Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Poviedka v záhoráčtine: Maširovaní strýca Jana

V roku 2014 uplynie sto rokov od vzniku 1. svetovej vojny, zabúdaním na tieto udalosti sa zaoberala i Organizácia spojených národov.

Terézia Kvapilová (vpravo) pri krste knihy „Prez Závody je chodníček, za Závody kríž“ spieva spolu s jednou zo sudičiek – Milkou, vdovou po bratovi Martinovi.Terézia Kvapilová (vpravo) pri krste knihy „Prez Závody je chodníček, za Závody kríž“ spieva spolu s jednou zo sudičiek – Milkou, vdovou po bratovi Martinovi. (Zdroj: (MS))

Túžbu vládnuť a za každú cenu ovládnuť, ktorá viedla k vyvolaniu prvej a neskôr aj druhej svetovej vojny, pokladám za najťažšiu chorobu ľudstva. Prejavovala sa počas celých ľudských dejín a pretrváva dodnes. Táto choroba je asi nevyliečiteľná. Nehovorím o týchto veciach ako historik alebo analytik svojej doby, lež ako pamätník rozhovorov, ktoré som zvedavo a citlivo vnímala už v čase svojho detstva a dospievania a ktoré som si ukladala do pamäti, jednak ako pozorovateľ rôznych stránok života, a jednak ako celoživotný vášnivý čitateľ kníh.

Skryť Vypnúť reklamu

TERÉZIA KVAPILOVÁ, spisovateľka zo Závodu

Maširovaní strýca Jana

V ňedzelu po nešpori strýc Jan najrači sedávali na uavičce, co stáua pri studni na jejich ulici. Na tú sa pjekňe uvelebili, zapálili si svoju faječku a sledovali, co sa na ulici dzeje. Pri zahrátkách na uavičkách sedávali tetky z okouitych domú a pretrásali medzi sebú, co je za týdeň v dzedziňe nového. Ňekedy sa k ním pridali aj muadé ženy. Po cesce sa prechádzali dzífky a strýc Jan si ich zálubňe prehlédali, jak keby byli na výstavje. Ale mjeli aj také chvíle, ked sa zahledzeli do vody f téj studni, pri keréj tak rád sedali.

Tento jejich zvyk nedau pokoj chuapcom, co sa na ulici hrávali a s kerýma byli strýc ráz na nože, ráz kamarád, podlá teho, co vyvedli chuapci ním alebo oni chuapcom. A tak sa chuapci dosmúvili, že temu mosá dojít na koreň.

Skryť Vypnúť reklamu

„Strýče Jane, co vidzíte f téj studni, ked do ní porád hledzíte? Šak tam je enem voda,“ opýtau sa kerýsi s nich.

„Vidzet, že si ty ešče enem taký truhlík, ked ríčeš, že enem voda,“ necháli sa do rozmuvy zatáhnút strýc Jan. „Víš ty co je voda? Co sa v ní a na ní šecko dzeje, jaká može byt veliká a huboká, pjekná aj dzivoka? Nic nevíš, de by sas to naučiu?“

„ A de ste sa to vy naučili?“ pridau sa druhý chuapčisko.

„Ná na vojňe,“ povidali strýc, kerého chuapci ufám pobantovali pri jejich spomínkách, co v nich vyvouávaua tá voda, ked do ní hledzeli.

„A co vy ste byli na vojňe ?“ zazňeua nevjeríco otáska.

„Pravdaže sem byu. Co si ty myslíš, že takého pjekného urostuého a mocného regrúta, jak sem byu já, by pri asentýrce vyradzili? Chňapli po mje, jak slépka po zrňe. Páni s komisie ríkali, že by sem byu súcí aj do gardy císara pána. Ale akorád tedy spáchali f Sarajevje ten atentát na jeho následníka, teda teho Ferdinanta, kerý sa mjeu po jeho smrci stat císarem a kerý tam došeu o život aj ze ženú. Tak mja priradzili k mariňákom, lebo tam takéd potrebovali dobrých chuapú. To víte, císar nemoheu Srbii enem tak odpuscit to, co mu vyvédli, to ím nemohuo enem tak prejít, a proto vyhuásiu vojnu, f keréj bojovau ceuý svjet. A co vní došuo o život vojska, ale aj ostatního ludstva, to sa už císar pán nedozvjedzeu, lebo než skončiua vojna umreu,“ zaspomínali si nezvyčajňe vážňe strýc.

Skryť Vypnúť reklamu

Aby chuapci nemjeli o vojnu interes, to nemohuo byt. Šak sa aj hrávali najvíc na vojáku a na vojnu a lesci byli strýc na vojňe, mohli ím povidat, jak to na skuteční vojňe vypádá. A tak sa vypytovali dál.

„Co sú to tý mariňáci? Povjedzte nám.“

„Ná to byli najvychýreňejší vojáci f císarskéj armádze. Tý nebojovali na zemi, nepuazili sa po zákopoch jak pješí vojsko. Tý narukovali na more na vojnové loďe. Lebo vojna sa védua aj po mori, aj po zemi,“ vysvjetlili chuapcom strýc.

„Strýče Jane, co je to more? A co ste na téj lodi robili, jak ste tam bojovali?“ vyptávjali sa chuapci.

„Šak ani nevím, jak by sem vám to more opísau. Ked si zajdeš na Vysokú Húrku a vylezeš tam na rozhledňu, nevidzíš konca kraja závockým, jurským, hasprunským, levárským aj uakšárským borom. Tak to je aj s tým morem, lebo jeho konec je v nedohledňe a ani nevím, či ňejaký konec má. A to šecko je plné strašlivje hubokéj a suanéj vody. Ked si prectavíš od táto cestu do Levár, alebo aj do Mauacek a snad aj dál, jak je dúha, také je huboké to more. No a na tem mori mjeli svoje vojnové loďe aj armáda rakúského císara, aj neprátele.“ Povidali strýc.

Chuapci posúchali strýca ze zatajeným dechem, šak to byuo inačí vyprávjaní, jak rospráfky o princeznách, keré si vyprávjajú hepy. Jejich zvjedavost nemjeua konca.

„Strýče Jane,“ opýtau sa kerýsi, „jak ste mohli s tyma neprátelskýma loďama bojovat, ked byua medzi vama tá voda, šak ste na sebja nemohli dočáhnút.“

„Ó šak si ty enem sprostý. Ná co by sme na sebja dočahovali, šak my sme bojovali na dálku. Ked sme zahlédli neprátelskú loď, tak sme na ňu začali pálit s kanónú. Ked ju zasáhuo vícej ďelovych gulí a ty ju predzeravili, začaua do ní técit voda a loď išua ke dnu. Utopiua sa vječinú aj s ceú posátkú. Ňekedy, ked sa loď priblížiua, tak sme po sebje pálili z mašinkverú aj z ďel. Zachrániua sa tá loď, kerá mjeua šikovňejšich vojáku, takových, jak sem byu já. Šak vidzíš, že sem tu, nezahynuu sem f boji na tem mori,“ nezapomjeli sa pochválit strýc.

„To byuo šecko, co ste na tem mori s tyma loďama robili?“ opýtau sa další zvjedavec.

„Ale ideš, de by to byuo šecko!“ odpovidali strýc. „My sme moseli ochraňovat prístavy, f kerych kotvili loďe. Ňekeré s nich byli prichystané vyjet na more, ňekeré, poškodzené v námorních bytkách, byli f prístavnich dokoch na opravje a ňekeré tam odpočívali a dopĺňali muníciu a proviant. Nesmjeli sme pripuscit, aby sa do tych prístavú ňejakým spúsobem dostaua neprátelská loď a šecko to tam znivečiua. Najdélej sme z našú loďú manévrovali f Kotori.“

„Co je to Kotor, strýče, a de to je ?“ pýtali sa chuapci.

„Kotor je na Balkáňe, tam, de ceuá tá svjetová vojna začaua, ked v Sarajevje spáchali atentát, po kerém jak keby sa ceuý svjet zbuázniu. Šeci bojovali, nehledza na ludzí,“ začali spomínat strýc.

„F Kotori je veliký záliv, vouá sa Boka Kotorská. Záliv, to je ked si more najde cestu do súše a zaleje ju. Kotorská Boka je rozsáhuý záliv sahajúcí huboko medzi vysoké hory, keré ho opkolesujú. Ty hory sú porostué vysokýma černýma stromama, aj proto sa ufám tá krajina vouá Černá Hora. Blísko je už Srbia, s kerú sme bojovali, aj Albánia. Proto sme moseli ten záliv velice strážit, lebo tady sa dovážali zásoby municie. Nejednu námorní bytku sme tam zvédli a nejednu neprátelskú loď sme zničili. Lebo sa tak ríkauo, že do má Kotor, má Balkán. Nám sa tam aj lúbiuo, kraj to byu velice pjekný, aj more. Až na ty bitky, s kerych sme nikedy nevjedzeli, či výjdeme živí.

No a f Tivace, tam byli pjekné dzífky. Šak sem sa aj dosuecheu, že tam vyrostuo velice pjekné potomstvo po slovenskych aj českych vojákoch. Co by né, šak my sme byli pachouci vybíraní. No ale potom, potom...“ povzdechli si strýc, kerý začali spomínat a ani si neuvjedomovali, či ím tý chuapci rozumjá.

„Strýče Jane, co byuo potom?“ pýtali sa chuapci, ked sa strýc Jan odmlčali. „Dopovjedzte nám to.“

„No víte, vojna to neni žádný špás. Mosíš zabíjat, aj ked nesceš, lebo bys moheu sám dojít o život. Bojuješ a ani velice nerozumíš proč. A už to trvauo moc dúho. Roky sme nevidzeli svoje rodziny, lebo moc vojákú mjeuo doma ženy a dzeci, a nevjedzeli co je s nima. Byli sme už aj huadní, lebo zásobovaní vázuo, šak sme aj vjedzeli, že Rakusko-Uhersko mosí kapitulovat. A tak posátky lodí suožené ze Slovákú a Čechú spuscili rebéliu. Sceli sme odtád odejít, nesceli sme f poslednich dňoch vojny pouožit životy pro nic. Ale tak jak f ceuéj armádze, aj v mariňe byli oficíri enem Rakušané alebo Maďari. No a týto, spouem z rakuskýma vojáci našu rebeliu porazili a moc vojákú na ňu dopuaciuo životem.“

„Co sa stauo potom, strýče Jane, co potom s vama spravili? Povjedzte nám to,“ domŕzali zvjedaví chuapci.

„Nebyuo to pjekné, ale ked to scete tak velice vjedzet, tak vám to povím,“ odvjecili strýc. „Po potuačení téj rebélie postavili šeckých rebelujúcich vojákú do radu a odpočítávali: první, druhý, trecí. Na kerého paduo trecí, moseu z radu vystúpit. A potom šeckych trecich zastrelili. Za trest a na výstrahu, pár dní pred skončením vojny,“ povzdychli si strýc.

„To je dobre, že ste nebyli trecí, strýče Jane,“ povidau kerýsi z chuapcú ulachčeňe.

No a tedy sa u strýca Jana zas oživiua tá jejich šprímovní nátura a povidali: „Já sem v tem radze, ked odpočítávali nebyu.“

„Co, vy ste tej rebélie nebyli účastní? Šak ste Slovák,“ povidajú nevjerícňe chuapci.

„Ale co by né, pravdaže sem byu. Ale já sem sa ináč zachrániu,“ ríčú strýc.

„A jak?“ zazňeua hromadní otáska.

„Ked sme vidzeli, co sa chystá, naskákaua ceuá naša kumpánia do mora. Tam sme sa pjekňe zeradzili, mašinkvere sme zalícili a odmašírovali sme po dňe morském.“

Chuapci ostali ohromení. Ale po chvíli to volakerému preca enem došuo, či si ten strýc Jan s nima nakonec preca nezašpásovali, a opýtau sa:

„Strýče Jane, a ked ste po tem morském dňe pochodovali, jak ste dýchali, ked je tá voda taká huboká? Šak ste ani hubu nemohli otevrít, prez čeho ste dýchali?“

„Ná dýchali sme prez bajonety“, bez rozmýšlaňá odpovidali strýc Jan.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. Vitajte v postapokalyptickom svete
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 469
  2. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 15 454
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 286
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 619
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 893
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 940
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 870
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 530
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 451
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 251
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

O petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Ilustračné foto

Antigénové testy sú už na Slovensku

Zásielka dorazila v poriadku, lietadlo z kórejského Soulu pristálo na bratislavskom letisku v noci.

Testovanie na nový koronavirus.

Nemocnica v Skalici mení majiteľa

Agel vstupuje do zdravotníckeho zariadenia, ktoré vlani vykázalo obrat cez 20 miliónov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?