KOVÁLOV. Koválov si v roku 2012 pripomenul 620. výročie prvej písomnej zmienky.
"Pri tejto príležitosti obec Koválov s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a Trnavského samosprávneho kraja vydala publikáciu "Koválov 1392 - 2012". Prvá časť publikácie je zameraná na históriu obce - aj z pohľadu duchovného života od najstarších čias, a najdôležitejšie udalosti v obci až po súčasnosť. Druhá časť zachytáva a predstavuje hlavnú sakrálnu stavbu v našej obci - Farský kostol sv. Ondreja apoštola, a všetky drobné sakrálne stavby, Božie muky a kríže, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území obce,“ priblížil starosta Koválova Pavol Kuba.
Z publikácie Koválov 1392 – 2012 od autorov Martina Hoferku, Róberta Svíbu a Marcela Pipíšku vyberáme:
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1392, kedy uhorský kráľ Žigmund Luxemburský daroval doživotne svojmu vernému služobníkovi Ctiborovi zo Ctiboric Holíčsko-šaštínske panstvo, ktorého súčasťou bol i Koválov (Kowalow).
Ako hraničná obec susedil s Brančskym panstvom, a preto sa v roku 1394 uvádzal ako súčasť Brančskeho panstva. Až do roku 1749 obec vlastnili Coborovci. V roku 1749 kúpil panstvo František Š. Lotrinský, manžel Márie Terézie, ktorý svojimi aktivitami výrazne prispel k hospodárskemu povzneseniu panstva.
Duchovný život obce
Obec Koválov z pohľadu cirkevnej správy bola až do konca 18. storočia súčasťou farnosti Dojč. Bohoslužby preto v Koválove bývali len každú tretiu nedeľu. V ostatné nedele a sviatky museli Koválovčania navštevovať bohoslužby vo farnosti. Taktiež vo farskom kostole v Dojči sa zvyčajne krstilo.
Kňazi z Koválova
Podľa doposiaľ známych informácii vyšlo v 20. storočí z Koválova päť kňazov. Najstarším bol Ján Vizváry, narodený v roku 1909. Vstúpil k saleziánom a 5. mája 1936 bol vysvätený za kňaza. Zomrel 18. marca 1985.
Saleziáni, ktorí od roku 1924 účinkovali v Šaštíne, natoľko ovplyvnili mladíkov z obce, ktorí cítili povolanie ku kňazstvu, že i ďalší dvaja sa rozhodli žiť podľa ideálov dona Bosca. V roku 1946 bol v Bratislave vysvätený František Vizváry, ktorý sa narodil v Koválove 27. septembra 1915. Aj on sa po barbarskej noci v apríli 1950 dostal mimo pastoráciu. Zomrel 31. januára 2003.
Tretím saleziánom z obce sa stal Anton Mikula. Narodil sa 18. augusta 1926. Kvôli situácii, ktorá nastala po februári 1948, mohol byť vysvätený až v roku 1969. Po vysviacke pôsobil v diecéznej správe, naposledy v Čároch, kde zomrel 15. apríla 1984. Pochovaný je v rodisku.
„Dňa 2. februára 2014 oslávil 85 rokov náš rodák a čestný občan vdp. Mons. Prof. ThDr. PhDr. Štefan Vragaš, pápežský prelát - významná osobnosť našej obce,“ pripomenul starosta Pavol Kuba ďalšieho koválovského kňaza. Ku kňazstvu sa dostal obkľukou cez zahraničie, kňazskú vysviacku prijal až v máji 1970 v Ríme z rúk pápeža Pavla VI.
Doposiaľ najmladším kňazom, ktorý z obce vyšiel, je Peter Štefánik. Primície slávil v Koválove 18. júna 2005.
Kostol sv. Ondreja
Je možné, že kostol zasvätený sv. apoštolovi Ondrejovi máme doložený už v roku 1400, kedy pápež Bonifác IX. (1389-1404) udelil odpustky všetkým veriacim, ktorí prispejú na udržovanie farského kostola sv. Ondreja v Koválove v Ostrihomskej diecéze, píše sa ďalej v uvedenej publikácii.
Stav kostola v 40. rokoch 20. stor. vyžadoval rozsiahle opravy. Po dlhých peripetiách sa na jar v roku 1956 začalo s generálnou opravou kostola. V nedeľu 8. septembra 1957 sa konala slávnostná posviacka nového kostola, ktorú vykonal trnavský apoštolský administrátor Ambróz Lazík. Kostol je od svojej prestavby nielen stavebnou dominantou obce, ale i jej živým duchovným centrom.
Na nove kúrenie v roku 2009 prispel sumou 12-tisic eur Dr. Oskar Hadrava z Viedne, manžel nebohej miestnej rodáčky, čestnej občianky obce a opernej speváčky Anny Hadravovej – Polákovej, miestny rodák Mons. Štefan Vragaš obetoval 3-tisic eur a zvyšok venovali veriaci. Pri tejto príležitosti sa zaviedol do sakristie vodovod.
Koválovské kaplnky
Okrem kostola sa v katastri obce nachádza viacero kaplniek a krížov. Pri Kaplnke sv. Anny sa každoročne v najbližšiu nedeľu po sviatku sv. Anny (26. júla) konáva slávnostná bohoslužba. Obec v tento deň slávi tzv. Anenské hody.
V strede obce v upravenom parčíku sa nachádzajú sochy sv. Floriána, sv. Vendelína a Sedembolestnej Panny Márie.
V historických prameňoch je zmienka o kaplnke Sedembolestnej, ktorá dodnes stoji na miernej vyvýšenine západne od obce. Pochádza z roku 1813. Sochu sv. Jana Nepomuckého, ktorá stojí v centre obce pri potoku, nechala v roku 1832 postaviť obec.
Pri ceste na Smrdáky stoji socha Panny Márie Lurdskej, ktorú nechala v roku 1892 postaviť Alžbeta Unínska. Kaplnku ku cti sv. Urbana, patróna vinohradníkov a vinárov, postavili v blízkosti viníc v roku 1992-93 miestni vinohradníci.
Kaplnka zasvätená sv. Hubertovi, patrónovi poľovníkov a sv. Ambrózovi, patrónovi včelárov, sa nachádza približne 400 m severozápadne od kaplnky sv. Urbana, uvádza sa v publikácii od Martina Hoferku, Roberta Svibu a Marcela Pipíška Koválov 1392 – 2012.
V obci sa stretnú záhorácke vína
„V tomto roku samospráva obce plánuje zrealizovať z vlastných prostriedkov novú fasádu na kultúrnom dome,“ prezradí z plánov Pavol Kuba. Rozprávanie o Koválove nemôže zavŕšiť lepšie než pozvánkou na príjemné podujatie. „1. marca sa v Kultúrnom dome Koválov uskutoční XXII. Výstava vín. Predstavia sa vína z regiónu Záhorie. Začiatok je o 13-tej hodine,“ uzavrie starosta malebnej obce – Koválova.
Interiér kostola.
Koválov na historickej pohľadnici.
