SKALICA. Zviditeľniť osobnosť a dielo architekta Dušana Jurkoviča chcú mestá Skalica (SR) a Luhačovice (ČR). Výsledkom spoločného projektu bude nový turistický produkt a značka Jurkovičova cesta, ďalej internetová stránka a propagačné materiály.
Primátor Skalice Stanislav Chovanec na konferencii Architektúra nás spája povedal, že ambíciou je dostať Jurkovičovu cestu do registra Európskych kultúrnych ciest v Luxemburgu. Projekt bude financovaný z programu cezhraničnej spolupráce Slovenskej a Českej republiky.
Skalicu a Luhačovice spájajú práve Jurkovičove stavby. Skalický kultúrny dom a luhačovický kúpeľný komplex patria ku klenotom československej architektúry.
,,Na jednej strane sú tieto stavby jedinečné, na druhej strane sa o nich vie málo. Súvisí to predovšetkým s nedostatočnou propagáciou, tak doma, ako aj v zahraničí,“ povedal Chovanec.
Vedenia oboch miest sa preto podľa neho dohodli na spoločnom postupe v otázke marketingu a propagácie týchto architektonických skvostov, ale aj v otázkach starostlivosti o ne.
K spolupráci sa prihlásilo aj Nové Město nad Metují (ČR), kde majú zámok, ktorý na začiatku 20. storočia Jurkovič upravil. Jurkovičova cesta by podľa Chovanca mala zahŕňať aj poľskú oblasť Halič, ďalej Brezovú pod Bradlom a ďalšie mestá, kde zakladateľ modernej slovenskej architektúry pôsobil.
Dielo architekta Dušana Jurkoviča v Skalici priblížili odborníci z galérií, múzeí, Pamiatkového úradu SR i viacerí architekti. Okrem skalického kultúrneho domu je veľmi známa jeho Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Projektoval aj školy, obytné domy, kostoly, známy je jeho projekt Kochovho sanatória v Bratislave či stanice lanovky na Lomnický štít. Jurkovič vytvoril aj viacero pomníkov na počesť významných osobností.
Dušan Samuel Jurkovič sa narodil v roku 1868 v Turej Lúke, ktorá je dnes súčasťou Myjavy. Zomrel v roku 1947 v Bratislave, pochovaný je v Brezovej pod Bradlom. Od roku 1964 sa na jeho počesť udeľuje Cena Dušana Jurkoviča.
