SKALICA. Skalickí poslanci na svojom ostatnom zasadnutí schválili predaj mestského kina. Vo verejnej obchodnej súťaži chce radnica za nehnuteľnosť získať minimálne 290 tisíc eur, záujemcovia môžu svoje súťažné návrhy podávať do 27.februára.
S odvolaním sa na rozpočet
Mesto predáva kino s odvolaním sa na schválený rozpočet pre tento rok. „Minulý rok bol pre nás úspešný, nemáme jedno euro nezaplatených faktúr. Do rozpočtu 2014 sme dali financovanie investičných akcií predajom kapitálových aktív. Robíme transparentnú verejnú obchodnú súťaž a získané peniaze využijeme k tomu, aby sme naplnili príjmovú časť rozpočtu,“ povedal v danej súvislosti primátor Skalice Stanislav Chovanec.
V súčasnosti je podľa jeho ďalších slov kino využívané len minimálne, raz do mesiaca sa tu stretnú členovia Jednoty dôchodcov či rybári. Premieta sa výnimočne.
Kinosála sa už nerentuje ani ako poslucháreň, skalické vysoké školy si za týmto účelom zbudovali vlastné priestory. „Cena je reálna s ohľadom na to, aby sa tým niekto aspoň zaoberal, pre prehnané ceny sa nepredal koľký prebytočný majetok,“ uzavrel primátor.
Dohady o cene
Opozičným poslancom, ktorí predaj kina kritizovali, okrem iného prekáža, že cena nebola stanovená na základe znaleckého posudku.
„To, či cena zodpovedá hodnote a či sa nájde kupec, sa uvidí vo výberovom konaní. Budovu kina nedávno rekonštruovali, robila sa fasáda a vymenili sa okná v hodnote asi 25 tisíc eur, ale táto suma je do celkovej ceny zakomponovaná a je v nej aj odplatná hodnota,“ tvrdí Jozef Jurovatý, predseda finančnej komisie.
Opačného názoru je poslanec Lukáš Tisoň. „Mesto nemá peniaze a začína s rozpredajom majetku - kino je ako prvé. Táto nehnuteľnosť bola v predchádzajúcich rokoch veľmi nákladne opravená a na túto opravu sme si dokonca museli vziať úver, čiže sme zaplatili aj úroky. Takto sa niekto bez znaleckého posudku dostane k nehnuteľnosti, ktorá je opravená, a má ušetrenú investíciu,“ povedal s tým, že náklady sú opäť verejné a zisk z toho bude sprivatizovaný.
Ako ďalej uviedol, mesto v rámci rozhodovania o predaji majetku jasne nedefinuje, ktorý je prebytočný, tak ako by to malo v zmysle zákona byť.
Po kine akcie golfu
Rovnaký osud ako kino čakajú aj akcie skalického golfu – mesto ich predá. Stane sa tak, podľa slov predstaviteľov radnice, na základe všeobecnej zhody.
„Dosiahli sme konsenzu, teda predaj akcií golfu môžem potvrdiť. Golf tu vznikol preto, aby sme dotiahli turistov a investorov. Teraz, keď sa podarilo vznesenú úlohu splniť, mesto už o tieto akcie nemá záujem,“ uzavrel Jozef Jurovatý.
Na Pomádu či Diskopříběh sa išlo tri hodiny vopred
V Skalici sa premietalo v rôznych krčmách už pred prvou svetovou vojnou. Najznámejším bolo kino Fortuna Františka Vévodu, ktoré hralo v dome hostinského Klvača. V roku 1919 zriadili biograf profesori skalického gymnázia pod vedením riaditeľa Treybala v školskej telocvični a nadviazali tak na skoršie Vévodove premietanie. V aule školy, kam kino neskôr presunuli, sa v roku 1921 uskutočnila celoslovenská školská výstava a pri tejto príležitosti poskytlo ministerstvo časť financií na nový aparát. Zvyšné financie uhradili profesori z vlastných platov.
Prvým filmom, ktorý tu premietli, bol Robinson Crusoe. Tak ako pri ostatných nemých filmoch ho sprevádzali miestni hrou na harmonike a na klavíri. Prvý ozvučený film premietli v roku 1935, išlo o slovenský film Zem volá. Kino premietalo 2-krát do týždňa, za kinopremietača ustanovili školníka.
Okresný osvetový zbor – dobrovoľná inštitúcia, ktorá nemala ani vlastnú kanceláriu a jej členovia pracovali bezplatne, dal návrh na mesto, že postavia nové kino. Za týmto účelom si radnica vzala veľkú pôžičku z Hodonína a následne prišlo k najväčšiemu finančnému škandálu tej doby, pričom aféru do dôsledku pretriasala dobová tlač. Majiteľ stavebnej firmy Prochádzka spreneveril 660 tisíc korún, pričom na výstavbu kina bolo určených len 150 tisíc! Už mesiac po výstavbe museli kino opravovať, lebo bolo postavené z nekvalitných materiálov.
Výnosy z kina však nepostačovali na pokrytie splátok úveru a mesto prijalo rozhodnutie kino odpredať. Majiteľom sa v roku 1933 stal živnostník Jozef Kaláb. Keďže bol pôvodom Čech a názorovo čechoslovakista, Hlinkovci mu síce nezakázali premietať, ale nevydali mu licenciu, čo vyšlo narovnako. Následne vzniklo Hlinkovo kino v Orlovni a ďalšie gardistické kino v Sokolovni. Po II. svetovej vojne bolo v Skalici pôvodné Kalábove kino, ktoré neskoršie dostalo meno Sloboda, a kino Úsmev v Sokolovni, ktoré existovalo len do roku 1952, nakoľko dve kiná boli pre Skalicu nadpriemerným komfortom.
Za bývalého režimu kino 3-krát modernizovali a prispôsobovali ho vtedajším vyspelým technologickým trendom. V rokoch 1968-70 prešlo rozsiahlou modernizáciou a zaradilo sa medzi najmodernejšie kiná na Slovensku. Pamätníci spomínajú na permanentne „natrieskané“ kino v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Keď prišli do Skalice filmy ako Pomáda či Diskopříběh, na lístky sa stálo aj tri hodiny pred predstavením v niekoľkometrovom rade až za roh Pilárikovho mlyna. V deväťdesiatych rokoch kinosálu do posledného miesta zaplnil napríklad film Titanik. V 21. storočí kino vypredal Harry Potter a kameň mudrcov či Pán prsteňov.
Kino Sloboda v Skalici premietalo až do roku 2008. Svoju úspešnú éru ukončilo pre nezáujem verejnosti, kedy už pod Správou mestského majetku prestalo pre nedostatok divákov vynášať.
Istý čas kinosálu využívala Stredoeurópska vysoká škola a neskôr aj Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety ako poslucháreň, či na imatrikulácie alebo promócie Podľa radnice v súčasnosti kino nemá v meste opodstatnenie.
Informácie z histórie skalického kina nám poskytol Dr. Peter Brezina, historik zaoberajúci sa regionálnymi dejinami.
INGRID SOCHOROVÁ
FOTO: ARCHÍV AUTORKY
Bývalé kino dnes. FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
