SENICA. „Vydaním trnavského rozhodnutia naše odhodlanie pre zastavenie BPS nekončí. Ševčíková, Kabát a ostatní,“ píšu na novej facebookej stránke aktivisti z KOZEL (Klub ochrancov zelene) v Senici.
Stránka „STOP senickej bioplynke“ vznikla ako odozva na verdikt Okresného úradu v Trnave, ktorý zamietol odvolania Seničanov proti rozhodnutiu Stavebného úradu mesta Senica. Ten vydal územné rozhodnutie pre stavbu, ktorá má stáť v širšom centre mesta, približne len 200 metrov od prvej bytovky.
Nešlo len o posudzovanie vplyvov
Seničania svoj nesúhlas s výstavbou bioplynovej stanice v blízkosti obytných domov v minulom roku potvrdili niekoľkokrát. Na začiatku bola petícia, ktorú podpísalo vyše 1300 ľudí.
Proti územnému rozhodnutiu sa odvolali jednotlivci, združenia aj zoskupenia občanov. Na stavebný úrad tiež doručili námietku Obvodného úradu životného prostredia v Senici - nebola akceptovaná jeho požiadavka prednesená na ústnom pojednávaní k veci umiestnenia stavby.
Aj podľa Okresného úradu v Trnave nie je posudzovanie vplyvov na životné prostredie potrebné, pričom inštitúcia sa odvoláva na rovnaké stanovisko ministerstva životného prostredia. Uvedené však nebolo jediným dôvodom odvolaní ľudí . Jednotlivé odvolania boli pomerne rozsiahle a obsahovali viaceré dôvody.
Vlastníci bytov v blízkosti plánovanej stavby sa obávajú najmä zápachu a hluku. Situáciu celkove označili za možné znásobenie náročnosti bývania, keďže v lokalite už stojí spaľovňa drevoštiepky.
V odvolaní zároveň argumentovali, že vzniknuté teplo nebude ekonomicky zhodnotené. Územné rozhodnutie označili za tendenčné a neobjektívne s tým, že chráni záujmy len jednej strany a to navrhovateľa, a žiadali jeho zrušenie.
Ďalší obyvatelia dopodrobna rozobrali územný plán so všetkými súvisiacimi zmenami. Senická radnica na čele s primátorom Ľubomírom Parízkom tvrdí, že územný plán mesta výstavbu bioplynovej stanice v tejto lokalite povoľuje.
V textovej časti Zmien a doplnkov územného plánu z 2005 sa okrem iného uvádza, že z hľadiska zlepšenia podmienok životného prostredia mesta je potrebné zabezpečiť v zastavanom území a nových rozvojových plochách neumiestňovanie stavieb, ktoré by mohli neprimeraným hlukom, zápachom a prachom obťažovať obyvateľov.
“Na uvedené zásady a regulatívy, perspektívy a zámery, vyplývajúce z územného plánu, však stavebný úrad pri svojom rozhodovaní neprihliadal aj napriek tomu, že sú preň záväzné,“ napísali občania v odvolaní.
Ako ďalej Seničania uviedli, činnosť bioplynovej stanice v zastavanom území mesta a v bezprostrednom susedstve lokalít určených na bývanie a občiansku vybavenosť nepriaznivo ovplyvní životné prostredie a kvalitu života a bude porušením ústavného práva občanov, pretože podľa Článku 44, ods. 1. Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na priaznivé životné prostredie.
Úradníci problematiku zúžili, ľudia idú ďalej
Názor KOZEL na výstavbu bioplynovej stanice v Senici je verejne známy. „Netajíme svoj nesúhlasný postoj voči tomuto zámeru, ktorý je jednostranne výhodný len pre zainteresovaný podnikateľský subjekt. Pre verejnosť bude naopak neustálou príťažou a zhoršením životného prostredia. Takéto zariadenie do zastavanej časti mesta nepatrí,“ povedala Dana Ševčíková, podpredsedníčka združenia.
V čase našej uzávierky viselo rozhodnutie Okresného úradu Trnava na webe Senice len niekoľko hodín.
„Rozhodnutie je rozsiahle, čítala som ho len pred chvíľou. Nadobudla som však z neho dojem, že úradníci celú problematiku zúžili len do jedného bodu tak, ako to uvádzaj aj vo svojom rozhodnutí, citujem: "Podstatou odvolaní bolo to, že predložený návrh nebol posudzovaný podľa Zákona 24/2006 Z.z." My chceme upozorniť na to, že toto bol len jeden z dôvodov pre podane odvolania. Samozrejme, že budeme rozmýšľať nad tým, ako by sa dalo realizácii tohto projektu ešte zabrániť,“ uzavrela podpredsedníčka KOZEL.
Nevzdávajú sa ani ľudia okolo aktivistu Pavla Kalmana. „Rozhodnutie je veľmi obsažné a vyžaduje si precízne odborné a právne posúdenie, ktoré si vyžiada dlhší čas. Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať, môže ho preskúmať už len súd. Ak vyhodnotíme, že možné právne kroky by mohli byť úspešné a pridajú sa k nám aj iní obyvatelia Senice, v tom prípade by sme iniciovali súdne podanie,“ vyjadril sa známy senický aktivista.
Bioplynová stanica má stáť 3,4 milióna eur, z toho 1,5 milióna eur môže Euroagro Senica získať ako nenávratný finančný príspevok z fondov Európskej únie. Konateľ spoločnosti Ján Toman označil vplyvy zariadenia na okolie za minimálne. Bioplynová stanica by pre farmárov znamenala stabilný príjem financií počas celého roka. Na jej prevádzku je potrebných ročne 16-tisíc ton kukuričnej siláže, kukuricu by si pestovali sami na ploche 400 – 500 hektárov.