Piatok, 9. december, 2022 | Meniny má Izabela

Poviedka v záhoráčtine: Maširovaní strýca Jana

V roku 2014 uplynie sto rokov od vzniku 1. svetovej vojny, zabúdaním na tieto udalosti sa zaoberala i Organizácia spojených národov.

Terézia Kvapilová (vpravo) pri krste knihy „Prez Závody je chodníček, za Závody kríž“ spieva spolu s jednou zo sudičiek – Milkou, vdovou po bratovi Martinovi.Terézia Kvapilová (vpravo) pri krste knihy „Prez Závody je chodníček, za Závody kríž“ spieva spolu s jednou zo sudičiek – Milkou, vdovou po bratovi Martinovi. (Zdroj: (MS))

Túžbu vládnuť a za každú cenu ovládnuť, ktorá viedla k vyvolaniu prvej a neskôr aj druhej svetovej vojny, pokladám za najťažšiu chorobu ľudstva. Prejavovala sa počas celých ľudských dejín a pretrváva dodnes. Táto choroba je asi nevyliečiteľná. Nehovorím o týchto veciach ako historik alebo analytik svojej doby, lež ako pamätník rozhovorov, ktoré som zvedavo a citlivo vnímala už v čase svojho detstva a dospievania a ktoré som si ukladala do pamäti, jednak ako pozorovateľ rôznych stránok života, a jednak ako celoživotný vášnivý čitateľ kníh.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

TERÉZIA KVAPILOVÁ, spisovateľka zo Závodu

Maširovaní strýca Jana

V ňedzelu po nešpori strýc Jan najrači sedávali na uavičce, co stáua pri studni na jejich ulici. Na tú sa pjekňe uvelebili, zapálili si svoju faječku a sledovali, co sa na ulici dzeje. Pri zahrátkách na uavičkách sedávali tetky z okouitych domú a pretrásali medzi sebú, co je za týdeň v dzedziňe nového. Ňekedy sa k ním pridali aj muadé ženy. Po cesce sa prechádzali dzífky a strýc Jan si ich zálubňe prehlédali, jak keby byli na výstavje. Ale mjeli aj také chvíle, ked sa zahledzeli do vody f téj studni, pri keréj tak rád sedali.

Tento jejich zvyk nedau pokoj chuapcom, co sa na ulici hrávali a s kerýma byli strýc ráz na nože, ráz kamarád, podlá teho, co vyvedli chuapci ním alebo oni chuapcom. A tak sa chuapci dosmúvili, že temu mosá dojít na koreň.

SkryťVypnúť reklamu

„Strýče Jane, co vidzíte f téj studni, ked do ní porád hledzíte? Šak tam je enem voda,“ opýtau sa kerýsi s nich.

„Vidzet, že si ty ešče enem taký truhlík, ked ríčeš, že enem voda,“ necháli sa do rozmuvy zatáhnút strýc Jan. „Víš ty co je voda? Co sa v ní a na ní šecko dzeje, jaká može byt veliká a huboká, pjekná aj dzivoka? Nic nevíš, de by sas to naučiu?“

„ A de ste sa to vy naučili?“ pridau sa druhý chuapčisko.

„Ná na vojňe,“ povidali strýc, kerého chuapci ufám pobantovali pri jejich spomínkách, co v nich vyvouávaua tá voda, ked do ní hledzeli.

„A co vy ste byli na vojňe ?“ zazňeua nevjeríco otáska.

„Pravdaže sem byu. Co si ty myslíš, že takého pjekného urostuého a mocného regrúta, jak sem byu já, by pri asentýrce vyradzili? Chňapli po mje, jak slépka po zrňe. Páni s komisie ríkali, že by sem byu súcí aj do gardy císara pána. Ale akorád tedy spáchali f Sarajevje ten atentát na jeho následníka, teda teho Ferdinanta, kerý sa mjeu po jeho smrci stat císarem a kerý tam došeu o život aj ze ženú. Tak mja priradzili k mariňákom, lebo tam takéd potrebovali dobrých chuapú. To víte, císar nemoheu Srbii enem tak odpuscit to, co mu vyvédli, to ím nemohuo enem tak prejít, a proto vyhuásiu vojnu, f keréj bojovau ceuý svjet. A co vní došuo o život vojska, ale aj ostatního ludstva, to sa už císar pán nedozvjedzeu, lebo než skončiua vojna umreu,“ zaspomínali si nezvyčajňe vážňe strýc.

SkryťVypnúť reklamu

Aby chuapci nemjeli o vojnu interes, to nemohuo byt. Šak sa aj hrávali najvíc na vojáku a na vojnu a lesci byli strýc na vojňe, mohli ím povidat, jak to na skuteční vojňe vypádá. A tak sa vypytovali dál.

„Co sú to tý mariňáci? Povjedzte nám.“

„Ná to byli najvychýreňejší vojáci f císarskéj armádze. Tý nebojovali na zemi, nepuazili sa po zákopoch jak pješí vojsko. Tý narukovali na more na vojnové loďe. Lebo vojna sa védua aj po mori, aj po zemi,“ vysvjetlili chuapcom strýc.

„Strýče Jane, co je to more? A co ste na téj lodi robili, jak ste tam bojovali?“ vyptávjali sa chuapci.

„Šak ani nevím, jak by sem vám to more opísau. Ked si zajdeš na Vysokú Húrku a vylezeš tam na rozhledňu, nevidzíš konca kraja závockým, jurským, hasprunským, levárským aj uakšárským borom. Tak to je aj s tým morem, lebo jeho konec je v nedohledňe a ani nevím, či ňejaký konec má. A to šecko je plné strašlivje hubokéj a suanéj vody. Ked si prectavíš od táto cestu do Levár, alebo aj do Mauacek a snad aj dál, jak je dúha, také je huboké to more. No a na tem mori mjeli svoje vojnové loďe aj armáda rakúského císara, aj neprátele.“ Povidali strýc.

Chuapci posúchali strýca ze zatajeným dechem, šak to byuo inačí vyprávjaní, jak rospráfky o princeznách, keré si vyprávjajú hepy. Jejich zvjedavost nemjeua konca.

„Strýče Jane,“ opýtau sa kerýsi, „jak ste mohli s tyma neprátelskýma loďama bojovat, ked byua medzi vama tá voda, šak ste na sebja nemohli dočáhnút.“

„Ó šak si ty enem sprostý. Ná co by sme na sebja dočahovali, šak my sme bojovali na dálku. Ked sme zahlédli neprátelskú loď, tak sme na ňu začali pálit s kanónú. Ked ju zasáhuo vícej ďelovych gulí a ty ju predzeravili, začaua do ní técit voda a loď išua ke dnu. Utopiua sa vječinú aj s ceú posátkú. Ňekedy, ked sa loď priblížiua, tak sme po sebje pálili z mašinkverú aj z ďel. Zachrániua sa tá loď, kerá mjeua šikovňejšich vojáku, takových, jak sem byu já. Šak vidzíš, že sem tu, nezahynuu sem f boji na tem mori,“ nezapomjeli sa pochválit strýc.

„To byuo šecko, co ste na tem mori s tyma loďama robili?“ opýtau sa další zvjedavec.

„Ale ideš, de by to byuo šecko!“ odpovidali strýc. „My sme moseli ochraňovat prístavy, f kerych kotvili loďe. Ňekeré s nich byli prichystané vyjet na more, ňekeré, poškodzené v námorních bytkách, byli f prístavnich dokoch na opravje a ňekeré tam odpočívali a dopĺňali muníciu a proviant. Nesmjeli sme pripuscit, aby sa do tych prístavú ňejakým spúsobem dostaua neprátelská loď a šecko to tam znivečiua. Najdélej sme z našú loďú manévrovali f Kotori.“

„Co je to Kotor, strýče, a de to je ?“ pýtali sa chuapci.

„Kotor je na Balkáňe, tam, de ceuá tá svjetová vojna začaua, ked v Sarajevje spáchali atentát, po kerém jak keby sa ceuý svjet zbuázniu. Šeci bojovali, nehledza na ludzí,“ začali spomínat strýc.

„F Kotori je veliký záliv, vouá sa Boka Kotorská. Záliv, to je ked si more najde cestu do súše a zaleje ju. Kotorská Boka je rozsáhuý záliv sahajúcí huboko medzi vysoké hory, keré ho opkolesujú. Ty hory sú porostué vysokýma černýma stromama, aj proto sa ufám tá krajina vouá Černá Hora. Blísko je už Srbia, s kerú sme bojovali, aj Albánia. Proto sme moseli ten záliv velice strážit, lebo tady sa dovážali zásoby municie. Nejednu námorní bytku sme tam zvédli a nejednu neprátelskú loď sme zničili. Lebo sa tak ríkauo, že do má Kotor, má Balkán. Nám sa tam aj lúbiuo, kraj to byu velice pjekný, aj more. Až na ty bitky, s kerych sme nikedy nevjedzeli, či výjdeme živí.

No a f Tivace, tam byli pjekné dzífky. Šak sem sa aj dosuecheu, že tam vyrostuo velice pjekné potomstvo po slovenskych aj českych vojákoch. Co by né, šak my sme byli pachouci vybíraní. No ale potom, potom...“ povzdechli si strýc, kerý začali spomínat a ani si neuvjedomovali, či ím tý chuapci rozumjá.

„Strýče Jane, co byuo potom?“ pýtali sa chuapci, ked sa strýc Jan odmlčali. „Dopovjedzte nám to.“

„No víte, vojna to neni žádný špás. Mosíš zabíjat, aj ked nesceš, lebo bys moheu sám dojít o život. Bojuješ a ani velice nerozumíš proč. A už to trvauo moc dúho. Roky sme nevidzeli svoje rodziny, lebo moc vojákú mjeuo doma ženy a dzeci, a nevjedzeli co je s nima. Byli sme už aj huadní, lebo zásobovaní vázuo, šak sme aj vjedzeli, že Rakusko-Uhersko mosí kapitulovat. A tak posátky lodí suožené ze Slovákú a Čechú spuscili rebéliu. Sceli sme odtád odejít, nesceli sme f poslednich dňoch vojny pouožit životy pro nic. Ale tak jak f ceuéj armádze, aj v mariňe byli oficíri enem Rakušané alebo Maďari. No a týto, spouem z rakuskýma vojáci našu rebeliu porazili a moc vojákú na ňu dopuaciuo životem.“

„Co sa stauo potom, strýče Jane, co potom s vama spravili? Povjedzte nám to,“ domŕzali zvjedaví chuapci.

„Nebyuo to pjekné, ale ked to scete tak velice vjedzet, tak vám to povím,“ odvjecili strýc. „Po potuačení téj rebélie postavili šeckých rebelujúcich vojákú do radu a odpočítávali: první, druhý, trecí. Na kerého paduo trecí, moseu z radu vystúpit. A potom šeckych trecich zastrelili. Za trest a na výstrahu, pár dní pred skončením vojny,“ povzdychli si strýc.

„To je dobre, že ste nebyli trecí, strýče Jane,“ povidau kerýsi z chuapcú ulachčeňe.

No a tedy sa u strýca Jana zas oživiua tá jejich šprímovní nátura a povidali: „Já sem v tem radze, ked odpočítávali nebyu.“

„Co, vy ste tej rebélie nebyli účastní? Šak ste Slovák,“ povidajú nevjerícňe chuapci.

„Ale co by né, pravdaže sem byu. Ale já sem sa ináč zachrániu,“ ríčú strýc.

„A jak?“ zazňeua hromadní otáska.

„Ked sme vidzeli, co sa chystá, naskákaua ceuá naša kumpánia do mora. Tam sme sa pjekňe zeradzili, mašinkvere sme zalícili a odmašírovali sme po dňe morském.“

Chuapci ostali ohromení. Ale po chvíli to volakerému preca enem došuo, či si ten strýc Jan s nima nakonec preca nezašpásovali, a opýtau sa:

„Strýče Jane, a ked ste po tem morském dňe pochodovali, jak ste dýchali, ked je tá voda taká huboká? Šak ste ani hubu nemohli otevrít, prez čeho ste dýchali?“

„Ná dýchali sme prez bajonety“, bez rozmýšlaňá odpovidali strýc Jan.

Najčítanejšie na My Záhorie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  4. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  3. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  4. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  5. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  6. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  7. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  8. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 723
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 391
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 924
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 388
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 005
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 286
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 277
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 171

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (9. - 15.12.1922)
  2. Matej Farkas: S kolesami na hrane
  3. Štefan Vidlár: Na dvori Svatopluka
  4. Anton Kaiser: Vianočné zvyky a obyčaje
  5. Stano Kočiš: A.I.
  6. Eva Gallova: Moji milí Slováci, vrátil som sa!
  7. Štefan Vidlár: Amorove drony
  8. Soňa Kallová: Slovenská pošta
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 737
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 12 715
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 896
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 989
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 701
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 275
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 215
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 1 742
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Momentka zo zápasu Šajdíkove Humence - Hradište pod Vrátnom

Vybrali sme top hráčov prvej polovice súťaže.


11 h
Anna Mierna, bývalá primátorka Skalice, vo vinohrade.

Nové vedenie Skalice čaká mnoho výziev.


a 1 ďalší 14 h
Stanové mestečko pre migrantov v Kútoch.

Počty ubytovaných osôb v stanovom mestečku sa je o niečo nižší.


SITA 18 h
v Skalici sa zišlo vyše 50 odborníkov z celého Slovenska.

Najnovšie poznatky z oblasti ortopédie boli ústrednou témou a predmetom odborného sympózia, ktoré sa uskutočnilo vo Fakultnej nemocnici Agel Skalica.


TASR 7. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako je možné minúť tisíce eur s telefónom v ruke? Vysvetlil operátor.


12 h

Obrovský kaštieľ bol blízko zániku, teraz ukrýva atrakciu, ktorá láka ľudí z celého Slovenska.


7. dec

Ak petíciou neuspejú, riaditeľ nemocnice chce držať hladovku.


21 h

Hygienici vyzývajú rodičov, aby do škôlky nedávali choré deti.


21 h

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (9. - 15.12.1922)
  2. Matej Farkas: S kolesami na hrane
  3. Štefan Vidlár: Na dvori Svatopluka
  4. Anton Kaiser: Vianočné zvyky a obyčaje
  5. Stano Kočiš: A.I.
  6. Eva Gallova: Moji milí Slováci, vrátil som sa!
  7. Štefan Vidlár: Amorove drony
  8. Soňa Kallová: Slovenská pošta
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 737
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 12 715
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 896
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 989
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 701
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 275
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 215
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 1 742
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu