Mesto sa podujalo vybudovať turisticko-kultúrnu cestu, ktorá zviditeľní dielo architekta Dušana Jurkoviča.
SKALICA. V Skalici sa uskutoční odborný seminár pod názvom Architektúra nás spája. Ide o prvú akciu k plánovanému vybudovaniu turisticko-kultúrnej cesty, ktorá zviditeľní dielo významného architekta Dušana Samuela Jurkoviča.
Podujatie prebehne 23. januára, príznačne v Dome kultúry v Skalici. Niekdajší Spolkový dom je dielom slávneho architekta a patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie stavby v meste.
Skalica a Luhačovice
Mesto sa do spoločnej aktivity púšťa so susednou Moravou. Skalický kultúrny dom, ako aj luhačovický komplex kúpeľných stavieb, patria čo do hodnoty ku klenotom česko-slovenskej, ale aj svetovej architektúry.
Paradoxne sa o týchto stavbách málo vie a túto skutočnosť by mala zmeniť práve „Jurkovičova cesta“, ktorá má vzniknúť v rámci cezhraničnej aktivity Architektúra nás spája.
Vedenia miest Skalica a Luhačovice sa z dôvodu nízkej informovanosti o svojich architektonických skvostoch rozhodli pre spoločný postup v otázkach ich marketingu a propagácie, ale aj v otázkach starostlivosti a udržovania týchto stavieb. Chcú pritom využiť jedinečný genius loci, zachovalý výnimočný typ architektúry.
Vojenské cintoríny
Konferencia zameraná na prezentáciu života a diela Dušana Jurkoviča má bohatý program. Účastníci sa dozvedia nielen o jeho uskutočnených víziách, ale aj nesplnených snoch. Ponímať bude tiež o záchrane a rekonštrukciách Jurkovičových stavieb.
Sprievodným programom konferencie bude výstava Vojenské cintoríny. Informovala o tom Terézia Kubová, tlačová hovorkyňa mesta Skalica.
Osobnosť Dušana Jurkoviča
Dušan Jurkovič je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. Narodil sa v Turej Lúke v roku 1868, jeho starým otcom z matkinej strany bol Samuel Jurkovič, zakladateľ Gazdovského spolku v Sobotišti. Architekt Jurkovič zomrel v Bratislave v roku 1947, pochovaný je v Brezovej pod Bradlom.
V očiach verejnosti zostáva jeho najvýznamnejšou stavbou mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Jej menšou napodobeninou sa stala mohyla Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom. V Skalici, okrem Spolkového domu, neskôr pracoval aj na prístavbe kartonážnej fabriky Tekla v roku 1941.
