Okrem vianočných stromov v každom pavilóne má veľa žien na izbe aj svoj vlastný, menší. Ako správne mamy sa snažia deťom vytvoriť pravú vianočnú atmosféru, napriek tomu, že sviatky trávia v azylovom dome.
HOLÍČ. Tento rok strávia v Emauzoch, ako sa ich spoločný domov nazýva, už trináste vianočné sviatky.
Vianoce často znásobujú smútok
Väčšina ľudí z azylových domov prežíva sviatky veľmi ťažko. Emauzy nie sú výnimkou.
„Najkrajšie sviatky, ktoré by mali byť synonymom tepla domova, detskej radosti a blízkosti najdrahších, prežívajú len s inými obyvateľmi domu, mimo vlastný domov, bez kontaktu s členmi rodiny. Je to čas, kedy na nich najviac dolieha situácia, v ktorej sa ocitli. Strata domova, najintímnejších vzťahov, prostredia, ktoré dôverne poznajú – to všetko je realitou ich životov. Počas Vianoc sa bolesť prirodzene znásobuje,“ hovorí Michal Sedláček, sociálny pracovník Emauz.
Práve preto sa pracovníci Azylového domu Emauzy snažia, aby Vianoce v zariadení čo najviac pripomínali rodinnú atmosféru. Aj tu sa všetko musí nachystať, poupratovať a vyzdobiť.
„Vianočnú atmosféru možno cítiť v celom advente – najmä detské radostné očakávanie Mikuláša, neskôr Ježiška, ktorí im niečo prinesú,“ priblíži Michal Sedláček s tým, že slávenie sviatkov je predovšetkým v kompetencii matiek, pretože každá z nich nesie zodpovednosť za seba a svoje deti.
„Úlohou sociálnych pracovníkov je im v tomto smere len pomôcť, nie to urobiť za ne. A tak si každá rodina vyzdobí svoju izbu a stromček, napečie, pripraví si štedrovečernú večeru. A, samozrejme, všetci spoločne vyzdobia spoločné priestory,“ doloží sociálny pracovník.
Každý podľa svojich zvyklostí
Z čoho bude pozostávať štedrovečerná večera si určí každá žena – mama a gazdinka v jednej osobe – sama. Obyvateľky Emauz pochádzajú z rôznych krajov a oblastí, kde ľudia vyznávajú každý svoje tradície. Rozdiely sú predovšetkým vo sviatočnej polievke.
„Azylový dom štandardne všetkým zabezpečí rybu – filé, zemiaky a majonézu. Aj ja varím inú polievku, než je zvykom v Holíči, respektíve na Záhorí. Pochádzam od Nového Mesta nad Váhom, kde sa vianočná polievka varí z hríbikov, krúpkov a sušených sliviek,“ s úsmevom sa zapojí do debaty Danica Sedláčková, riaditeľka azylového domu.
Štedrý večer trávia všetci spoločne. Po večeri sa stretnú v obývačke. Spievajú koledy, recitujú vinše a potom prichádza na rad rozdávanie darčekov. „Každé dieťa si nájde pod stromčekom ten svoj, v podobe minimálne dvoch hračiek. Je to veru radosti a detského džavotu! Ani ženy neobídu naprázdno, každá dostane nejakú kozmetiku,“ priblíži riaditeľka.
Pre mnohých prvé pokojné Vianoce
Od vzniku Azylového domu Emauzy pôjde už o jeho 13. vianočné sviatky. Za dobu svojej existencie pomohol stovkám žien a detí, ktoré sa ocitli na križovatke života – či už boli obeťami domáceho násilia alebo prišli o strechu nad hlavou.
„Mnoho osudov bolo skutočne dramatických: rýchle zbalenie najnutnejších vecí, náhly a tajný odchod z domu a potom príchod ženy s deťmi a dvomi igelitkami v ruke do zariadenia,“ popíše krušné chvíle Michal Sedláček.
Pre niektoré ženy a deti to budú po rokoch prvé vianočné sviatky, ktoré prežijú v pokoji. Tešia sa, že tento rok to konečne raz bude bez alkoholu, kriku, bitiek, či vyhadzovania z domu na ulicu. No pre iné sú sviatky skôr veľkým otáznikom: aké to už len budú sviatky mimo vlastný domov? Bez najbližších? Bez peňazí a darčekov? Aké vôbec sú sviatky v „azyláku“? Aj preto je filozofiou Azylového domu Emauzy čo najviac pripomínať domov počas celého roka,
