ŠTEFANOV. Štefanov je známy nielen striktným dodržiavaním fašiangových tradícií, no práve toto obdobie z neho robí obec populárnu na celom Záhorí. Aj preto obyvatelia susedných obcí nazývali štefanovské fašiangy „pjet dní nijak“. Tešiť sa na ne môžeme už o pár dní.
Ako vznikol Štefanov
Ústna tradícia o vzniku Štefanova hovorí, že ho založil v 1. storočí pred n. l. kvádsky náčelník.
Ďalšia verzia je, že to bol veliteľ rímskej vojenskej jednotky v 4. storočí n. l. iná zasa, že zakladateľom bol veliteľ kmeňa Sikulov, ktorí pravdepodobne túto oblasť osídľovali.
Podľa ďalšej historky obec založil istý pustovník či nemecký remeselník. Meno Štefan je však pre všetky verzie rovnaké.
Je pravdepodobné, že už v slovanskej dobe patrila obec vládcom hradiska – hradu Zámčisko, pochádzajúceho zo starej doby železnej. Dnes sú z neho už len zvyšky zrúcanín, zarastené lesným porastom. Kedysi sa hrdo týčil nad Unínom a ovládal z jednej strany Chvojnickú dolinu a z druhej údolie Štefanovského potoka a rieky Myjavy. Presný vznik Štefanova je navždy zahalený rúškom tajomstva.
Čo píšu pramene
Prvá historická zmienka sa viaže k roku 1092. Obec Chepan sa spomína v súvislosti s obranou hraníc za kráľa Ladislava I, ktorý sa pochvalne vyjadril o jej udatných bojovníkoch – kresťanoch pokrstených Cyrilom a Metodom.
Český štát a Uhorské kráľovstvo boli mocní súperi a feudálne vojny medzi nimi sa odohrávali v hraničnom neobývanom pásme nazývanom v stredovekých listinách konfínium.
Celá Záhorácka oblasť spadala do konfínia a preto obec Štefanov osídľovalo len asi 100 obyvateľov. Konfínium zaniklo až po roku 1198 kedy sa zosobášil český kráľ Přemysl Otakar I. s dcérou uhorského kráľa Belu III – Konštantínou. Tým sa skončili spory dvoch kráľovstiev a konfínium už nebolo potrebné.
V písomných prameňoch sa spomína aj existencia kaplnky v Štefanove – spomienka sa viaže k roku 1096. Pri rúcaní starého kostola v roku 1936 vtedajší pamiatkari objavili maľby, ktoré podľa ich vyjadrenia mohli pochádzať z 9-10 storočia, no či to boli pozostatky kaplnky sa dá len domnievať.
V historických prameňoch z roku 1554 sa spomína aj existencia štyroch vodných mlynov v okolí obce, no v 18. storočí sa spomínajú už len tri mlyny U Božkov, U Horných a U Hrichov. V 17. storočí sa v oblasti začalo s pestovaním konopy a ľanu a v 18. storočí sa rozšírilo pestovania oviec druhu merino na našom území.
Od polovice 18. storočia život v Štefanove výrazne ovplyvnila Šaštínska manufaktúra na bavlnené látky (kartún). Viac ako 200 česáčov bavlny a priadok bavlnenej priadze pracovalo pre manufaktúru, najmä od jesene do jari. Suroviny dovážali zo Šaštína a poloprodukty vozili priamo do manufaktúry. Presný dátum zániku manufaktúry nie je známy. Výroba kartúnu sa skončila v roku 1843-48.
Štefanovské fašiangy
Oslavy pred začiatkom predveľkonočného pôstu majú v dedinke vyše storočnú tradíciu a Štefanovčania sa ani dnes netešia na žiadne iné sviatky tak, ako práve na fašiangové ľudové veselice a s nimi spojené obrady. Presný termín zrodu prastarých štefanovských fašiangových zvykov sa nedochoval, ale tie v súčasnej podobe sa s určitosťou uplatňujú od konca 19. storočia.
Veselie trvá od soboty do utorka, nechýba zabíjačka a predovšetkým fašiangové masky. Po dedine chodia dva sprievody, Turci a „herivašci“.
Dávny zvyk „Chodzení Turkú“ sa viaže k 17. storočiu, plnému tureckého nebezpečenstva a verbovačiek, preto bol do istej doby oslavou skončenia tureckého jarma. V nedávnej minulosti, keď bola ešte povinná základná vojenská služba, tvorili sprievod Turkov odvedenci. V súčasnosti sú v ňom slobodní mládenci vo veku okolo osemnásť, devätnásť rokov.
„Chodzení herivaškú“ jestvuje v Štefanove od nepamäti. Skupina mužov a žien sa preoblečie do pestrofarebných šiat a ide z domu do domu, podobne ako Turci.
V obci sa nachádza materská a základná škola, pričom prvá zmienka o školstve sa spomína v dokumente z roku 1780. Obe majú sídlo v jednej budove.
Obec každoročne ponúka svojim občanom tiež kultúrne a športové udalosti. Usporadúva futbalový turnaj o pohár starostu obce. V predfašiangovom období výstavu a ochutnávku vín, ktorá je sprevádzaná hudobnými vystúpeniami.
Autor: Archív
