Rekonštrukcie ciest, chodníkov, celých centier obcí či verejného osvetlia – toto všetko a ešte viac mohli samosprávy urobiť za pomoci grantov z únie. Na Záhorí prišlo aj na podporu cezhraničnej spolupráce, historických skvostov a tradícií.
Európsky prístav v mestečku
Gbely patria, čo do počtu obyvateľov, medzi najmenšie mestá na Slovensku. Toto bývalé naftárske mestečko disponuje celkovou rozlohou chotára takmer 6 000 hektárov, z čoho polovicu tvoria lesy. Aj preto je život v meste Gbely pre obyvateľov príjemný. Svoje si tu nájdu všetci. Deťom mesto za ostatných pár rokov vybudovalo niekoľko kvalitných detských ihrísk, z grantov Európskej únie zrekonštruovalo budovy základnej a materskej školy, ako aj umeleckú školu. Ba čo viac, na rieke Morave vybudovali riečne prístavy.
Hraničná rieka Morava v úseku Gbiel a moravských Tvrdoníc sa stala novým, zaujímavým turistickým cieľom vďaka cezhraničnému projektu Morava nás nerozdeľuje, ale spája. Z finančných prostriedkov Európskej únie vybudovali na slovenskej strane na Adamovských jazerách dva riečne prístavy, na náprotivnej strane pri Tvrdoniciach jeden. Po vode turistov prevážajú 12-miestne člny.
Vodná turistika sa v lokalite dá kombinovať s cykloturistikou, preto Gbely ponúkajú v prístave aj požičovňu bicyklov pre všetky vekové kategórie. "Kto si u nás požičia bicykel, plavbu cez Moravu má zadarmo. Okrem bicyklov prevezieme aj detské kočíky i invalidné vozíky," informoval primátor mesta Jozef Hazlinger.
Z jedného prístavu na Adamovských jazerách sa môžu cestujúci plaviť smerom na 7 kilometrov vzdialené Kopčany s unikátnym kostolíkom sv. Margity Antiochiskej z čias Veľkej Moravy, alebo ešte ďalej do Holíča, z druhého smerom na 6 kilometrov vzdialené Brodské. Ak sa prevezú oproti, môžu z prístavu v Tvrdoniciach pokračovať cyklocestou s názvom Anglická aleja krásnymi lužnými lesmi buď smerom na Lednicko-valtický areál, do archeoparku Mikulčice, alebo priamo do Tvrdoníc. Tam môžu navštíviť povestné vínne pivnice.
FOTO: ARCHÍV MESTA GBELY
Aby mohli hrať divadlo
Popudinské Močidľany sa radia medzi obce s najdlhším názvom na Slovensku. Meno tejto dedinky vie po prvom počutí zreprodukovať málokto. Aj tu cieľavedome využili európske fondy. Vďaka grantu z únie mohli vybaviť kultúrny dom profesionálnou osvetľovacou a ozvučovacou technikou a tak po vyše 20-tich rokoch obnovili tradíciu ochotníckeho divadla v obci.
Ochotníci z Popudinských Močidlian sú veľmi úspešní, v repertoári majú už niekoľko hier z autorského pera Stanislava Štepku. V obci sa konala dokonca krajská prehliadka ochotníckych divadiel.
„Pri obnove kultúrneho domu sme z dovtedy nevyužívanej sály urobili skutočne reprezentatívne priestory a jeho vyťaženosť je odvtedy takmer stopercentná. Nie je hádam víkendu, kedy by tu nebola nejaká akcia, či už súkromná, alebo obecná, prípadne niektorej zo zložiek pôsobiacich v obci,“ podotkne Dana Žúrková, starostka. Prestavbou časti kultúrneho domu na škôlku navyše vyriešili skutočnosť, že už tri roky po sebe majú plnú obsadenosť materskej školy
Peniažky sa ušli aj Habánom
Veľké Leváre sú známe ďaleko za hranicami Slovenska. Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Habánsky dvor ročne privíta stovky návštevníkov, neraz priamych potomkov Habánov.
Habáni boli zruční remeselníci a na našom území zakladali samostatné komunity s osobitou architektúrou. Habánsky dvor je jednou z nich. Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry leží na juhozápadnom okraji obce. Tvorí ju 22 pôvodných viacpodlažných stavieb, vybudovaných v 17. - 19. storočí, organizovaných okolo bývalého štvorcového námestia.
V Izerovom dome je Múzeum habánskych remesiel. Súčasťou Habánskeho dvora je zrekonštruovaná kaplnka, na jej južnej stene sa nachádzajú slnečné hodiny. Kaplnku v roku 2008 obec vynovila v rámci európskych fondov, v tom istom roku získali Veľké Leváre od prezidenta SR ocenenie za zachovanie histórie.
„Toto ocenenie získala v danom roku len naša obec v rámci celého Slovenska, v ďalších prípadoch to boli len mestá,“ priblížila prednostka Obecného úradu vo Veľkých Levároch Iveta Studeničová.
Habánsky dvor vo Veľkých Levároch bol vyhlásený za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v roku 1981. V mesiaci júl sa v obci už pravidelne koná Habánsky hodový jarmok, veľmi úspešná akcia, bohato navštevovaná aj ľuďmi z okolitých obcí.
Keď je dedinka rozdelená na 37 kúskov
V prekrásnom prostredí meandrov rieky Myjavy, ale i v úzkych dolinách v okolí potôčikov, sa rozkladá obec Podbranč. Leží priamo pod zrúcaninou hradu Branč, ktorý zaberá plochu približne 7500 metrov štvorcových vo výške 480 metrov. Samotná obec pozostáva z 37 osád, samôt i väčších usadlostí, a jej chotár má rozlohu 1 414 hektárov.
Rok 2012 sa niesol v znamení dokončenia viacerých projektov. Podarilo sa vybudovať vodovodnú prípojku pre novopostavené verejné sociálne zariadenia pod hradom Branč, čo umožnilo ich kolaudáciu a sprístupnenie verejnosti.
„Následne sme skolaudovali Vstupný verejný priestor do obce Podbranč v miestnej časti Majeričky, ktorý bol financovaný z projektu „Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka: Európa investujúca do vidieckych oblastí. V miestnych častiach Majeričky a Dolná Dolina sme vybudovali dve detské ihriská , ktoré sú prístupné pre všetky deti,“ informoval o úspešných aktivitách starosta Milan Kadlíček.
Park venovaný pamiatke umučeného kňaza
Dubovce zatiaľ len čakajú európsku podporu peknej myšlienky. S novým vedením obce koncom roku 2010 prišli veľké výzvy. Prioritou bolo zvýšiť počet obyvateľov, vrátiť do ulíc život založený na vzájomných kontaktoch, zatraktívniť obec aj pre návštevníkov.
„Projekt nového centra obce „Park Janka Havlíka“, obsahuje magickú silu a nesie významný emotívny a duchovný náboj. V súčasnosti je pripravená projektová dokumentácia pre vydanie územného rozhodnutia a následne stavebného povolenia. Obec sa chce s projektom uchádzať o finančné prostriedky z fondov únie,“ priblížila starostka obce Dana Dorothea Mikulová.
Janko Havlík bol za vieru prenasledovaný v čase totalitného režimu. Mal len 24 rokov, keď ho uväznili, po jedenástich rokoch žalárovania zomrel. Svojho postavenia rehoľného bohoslovca sa nikdy nevzdal. O jeho morálnych, etických zásadách a výnimočnom svedectve viery vyšli knižné publikácie, v Dubovciach sa uskutočnila celoslovenská konferencia, po Slovensku putuje životopisná výstava Ján Havlík – dvojnásobný odsúdenec za vieru. V Dubovciach veria, že aj túto aktivitu únia finančne podporí.
Z putovnej výstavy. FOTO: ARCHÍV DUBOVIEC
