Nedeľa, 23. júl, 2017 | Meniny má Oľga
Pridajte si svoje mesto

Poviedka v záhoráčtine: Maširovaní strýca Jana

V roku 2014 uplynie sto rokov od vzniku 1. svetovej vojny, zabúdaním na tieto udalosti sa zaoberala i Organizácia spojených národov.

Terézia Kvapilová (vpravo) pri krste knihy „Prez Závody je chodníček, za Závody kríž“ spieva spolu s jednou zo sudičiek – Milkou, vdovou po bratovi Martinovi.(Zdroj: (MS))

Túžbu vládnuť a za každú cenu ovládnuť, ktorá viedla k vyvolaniu prvej a neskôr aj druhej svetovej vojny, pokladám za najťažšiu chorobu ľudstva. Prejavovala sa počas celých ľudských dejín a pretrváva dodnes. Táto choroba je asi nevyliečiteľná. Nehovorím o týchto veciach ako historik alebo analytik svojej doby, lež ako pamätník rozhovorov, ktoré som zvedavo a citlivo vnímala už v čase svojho detstva a dospievania a ktoré som si ukladala do pamäti, jednak ako pozorovateľ rôznych stránok života, a jednak ako celoživotný vášnivý čitateľ kníh.

TERÉZIA KVAPILOVÁ, spisovateľka zo Závodu

Maširovaní strýca Jana

V ňedzelu po nešpori strýc Jan najrači sedávali na uavičce, co stáua pri studni na jejich ulici. Na tú sa pjekňe uvelebili, zapálili si svoju faječku a sledovali, co sa na ulici dzeje. Pri zahrátkách na uavičkách sedávali tetky z okouitych domú a pretrásali medzi sebú, co je za týdeň v dzedziňe nového. Ňekedy sa k ním pridali aj muadé ženy. Po cesce sa prechádzali dzífky a strýc Jan si ich zálubňe prehlédali, jak keby byli na výstavje. Ale mjeli aj také chvíle, ked sa zahledzeli do vody f téj studni, pri keréj tak rád sedali.

Tento jejich zvyk nedau pokoj chuapcom, co sa na ulici hrávali a s kerýma byli strýc ráz na nože, ráz kamarád, podlá teho, co vyvedli chuapci ním alebo oni chuapcom. A tak sa chuapci dosmúvili, že temu mosá dojít na koreň.

„Strýče Jane, co vidzíte f téj studni, ked do ní porád hledzíte? Šak tam je enem voda,“ opýtau sa kerýsi s nich.

„Vidzet, že si ty ešče enem taký truhlík, ked ríčeš, že enem voda,“ necháli sa do rozmuvy zatáhnút strýc Jan. „Víš ty co je voda? Co sa v ní a na ní šecko dzeje, jaká može byt veliká a huboká, pjekná aj dzivoka? Nic nevíš, de by sas to naučiu?“

„ A de ste sa to vy naučili?“ pridau sa druhý chuapčisko.

„Ná na vojňe,“ povidali strýc, kerého chuapci ufám pobantovali pri jejich spomínkách, co v nich vyvouávaua tá voda, ked do ní hledzeli.

„A co vy ste byli na vojňe ?“ zazňeua nevjeríco otáska.

„Pravdaže sem byu. Co si ty myslíš, že takého pjekného urostuého a mocného regrúta, jak sem byu já, by pri asentýrce vyradzili? Chňapli po mje, jak slépka po zrňe. Páni s komisie ríkali, že by sem byu súcí aj do gardy císara pána. Ale akorád tedy spáchali f Sarajevje ten atentát na jeho následníka, teda teho Ferdinanta, kerý sa mjeu po jeho smrci stat císarem a kerý tam došeu o život aj ze ženú. Tak mja priradzili k mariňákom, lebo tam takéd potrebovali dobrých chuapú. To víte, císar nemoheu Srbii enem tak odpuscit to, co mu vyvédli, to ím nemohuo enem tak prejít, a proto vyhuásiu vojnu, f keréj bojovau ceuý svjet. A co vní došuo o život vojska, ale aj ostatního ludstva, to sa už císar pán nedozvjedzeu, lebo než skončiua vojna umreu,“ zaspomínali si nezvyčajňe vážňe strýc.

Aby chuapci nemjeli o vojnu interes, to nemohuo byt. Šak sa aj hrávali najvíc na vojáku a na vojnu a lesci byli strýc na vojňe, mohli ím povidat, jak to na skuteční vojňe vypádá. A tak sa vypytovali dál.

„Co sú to tý mariňáci? Povjedzte nám.“

„Ná to byli najvychýreňejší vojáci f císarskéj armádze. Tý nebojovali na zemi, nepuazili sa po zákopoch jak pješí vojsko. Tý narukovali na more na vojnové loďe. Lebo vojna sa védua aj po mori, aj po zemi,“ vysvjetlili chuapcom strýc.

„Strýče Jane, co je to more? A co ste na téj lodi robili, jak ste tam bojovali?“ vyptávjali sa chuapci.

„Šak ani nevím, jak by sem vám to more opísau. Ked si zajdeš na Vysokú Húrku a vylezeš tam na rozhledňu, nevidzíš konca kraja závockým, jurským, hasprunským, levárským aj uakšárským borom. Tak to je aj s tým morem, lebo jeho konec je v nedohledňe a ani nevím, či ňejaký konec má. A to šecko je plné strašlivje hubokéj a suanéj vody. Ked si prectavíš od táto cestu do Levár, alebo aj do Mauacek a snad aj dál, jak je dúha, také je huboké to more. No a na tem mori mjeli svoje vojnové loďe aj armáda rakúského císara, aj neprátele.“ Povidali strýc.

Chuapci posúchali strýca ze zatajeným dechem, šak to byuo inačí vyprávjaní, jak rospráfky o princeznách, keré si vyprávjajú hepy. Jejich zvjedavost nemjeua konca.

„Strýče Jane,“ opýtau sa kerýsi, „jak ste mohli s tyma neprátelskýma loďama bojovat, ked byua medzi vama tá voda, šak ste na sebja nemohli dočáhnút.“

„Ó šak si ty enem sprostý. Ná co by sme na sebja dočahovali, šak my sme bojovali na dálku. Ked sme zahlédli neprátelskú loď, tak sme na ňu začali pálit s kanónú. Ked ju zasáhuo vícej ďelovych gulí a ty ju predzeravili, začaua do ní técit voda a loď išua ke dnu. Utopiua sa vječinú aj s ceú posátkú. Ňekedy, ked sa loď priblížiua, tak sme po sebje pálili z mašinkverú aj z ďel. Zachrániua sa tá loď, kerá mjeua šikovňejšich vojáku, takových, jak sem byu já. Šak vidzíš, že sem tu, nezahynuu sem f boji na tem mori,“ nezapomjeli sa pochválit strýc.

„To byuo šecko, co ste na tem mori s tyma loďama robili?“ opýtau sa další zvjedavec.

„Ale ideš, de by to byuo šecko!“ odpovidali strýc. „My sme moseli ochraňovat prístavy, f kerych kotvili loďe. Ňekeré s nich byli prichystané vyjet na more, ňekeré, poškodzené v námorních bytkách, byli f prístavnich dokoch na opravje a ňekeré tam odpočívali a dopĺňali muníciu a proviant. Nesmjeli sme pripuscit, aby sa do tych prístavú ňejakým spúsobem dostaua neprátelská loď a šecko to tam znivečiua. Najdélej sme z našú loďú manévrovali f Kotori.“

„Co je to Kotor, strýče, a de to je ?“ pýtali sa chuapci.

„Kotor je na Balkáňe, tam, de ceuá tá svjetová vojna začaua, ked v Sarajevje spáchali atentát, po kerém jak keby sa ceuý svjet zbuázniu. Šeci bojovali, nehledza na ludzí,“ začali spomínat strýc.

„F Kotori je veliký záliv, vouá sa Boka Kotorská. Záliv, to je ked si more najde cestu do súše a zaleje ju. Kotorská Boka je rozsáhuý záliv sahajúcí huboko medzi vysoké hory, keré ho opkolesujú. Ty hory sú porostué vysokýma černýma stromama, aj proto sa ufám tá krajina vouá Černá Hora. Blísko je už Srbia, s kerú sme bojovali, aj Albánia. Proto sme moseli ten záliv velice strážit, lebo tady sa dovážali zásoby municie. Nejednu námorní bytku sme tam zvédli a nejednu neprátelskú loď sme zničili. Lebo sa tak ríkauo, že do má Kotor, má Balkán. Nám sa tam aj lúbiuo, kraj to byu velice pjekný, aj more. Až na ty bitky, s kerych sme nikedy nevjedzeli, či výjdeme živí.

No a f Tivace, tam byli pjekné dzífky. Šak sem sa aj dosuecheu, že tam vyrostuo velice pjekné potomstvo po slovenskych aj českych vojákoch. Co by né, šak my sme byli pachouci vybíraní. No ale potom, potom...“ povzdechli si strýc, kerý začali spomínat a ani si neuvjedomovali, či ím tý chuapci rozumjá.

„Strýče Jane, co byuo potom?“ pýtali sa chuapci, ked sa strýc Jan odmlčali. „Dopovjedzte nám to.“

„No víte, vojna to neni žádný špás. Mosíš zabíjat, aj ked nesceš, lebo bys moheu sám dojít o život. Bojuješ a ani velice nerozumíš proč. A už to trvauo moc dúho. Roky sme nevidzeli svoje rodziny, lebo moc vojákú mjeuo doma ženy a dzeci, a nevjedzeli co je s nima. Byli sme už aj huadní, lebo zásobovaní vázuo, šak sme aj vjedzeli, že Rakusko-Uhersko mosí kapitulovat. A tak posátky lodí suožené ze Slovákú a Čechú spuscili rebéliu. Sceli sme odtád odejít, nesceli sme f poslednich dňoch vojny pouožit životy pro nic. Ale tak jak f ceuéj armádze, aj v mariňe byli oficíri enem Rakušané alebo Maďari. No a týto, spouem z rakuskýma vojáci našu rebeliu porazili a moc vojákú na ňu dopuaciuo životem.“

„Co sa stauo potom, strýče Jane, co potom s vama spravili? Povjedzte nám to,“ domŕzali zvjedaví chuapci.

„Nebyuo to pjekné, ale ked to scete tak velice vjedzet, tak vám to povím,“ odvjecili strýc. „Po potuačení téj rebélie postavili šeckých rebelujúcich vojákú do radu a odpočítávali: první, druhý, trecí. Na kerého paduo trecí, moseu z radu vystúpit. A potom šeckych trecich zastrelili. Za trest a na výstrahu, pár dní pred skončením vojny,“ povzdychli si strýc.

„To je dobre, že ste nebyli trecí, strýče Jane,“ povidau kerýsi z chuapcú ulachčeňe.

No a tedy sa u strýca Jana zas oživiua tá jejich šprímovní nátura a povidali: „Já sem v tem radze, ked odpočítávali nebyu.“

„Co, vy ste tej rebélie nebyli účastní? Šak ste Slovák,“ povidajú nevjerícňe chuapci.

„Ale co by né, pravdaže sem byu. Ale já sem sa ináč zachrániu,“ ríčú strýc.

„A jak?“ zazňeua hromadní otáska.

„Ked sme vidzeli, co sa chystá, naskákaua ceuá naša kumpánia do mora. Tam sme sa pjekňe zeradzili, mašinkvere sme zalícili a odmašírovali sme po dňe morském.“

Chuapci ostali ohromení. Ale po chvíli to volakerému preca enem došuo, či si ten strýc Jan s nima nakonec preca nezašpásovali, a opýtau sa:

„Strýče Jane, a ked ste po tem morském dňe pochodovali, jak ste dýchali, ked je tá voda taká huboká? Šak ste ani hubu nemohli otevrít, prez čeho ste dýchali?“

„Ná dýchali sme prez bajonety“, bez rozmýšlaňá odpovidali strýc Jan.


  1. SKALICA: Prosba pomôcť mestu pri polievaní stromčekov Skaličanov neoslovila 567
  2. Rýchlik zrazil Bratislavčana, ten zraneniam podľahol 385
  3. Skalica v generálke na ligu remizovala doma s VSE Sopron Foto 301
  4. Skalica ulovila veľkú rybu, na Záhorie sa vracia záložník Lukáš Opiela 269
  5. Pomôžte odhaliť zlodejov bicyklov v INE v Skalici Foto 260
  6. Radimov dosiahol hetrik, aký je recept? Foto 258
  7. „Neexistujú útočné plemená, ale len zle vychované jedince.“ Povedal skúsený chovateľ rotvajlerov 74
  8. Búrka na Záhorí zabíjala: Mŕtve belorítky i bocian 55
  9. PRVÉ FOTO z Cibula Festu v Holíči Foto 51
  10. V Plaveckom Štvrtku v jazere našli mŕtve telo 50

Najčítanejšie správy

Záhorie

SKALICA: Prosba pomôcť mestu pri polievaní stromčekov Skaličanov neoslovila

S prosbou o pomoc pri zalievaní stromčekov na verejných priestranstvách počas dlhotrvajúcich letných horúčav sa obrátila skalická radnica na obyvateľov mesta.

Rýchlik zrazil Bratislavčana, ten zraneniam podľahol

Dnes ráno krátko po pol deviatej zrazil medzinárodný rýchlik na železničnom priecestí pred obcou Zohor (okres Malacky) 58-ročného Bratislavčana.

Skalica v generálke na ligu remizovala doma s VSE Sopron

V generálke na nový ročník 2. ligy privítala Skalica maďarský celok VSE Sopron.

Skalica ulovila veľkú rybu, na Záhorie sa vracia záložník Lukáš Opiela

Klubový manažment MFK Skalica sa môže pochváliť naozaj kvalitným úlovkom. Do svojich služieb získal hráča so skúsenosťami z európskych pohárov – Lukáša Opielu.

Pomôžte odhaliť zlodejov bicyklov v INE v Skalici

Vo firme INA v Skalici prišlo v priebehu pár dní ku krádeží piatich bicyklov. Polícia zverejnila fotografie, ktoré by mohli pomôcť odhaliť páchateľov.

Blízke regióny

Countryfest v Bohuniciach predčasne ukončili pre smrť speváka

Karel Mrkvička, spevák, gitarista a manažér českej kapely Taxmeni dnes skolaboval počas vystúpenia na Countryfeste v Jaslovských Bohuniciach. Záchranári mu už pomôcť nedokázali.

Na vstupe do hradného lesoparku osadili turniket

Po určitej hodine už ľudí dovnútra nepustí. Dostanú sa iba von.

Utečenec z Iraku si v obci pri Nitre otvoril pánske holičstvo

Hano mal v rodnom Iraku kadernícky salón. Na Slovensku sa usiluje vlastnými silami uživiť desaťčlennú rodinu, okrem manželky a šiestich detí aj svoje dve sestry.

V nemocnici boli zlodeji. Stihli sa najesť, alkoholu sa nedotkli

Z miestnosti pre linku dôvery ukradli nový televízor. Prednostka prišla o šperky.

Ôsmačka Laura: Zachrániť život kamarátke bol skvelý pocit

13-ročná Laura Lukácsová zachránila život svojej kamarátky. Pri podávaní prvej pomoci až do príchodu záchranky siahla až na dno svojich síl.

Všetky správy

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Štefan Nosáľ ostane navždy s nami, odkazujú členovia Lúčnice.

Countryfest v Bohuniciach predčasne ukončili pre smrť speváka

Karel Mrkvička, spevák, gitarista a manažér českej kapely Taxmeni dnes skolaboval počas vystúpenia na Countryfeste v Jaslovských Bohuniciach. Záchranári mu už pomôcť nedokázali.

Buďte vďační za Fica. My Česi máme iných komunistov

Komunistická strana Čiech a Moravy je ojedinelým reliktom. Nič také v celej postkomunistickej Európe nenájdete.

Jednoduchý návod na to, ako na cestách neutŕžiť hanbu

Sú národy, ktorých turisti majú vo svete zlé meno. Aby ste sa nimi nestali, nechajte sa viesť tipmi, ako cestovať tak, aby po vás zostal dobrý dojem.

Kam vyraziť