Súčasný areál senických kasární je bohatou mozaikou zrekonštruovaných i stále chátrajúcich budov. Mesto sa pokúša predať svoj ďalší majetok, v obchode vidí osoh pre obyvateľov.
SENICA. V bývalých senických kasárňach na sklonku jesene každého privíta trochu ponurá atmosféra. Posledný vojak – socha - stojí na svojom stálom mieste.
„V rokoch 1953 až 2004 pôsobili v senických kasárňach delostrelecké útvary, ktoré boli významnou súčasťou Československej ľudovej armády a Armády Slovenskej republiky. Ministerstvo obrany previedlo v roku 2004 bezplatne celý areál do majetku mesta,“ píše sa na podstavci diela od akademického maliara Josefa Tkadleca.
Za nápisom pri príležitosti 65. výročia vzniku 3. delostreleckého pluku stojí mesto a občianske zduženie Delostrelec. A práve samospráva sa teraz pokúša predať časť nadobudnutého, no chátrajúceho majetku – kuchynsko-jedálenský blok.
Od herne po útulok
Poslední vojaci odišli zo senických kasární 11. júna 2004. V priebehu ani nie desiatich rokov mnohé budovy schátrali, iné sa už podarilo predať. Za dlhoročným nemým svedkom sa črtajú nápisy Herňa, Videohry, Automaty.
V zrekonštruovanej budove vpravo od hlavného vstupu sídli reštauračné zariadenie Atlas. Objekty vpravo sú všetky pomarančovo-biele: reštaurácia Mandarínka, fitnescentrum HelaGym aj sídlo konkrétnej firmy.
Kto svoje telo nechce len zveľaďovať, ale mu aj dopraje niečo „hriešne“, nájde hneď za fitnescentrom predajňu mäsa a údenín.
Z diaľky počuť štekot psov z útulku, ktorý je rovnako súčasťou areálu kasární. Na niekdajšom veľkom nástupisku sa mladá adeptka na vodičský preukaz snaží nezhodiť rozostavené kužele - áno, aj autoškola tu je.
Priestranstvo je obohnané ostnatým drôtom. Ten bol kedysi aj na plote okolo celého areálu kasární, dnes po ňom zostali len drážky na železných úchytkách na jednotlivých stĺpoch pôvodného oplotenia.
Asi dvakrát nás míňa miešačka. V bývalých vojenských garážach sídlia autoservisy, stavebné firmy, odťahová služba, rôzne predajne.
Do očí padne aj bývalá ošetrovňa, biela fasáda však už zosivela. Napravo od nej je veľký komplex okrovej farby, z ktorého výdatne padá omietka. Vďaka tomu môžu tí, ktorí v školách ešte povinne zažili azbuku, čítať „My pobedim“ a ďalšie nápisy na priečelí v ruštine.
Kam pôjde mládež „na kolieskach“
Kuchynsko-jedálenský blok je na predaj aj s kotolňou a logistikou. Po neúspešnom uchádzaní sa o grant na výstavbu „Remeselného rínku“ objekt chátra a o prenájom neprejavil nikto záujem.
Pozostáva z dvoch budov. Jedna je opustená, v druhej našli útočisko vyznávači bmx, kolobežiek či skateboardingu. Tí mali predtým svoje zázemie s U – rampou za amfiteátrom. Dovtedy, kým všetko neodviezli technické služby. Sústavné problémy s neporiadkom narastali, ale nie pre týchto mladých nadšencov. Príčinou bolo, že sem chodili rôzni ľudia, aj z blízkej krčmy.
Mesto skatepark zlikvidovalo údajne bez vedomia mladých, nikto nevedel, kam skatepark odviezlo. Nakoniec sa zistilo, že je zamknutý v areáli bývalých kasárni. Starší skateri vybavili na meste všetko potrebné, staré prekážky časom previezli do jedálne, ktorú si premenovali na Casino. Chodili sem od roku 2008, teraz znovu stoja pred otázkou - Kam?
„Jednoznačne sa prikláňam k predaju bloku. Dosť často chodím k bývalej jedálni a vidím, že z roka na rok chátra. Treba pozerať na to, že je to stará budova, ktorá kedysi slúžila armáde. Podľa všetkého je podpivničená. Zbúranie by mesto vyšlo na zbytočne veľké peniaze, určite by sme za ne lacnejšie dokázali postaviť nejaké športovisko práve pre mládež,“ vyjadril sa jeden z obyvateľov lokality s tým, že ako riešenie sa ponúka aj menšie nákupné stredisko.
„V tejto časti mesta je nedostatok rôznych služieb, ktoré by sa tu dali komplexne riešiť,“ myslí si.
Predaj už odsúhlasili
Predaj kuchynsko-jedálenského bloku mesto schválilo na ostatnom zastupiteľstve.
„Pre Remeselný rínek sme projekčne všetko pripravili, ale žiadna výzva na túto tému nebola. Chceli sme sem dostať tretí sektor, ale ten už komplexne riešime v dennom centre pri Červenom kríži. Daný blok nám zostáva navyše,“ povedal k veci primátor Senice Ľubomír Parízek. Dodal, že bývala vojenská kuchyňa trikrát vyhorela a dostávajú sa sem „podivné skupiny“ ľudí.
„Verejnú súťaž sme vyhlásili už dvakrát. Čakali sme, či objekt niekto neodkúpi a neprerobí ho, možno ešte v zmysle projektu Remesleného rínku, stavebné povolenie na to je. Teraz sme sa rozhodli urobiť tretí krok. Nedali sme žiadnu cenu, odpredáme aj ten projekt. Takto sme to trochu viac otvorili - podmienok sme dali menej, záujemcov môže byť viac s rôznymi návrhmi. A znovu čakáme,“ vyjadril sa primátor.
Pre deti, mládež, ale aj pre seniorov mesto pripravuje vybudovanie veľkého športovo-relaxačného parku. Všetky aktivity chce sústrediť na jedno miesto. Za týmto účelom vytvorilo pozemok za novou poliklinikou v Sotine.
Tu mala stáť športová hala, preto radnica uvažovala dať túto možnosť firme OMS Aréna, aby športový komplex dobudovala. K tomuto však neprišlo, samospráva sa do aktivity púšťa vlastnými silami, začať plánuje budúci rok. Momentálne sa pripravuje celá štúdia, mesto má šancu uspieť cez eurofondy.
Zóna pre mladých čo najskôr
Predaj kuchynsko-jedálenského bloku za daných podmienok však podnecuje k rozporu.
„Znovu je tu nejaká súťaž, rovnako ako v prípade predaja autobusovej stanice – stanovená je iba cena, čo je dosť nešťastné. Tá cena môže byť desať eur, sto eur, tisíc eur. Mesto má síce právo veta, ale možno si povie - no dobre, ja to nepredám, tak mi je dobrých aj tisíc eur. Museli by sme to zbúrať, čo vychádza na približne na štyridsať tisíc a podobne. Tým pádom však neovplyvníme to, čo sa tam bude diať následne. Môžu tam byť služby, ale môže tam stáť fabrika, alebo tam vznikne podnikanie, ktoré bude proti občanovi. Dá sa hovoriť aj o extrémoch, napríklad verejný dom, čo by nebolo dobré,“ povedal k veci opozičný poslanec Roman Sova.
Ten navrhoval objekt zbúrať a postaviť tu zónu oddychu pre mladých ľudí, ktorí ho momentálne využívajú. „Súhlasím so zámerom mesta, pokiaľ to chce urobiť v Sotine, len aby sa to v čo najkratšej dobe dotiahlo do konca. Lebo dnešné nové námestie vyzerá tak, že je tam pätnásť chlapcov na „bajkoch“, ďalších pätnásť na malých kolobežkách, ďalších pätnásť na skateboardoch...,“ uzavrie Roman Sova.
Predaj kuchynsko-jedálenského bloku teda sprevádza niekoľko súvisiacich faktorov. Radnicu čaká veľa práce, budúci rok je onedlho tu. Obyvatelia lokality v blízkosti kasární a majitelia budov v ich areáli sa nádejajú, že aj predmet predaja zapadne do spoločného kontextu, lebo kasárne sú možno mŕtve, no život tu zostal.
MAŤ KASÁRNE BOLA PRESTÍŽ
Obecné zastupiteľstvo rozhodlo o stavbe kasární 3. júna 1936. Získanie vojenskej posádky pre mesto sa z hospodárskeho aj spoločenského hľadiska považovalo v tej dobe za prestíž. Vyzdvihlo význam mesta, vyriešilo otázku zamestnanosti. Stavať sa začalo koncom roku 1936. Prvá posádka bola ustanovená o dva roky neskôr, Seničania ju na čele so starostom Samuelom Mitáčkom privítali na železničnej stanici 12. februára 1938.
ARCHÍV MESTA
FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
