaditeľa školy, ktorý sa neskôr stal primátorom Senice, a zrodila sa spolupráca.
Cieľom Petra Horvátha bolo, aby Slováci mali možnosti spoznať Švajčiarsko nielen z fotografických publikácií a cestovateľských relácií v televízii, ale na vlastné oči. Stal sa prezidentom Švajčiarskej spoločnosti na Slovensku s kanceláriou v Senici a je tiež členom Švajčiarskej obchodnej komory. Výsledky jeho činnosti sú stále a aktuálne.
Veľvyslanci, školy aj detské tábory
Paleta činností Petra Horvátha, zrealizovaných aj zatiaľ plánovaných, je naozaj mnohofarebná. Svojím pôsobením dosiahol, že každý novovymenovaný veľvyslanec Švajčiarskej konfederácie na Slovensku absolvuje svoju prvú zoznamovaciu cestu v Senici a jej okolí.
V tomto roku to po Veľkej noci absolvuje veľvyslanec Alex Wittwer. Táto tradícia je už povestná aj v rámci senickej radnice, zatiaľ bola spokojnosť na oboch stranách, ako s úsmevom hovorí Peter Horváth.
Deti zo senického regiónu už mali možnosť spoznať krásy Švajčiarska na vlastnej koži prostredníctvom mládežníckych táborov. Plánovaný je ďalší výmenný pobyt detí vo veku 13 – 16 rokov.
Okrem detí spoznávajú švajčiarske reálie aj mestskí policajti zo Senice vďaka partnerstvu s bernskou políciou – švajčiarski policajti už taktiež navštívili Senicu. Spolupráca s Rytiermi Maltézskeho kríža priniesla Zariadeniu sociálnych služieb v Senici a v Smrdákoch zásielku postelí a rôzneho zdravotníckeho materiálu. V súčasnosti Peter Horváth rokuje o ďalšej zásielke.
Neúnavný senický diplomat nadviazal tiež spoluprácu medzi Strednou odbornou školou v Senici s odbornou školou vo švajčiarskom Aarau. Už v novembri 2013 navštívili Seničania zahraničnú školu a v apríli 2014 švajčiarski kolegovia recipročne navštívia senickú, pričom cieľom projektu je výmena žiakov, ktorí by mali spoznať techniku výučby v odbore, cudzieho jazyka, ale aj poznanie krajiny.
Možno budú nasledovať aj ďalšie školy, rokovania stále prebiehajú. Aktuálna je tiež snaha o získanie finančných prostriedkov zo švajčiarskych fondov na rekonštrukciu tzv. Kľučárne v Habánskom dvore v Sobotišti. Peter Horváth verí, že sa mu ich podarí získať, aby bolo možné zachrániť historickú pamiatku.
Zaujímavou predstavou švajčiarskeho Slováka je založenie Klubu priateľov francúzskeho jazyka v Senici. Myšlienka sa zatiaľ rodí, ale jej podstatou by bolo združiť Seničanov, ktorí ovládajú francúzštinu a radi by v tomto jazyku komunikovali s inými nadšencami, vo viac – menej neformálnom krúžku. Bez ohľadu na vzdelanie či sociálne postavenie. O niekoľkých záujemcoch už vie a verí, že ďalší sa pridajú.
A aké sú najnovšie plány? V druhej polovici mája primátor Senice, prednostka Mestského úradu v Senici Katarína Vrlová, viceprimátor Peter Hutta spoločne s poradcom Petrom Horváthom mienia navštíviť nového starostu a mestské zastupiteľstvo švajčiarskeho Herzonenbuchsee, aby sa oživilo a prehĺbilo partnerstvo našich miest.
Čo dodať? Vek nie je podstatný, keď v človeku naplno pracuje elán, chuť do života a hŕba nápadov, ktoré Peter Horváth, Slovák i Švajčiar, ešte zďaleka nevyčerpal.
Autor: Anna Rottová
