SENICA. Ľuboš Miča ako neprofesionálny výtvarník už zožal množstvo ocenení nielen v regionálnom, ale aj medzinárodnom meradle.
Dnes 53-ročný Ľubomír Miča, ktorý v Senici pôsobí ako živnostník – rámuje obrazy a predáva potreby pre výtvarníkov - sa k svojej záľube prepracúval postupne, ale viac – menej systematicky.
Od detstva rád kreslil a maľoval, no až v roku 1998 absolvoval niekoľko výtvarných kurzov, plenérov a sympózií. Začal sa stretávať aj s profesionálnymi výtvarníkmi a postupom času si vyhranil svoj názor na maľbu.
Stredná a staršia generácia Seničanov si tohto na pohľad nenápadného muža pamätá aj ako muzikanta. Amatérska hudobná skupina Modul ešte v „prednovembrových“ časoch bývala neodmysliteľnou súčasťou kultúrnych podujatí a zábav nielen v meste, ale aj v regióne. Ako plynuli roky, činnosť kapely zanikla, ale nie úplne.
„Muziku robím naďalej, ale len pasívne. Zopár hudobných večerov si spestríme s priateľmi pri našej muzike. Hudba je pre mňa zároveň inšpiráciou pre moje obrazy,“ hovorí Ľubomír Miča. A naozaj, pri pohľade na jeho diela si človek dokáže pretaviť v hlave farby na tóny – alebo naopak.
Prišli aj ocenenia
O tom, že tvorba tohto výtvarníka má čo povedať, svedčí aj množstvo ocenení, ktoré Ľ. Miča dosiaľ nazbieral v okresných, krajských, celoštátnych, dokonca aj zahraničných súťažiach (Taliansko – Grotemare). Ako hovorí, všetky bez rozdielu sú pre neho povzbudením a posúvajú ho v tvorbe ďalej.
Len nedávno, 21. januára tohto roku bol znovu ocenený na Výtvarnej Senici – regionálnej súťaži neprofesionálnej výtvarnej tvorby organizovanej Záhorským osvetovým strediskom. Cenu v kategórii autorov bez výtvarného vzdelania si odniesol za cyklus Polom – Kalamita I – V.
Každá práca je dobrodružstvo
Samozrejme, výtvarník maľuje aj bez ohľadu na ocenenia odbornej či laickej verejnosti, je to takpovediac „v ňom“. Už 11. apríla sa „fajnšmekri“ domáceho výtvarného umenia môžu stretnúť s jeho dielom na autorskej výstave v Dennom centre na Hviezdoslavovej ulici v Senici. A kde sa berie inšpirácia?
„Nápadov a inšpirácií nosím v hlave veľa, niektoré sú už na plátnach, ale každá moja práca je z časti experiment a zároveň dobrodružstvo, pretože dopredu neviem, kam ma povedie a čo vlastne vznikne,“ uzatvára Ľubomír Miča, pravdepodobne už znovu zaujatý tým, čo by sa čo najskôr mohlo dostať na plátno. Nechajme sa prekvapiť.
