Streda, 16. august, 2017 | Meniny má Leonard
Pridajte si svoje mesto

Poviedka v záhoráčtine: Maširovaní strýca Jana

V roku 2014 uplynie sto rokov od vzniku 1. svetovej vojny, zabúdaním na tieto udalosti sa zaoberala i Organizácia spojených národov.

Terézia Kvapilová (vpravo) pri krste knihy „Prez Závody je chodníček, za Závody kríž“ spieva spolu s jednou zo sudičiek – Milkou, vdovou po bratovi Martinovi.(Zdroj: (MS))

Túžbu vládnuť a za každú cenu ovládnuť, ktorá viedla k vyvolaniu prvej a neskôr aj druhej svetovej vojny, pokladám za najťažšiu chorobu ľudstva. Prejavovala sa počas celých ľudských dejín a pretrváva dodnes. Táto choroba je asi nevyliečiteľná. Nehovorím o týchto veciach ako historik alebo analytik svojej doby, lež ako pamätník rozhovorov, ktoré som zvedavo a citlivo vnímala už v čase svojho detstva a dospievania a ktoré som si ukladala do pamäti, jednak ako pozorovateľ rôznych stránok života, a jednak ako celoživotný vášnivý čitateľ kníh.

TERÉZIA KVAPILOVÁ, spisovateľka zo Závodu

Maširovaní strýca Jana

V ňedzelu po nešpori strýc Jan najrači sedávali na uavičce, co stáua pri studni na jejich ulici. Na tú sa pjekňe uvelebili, zapálili si svoju faječku a sledovali, co sa na ulici dzeje. Pri zahrátkách na uavičkách sedávali tetky z okouitych domú a pretrásali medzi sebú, co je za týdeň v dzedziňe nového. Ňekedy sa k ním pridali aj muadé ženy. Po cesce sa prechádzali dzífky a strýc Jan si ich zálubňe prehlédali, jak keby byli na výstavje. Ale mjeli aj také chvíle, ked sa zahledzeli do vody f téj studni, pri keréj tak rád sedali.

Tento jejich zvyk nedau pokoj chuapcom, co sa na ulici hrávali a s kerýma byli strýc ráz na nože, ráz kamarád, podlá teho, co vyvedli chuapci ním alebo oni chuapcom. A tak sa chuapci dosmúvili, že temu mosá dojít na koreň.

„Strýče Jane, co vidzíte f téj studni, ked do ní porád hledzíte? Šak tam je enem voda,“ opýtau sa kerýsi s nich.

„Vidzet, že si ty ešče enem taký truhlík, ked ríčeš, že enem voda,“ necháli sa do rozmuvy zatáhnút strýc Jan. „Víš ty co je voda? Co sa v ní a na ní šecko dzeje, jaká može byt veliká a huboká, pjekná aj dzivoka? Nic nevíš, de by sas to naučiu?“

„ A de ste sa to vy naučili?“ pridau sa druhý chuapčisko.

„Ná na vojňe,“ povidali strýc, kerého chuapci ufám pobantovali pri jejich spomínkách, co v nich vyvouávaua tá voda, ked do ní hledzeli.

„A co vy ste byli na vojňe ?“ zazňeua nevjeríco otáska.

„Pravdaže sem byu. Co si ty myslíš, že takého pjekného urostuého a mocného regrúta, jak sem byu já, by pri asentýrce vyradzili? Chňapli po mje, jak slépka po zrňe. Páni s komisie ríkali, že by sem byu súcí aj do gardy císara pána. Ale akorád tedy spáchali f Sarajevje ten atentát na jeho následníka, teda teho Ferdinanta, kerý sa mjeu po jeho smrci stat císarem a kerý tam došeu o život aj ze ženú. Tak mja priradzili k mariňákom, lebo tam takéd potrebovali dobrých chuapú. To víte, císar nemoheu Srbii enem tak odpuscit to, co mu vyvédli, to ím nemohuo enem tak prejít, a proto vyhuásiu vojnu, f keréj bojovau ceuý svjet. A co vní došuo o život vojska, ale aj ostatního ludstva, to sa už císar pán nedozvjedzeu, lebo než skončiua vojna umreu,“ zaspomínali si nezvyčajňe vážňe strýc.

Aby chuapci nemjeli o vojnu interes, to nemohuo byt. Šak sa aj hrávali najvíc na vojáku a na vojnu a lesci byli strýc na vojňe, mohli ím povidat, jak to na skuteční vojňe vypádá. A tak sa vypytovali dál.

„Co sú to tý mariňáci? Povjedzte nám.“

„Ná to byli najvychýreňejší vojáci f císarskéj armádze. Tý nebojovali na zemi, nepuazili sa po zákopoch jak pješí vojsko. Tý narukovali na more na vojnové loďe. Lebo vojna sa védua aj po mori, aj po zemi,“ vysvjetlili chuapcom strýc.

„Strýče Jane, co je to more? A co ste na téj lodi robili, jak ste tam bojovali?“ vyptávjali sa chuapci.

„Šak ani nevím, jak by sem vám to more opísau. Ked si zajdeš na Vysokú Húrku a vylezeš tam na rozhledňu, nevidzíš konca kraja závockým, jurským, hasprunským, levárským aj uakšárským borom. Tak to je aj s tým morem, lebo jeho konec je v nedohledňe a ani nevím, či ňejaký konec má. A to šecko je plné strašlivje hubokéj a suanéj vody. Ked si prectavíš od táto cestu do Levár, alebo aj do Mauacek a snad aj dál, jak je dúha, také je huboké to more. No a na tem mori mjeli svoje vojnové loďe aj armáda rakúského císara, aj neprátele.“ Povidali strýc.

Chuapci posúchali strýca ze zatajeným dechem, šak to byuo inačí vyprávjaní, jak rospráfky o princeznách, keré si vyprávjajú hepy. Jejich zvjedavost nemjeua konca.

„Strýče Jane,“ opýtau sa kerýsi, „jak ste mohli s tyma neprátelskýma loďama bojovat, ked byua medzi vama tá voda, šak ste na sebja nemohli dočáhnút.“

„Ó šak si ty enem sprostý. Ná co by sme na sebja dočahovali, šak my sme bojovali na dálku. Ked sme zahlédli neprátelskú loď, tak sme na ňu začali pálit s kanónú. Ked ju zasáhuo vícej ďelovych gulí a ty ju predzeravili, začaua do ní técit voda a loď išua ke dnu. Utopiua sa vječinú aj s ceú posátkú. Ňekedy, ked sa loď priblížiua, tak sme po sebje pálili z mašinkverú aj z ďel. Zachrániua sa tá loď, kerá mjeua šikovňejšich vojáku, takových, jak sem byu já. Šak vidzíš, že sem tu, nezahynuu sem f boji na tem mori,“ nezapomjeli sa pochválit strýc.

„To byuo šecko, co ste na tem mori s tyma loďama robili?“ opýtau sa další zvjedavec.

„Ale ideš, de by to byuo šecko!“ odpovidali strýc. „My sme moseli ochraňovat prístavy, f kerych kotvili loďe. Ňekeré s nich byli prichystané vyjet na more, ňekeré, poškodzené v námorních bytkách, byli f prístavnich dokoch na opravje a ňekeré tam odpočívali a dopĺňali muníciu a proviant. Nesmjeli sme pripuscit, aby sa do tych prístavú ňejakým spúsobem dostaua neprátelská loď a šecko to tam znivečiua. Najdélej sme z našú loďú manévrovali f Kotori.“

„Co je to Kotor, strýče, a de to je ?“ pýtali sa chuapci.

„Kotor je na Balkáňe, tam, de ceuá tá svjetová vojna začaua, ked v Sarajevje spáchali atentát, po kerém jak keby sa ceuý svjet zbuázniu. Šeci bojovali, nehledza na ludzí,“ začali spomínat strýc.

„F Kotori je veliký záliv, vouá sa Boka Kotorská. Záliv, to je ked si more najde cestu do súše a zaleje ju. Kotorská Boka je rozsáhuý záliv sahajúcí huboko medzi vysoké hory, keré ho opkolesujú. Ty hory sú porostué vysokýma černýma stromama, aj proto sa ufám tá krajina vouá Černá Hora. Blísko je už Srbia, s kerú sme bojovali, aj Albánia. Proto sme moseli ten záliv velice strážit, lebo tady sa dovážali zásoby municie. Nejednu námorní bytku sme tam zvédli a nejednu neprátelskú loď sme zničili. Lebo sa tak ríkauo, že do má Kotor, má Balkán. Nám sa tam aj lúbiuo, kraj to byu velice pjekný, aj more. Až na ty bitky, s kerych sme nikedy nevjedzeli, či výjdeme živí.

No a f Tivace, tam byli pjekné dzífky. Šak sem sa aj dosuecheu, že tam vyrostuo velice pjekné potomstvo po slovenskych aj českych vojákoch. Co by né, šak my sme byli pachouci vybíraní. No ale potom, potom...“ povzdechli si strýc, kerý začali spomínat a ani si neuvjedomovali, či ím tý chuapci rozumjá.

„Strýče Jane, co byuo potom?“ pýtali sa chuapci, ked sa strýc Jan odmlčali. „Dopovjedzte nám to.“

„No víte, vojna to neni žádný špás. Mosíš zabíjat, aj ked nesceš, lebo bys moheu sám dojít o život. Bojuješ a ani velice nerozumíš proč. A už to trvauo moc dúho. Roky sme nevidzeli svoje rodziny, lebo moc vojákú mjeuo doma ženy a dzeci, a nevjedzeli co je s nima. Byli sme už aj huadní, lebo zásobovaní vázuo, šak sme aj vjedzeli, že Rakusko-Uhersko mosí kapitulovat. A tak posátky lodí suožené ze Slovákú a Čechú spuscili rebéliu. Sceli sme odtád odejít, nesceli sme f poslednich dňoch vojny pouožit životy pro nic. Ale tak jak f ceuéj armádze, aj v mariňe byli oficíri enem Rakušané alebo Maďari. No a týto, spouem z rakuskýma vojáci našu rebeliu porazili a moc vojákú na ňu dopuaciuo životem.“

„Co sa stauo potom, strýče Jane, co potom s vama spravili? Povjedzte nám to,“ domŕzali zvjedaví chuapci.

„Nebyuo to pjekné, ale ked to scete tak velice vjedzet, tak vám to povím,“ odvjecili strýc. „Po potuačení téj rebélie postavili šeckých rebelujúcich vojákú do radu a odpočítávali: první, druhý, trecí. Na kerého paduo trecí, moseu z radu vystúpit. A potom šeckych trecich zastrelili. Za trest a na výstrahu, pár dní pred skončením vojny,“ povzdychli si strýc.

„To je dobre, že ste nebyli trecí, strýče Jane,“ povidau kerýsi z chuapcú ulachčeňe.

No a tedy sa u strýca Jana zas oživiua tá jejich šprímovní nátura a povidali: „Já sem v tem radze, ked odpočítávali nebyu.“

„Co, vy ste tej rebélie nebyli účastní? Šak ste Slovák,“ povidajú nevjerícňe chuapci.

„Ale co by né, pravdaže sem byu. Ale já sem sa ináč zachrániu,“ ríčú strýc.

„A jak?“ zazňeua hromadní otáska.

„Ked sme vidzeli, co sa chystá, naskákaua ceuá naša kumpánia do mora. Tam sme sa pjekňe zeradzili, mašinkvere sme zalícili a odmašírovali sme po dňe morském.“

Chuapci ostali ohromení. Ale po chvíli to volakerému preca enem došuo, či si ten strýc Jan s nima nakonec preca nezašpásovali, a opýtau sa:

„Strýče Jane, a ked ste po tem morském dňe pochodovali, jak ste dýchali, ked je tá voda taká huboká? Šak ste ani hubu nemohli otevrít, prez čeho ste dýchali?“

„Ná dýchali sme prez bajonety“, bez rozmýšlaňá odpovidali strýc Jan.


  1. Za vraždu v Senci potrestaný nebude 993
  2. Najlepší obranca ligy Skaličan Škápik: Pre hráča je česť hrať za mesto, kde sa narodil Foto 230
  3. Veterány na zámku v Holíči Foto 167
  4. Na Národnú púť do Šaštína mimoriadne vlaky nepôjdu, nemá ich kto zaplatiť 162
  5. V Malackách začali s rekonštrukciou parkoviska pri cintoríne 82
  6. Odchovanec Skalice mení Škandináviu za Trenčín, ide za Oremusom 62
  7. Záhorie zasiahli búrky, hlavne ale veterná smršť 39
  8. Výstavu Príbehy 20. storočia si môžu pozrieť aj obyvatelia Senice 32
  9. Nočná búrka si vyžiadala evakuáciu obyvateľov Malaciek Foto 32
  10. Skalica si bez ťažkostí poradila s béčkom Podbrezovej Video 27

Najčítanejšie správy

Záhorie

Za vraždu v Senci potrestaný nebude

Ladislav Bališ je vinný v prípade vraždy v Senci, trest však nedostal.

Najlepší obranca ligy Skaličan Škápik: Pre hráča je česť hrať za mesto, kde sa narodil

Ľubomír Škápik má za sebou podarenú sezónu vo farbách HK Skalica.

Veterány na zámku v Holíči

Úvodným ročníkom odštartovala Oldtimer rallye 45.

Na Národnú púť do Šaštína mimoriadne vlaky nepôjdu, nemá ich kto zaplatiť

Národný železničný dopravca tvrdí, že mimoriadne vlaky na Národnú púť sú stratové, arcidiecéza prispieť odmietla.

V Malackách začali s rekonštrukciou parkoviska pri cintoríne

Dokončiť plánujú aj opravu ulice Cesta mládeže.

Blízke regióny

SFZ rozdeľuje dotácie

Dobrá správa pre futbalové kluby z regiónu, viaceré sa môžu pustiť do projektov.

Zobrala si cudziu peňaženku z pultu, teraz jej hrozí rok za mrežami

Polícia pátra po totožnosti ženy, ktorá je podozrivá z prečinu zatajenia veci.

Fotogaléria: Kozárovce - Čeľadice 1:1

Počas víkendu odštartovala štvrtá liga. Pozrite si pekné fotky Jozefa Bedeja z Kozároviec, kde nováčik privítal Čeľadice.

Parádny štart Zbehov, hrdinom KFC Denis Rábek (+VIDEO)

V. LIGA STRED: Šláger kola rozhodol pre Alekšince dvojgólový Matej Fuska. Nevidzany proti Jacovciam otočili výsledok. Tréner V. Zálužia striedal po polčase troch hráčov.

Dávajte si pozor! Vieme, kde bude hliadkovať polícia

Počas aktuálneho týždňa bude v Trenčianskom kraji prebiehať celoslovenská kontrola zameraná na dokumentovanie priestupkov vodičov.

Všetky správy

Plavčan podpísal ďalšiu miliónovú zmluvu s IT firmou od Brhela

Smer vymyslel školský projekt za 45 miliónov eur. Časť peňazí v ňom podľa zistení SME a učiteľov premrhali. Plavčan je spokojný a pokračuje.

Ľudia nechodia na futbal kvôli majiteľovi. Nie je to správne, tvrdí trnavský kapitán

Keď sme vlani nakrúcali pozvánku na zápas, chodili okolo nás ľudia a kričali, čo robíme za somariny, hovorí Lukáš Greššák.

Tóth má prvé víťazstvo. Na rozhodnutie však ešte musí čakať

Neviem si predstaviť, ktorý odborník by ma na základe našich argumentov mohol považovať za vinného, hovorí Matej Tóth.

Kam vyraziť