SOLOŠNICA. SKALICA. V lokalite Ančin potok v katastri obce Sološnica vyrúbali niekoľko stromov. Odstránenie drevín bolo podľa slov našej čitateľky nešetrné - zdravý orech vyťali zbytočne.
Výrub obec povolila
Na náš mail, v ktorom sme s prihliadnutím na list čitateľky požadovali vysvetlenie pre likvidáciu drevín, reagovala obec Sološnica okamžite. „Áno, v lokalite nazývanej Ančin potok skutočne prišlo k výrubu stromov a krov, ale obec celú vec riadne povolila. O odstránenie drevín nás požiadala spoločnosť Agropartner, majiteľ priľahlých pozemkov,“ informovala starostka Sološnice Mária Hirthová.
Agropartner ako dôvod uviedol sústavné zamokrenie pozemkov, ktoré zabraňuje ich poľnohospodárskemu obrábaniu. „Bude nutné vyčistiť potok, pretože práve jeho nedostatočný prietok spôsobuje zaplavovanie pôdy,“ vysvetlila starostka.
Potvrdila, že prišlo k výrubu aj zdravých stromov, avšak - ako ďalej uviedla, vec prešla riadnym procesom v zmysle zákona, teda odstráneniu drevín predchádzalo rokovanie so Štátnou ochranou prírody SR, správou Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, a vodohospodárskym podnikom. Agropartner, rovnako zo zákona, odstránené dreviny obci finančne vykompenzoval.
Európsky významný úsek
Riaditeľ správy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie Dušan Valachovič v daných súvislostiach informoval, že Ančin potok sa síce nenachádza priamo v chránenom území, ale posudzovaný úsek vodného toku predstavuje z hľadiska ochrany prírody a krajiny biotop európskeho významu. Ide o Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy.
Nájdeme tu dreviny ako vŕba biela, vŕba krehká, jelša lepkavá, topoľ, jaseň, brest, miestami čerešňu vtáčiu alebo javor poľný, či práve orech.
Zároveň ide o prirodzený spojovací prvok medzi podhorím Malých Karpát a nížinou, ktorý využíva zver ako migračný koridor. „V smere od priemyselnej zóny Rohožníka na severovýchod ide o prvý súvislý pás vzrastlej zelene, keďže podobný, susedný biokoridor popri vodnom toku, v rámci bežnej údržby takmer kompletne zlikvidovali pred pár rokmi,“ priblížil riaditeľ.
Dodal, že sa tu nachádzajú minimálne štyri bobrie hate, ktoré najmä v časti pri železnici udržujú hladinu vody pomerne vysoko.
Spoločenská hodnota asi dvojhektárového biotopu predstavuje 358.400 eur. Zo živočíchov tu nájdeme niekoľko druhov európskeho významu, napríklad plocháča červeného, spriadača kostihojového, z plazov ochranári evidujú užovku stromovú, z vtákov tesára čierneho. Pre bobra predstavuje tok v tomto úseku potravný a rozmnožovací biotop.
„V poľnohospodársky využívanej odlesnenej časti krajiny sú najmä pre dravé vtáky dreviny prakticky jediným prirodzeným miestom, kde hniezdia, odpočívajú a striehnu na korisť. Pokiaľ takéto prirodzené miesta v krajine chýbajú, dravce využívajú rôzne umelé prvky, napríklad elektrické stĺpy, ktoré sa však pre nich často stávajú smrteľnou pascou. Ide najmä o neošetrené dvadsaťdvatisíc voltové takzvané "stĺpy smrti", kde dochádza k úhynom v dôsledku zasiahnutia elektrickým prúdom,“ podotkol ochranár.
Otázka dodržania podmienok ochranárov
Dušan Valachovič spresnil, že výrub drevín je plánovaný v okolí Ančinho potoka, v úseku od hlavnej cesty po železnicu v katastrálnom území Sološnica. Dôvody podľa jeho ďalších slov vyplynuli aj zo spoločnej terénnej obhliadky: obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy je komplikované pre zaplavovanie pozemkov, pričom tieto pri vodnom toku zároveň zarastajú.
„Vzhľadom na vysoko hodnotný brehový porast z hľadiska záujmov ochrany prírody by bolo najvhodnejšie zachovať ho v súčasnom stave aj naďalej. Keďže však obhospodarovateľ susedných pozemkov eviduje škody z vyššie uvedených dôvodov, navrhli sme pri výruboch dodržať konkrétne zásady,“ hovorí riaditeľ.
Z týchto sa dozvedáme, že ochranári trvajú na zachovaní brehového porastu vodného toku, dôjsť má len k jeho preriedeniu a zúženiu. Bude nutné odstrániť kmene stromov, prevažne vŕb, ktoré po vyvrátení alebo zlomení ležia na zemi a zasahujú do poľa, ako aj mladé dreviny z náletu, ktoré spôsobujú prirodzené zarastanie poľnohospodárskej pôdy.
Staršie dreviny, prevažne vŕby, ktoré konármi zasahujú ďaleko do poľa, orežú. Bobrie hrádze, ktoré momentálne udržujú vyššiu hladinu vody v potoku, odstránia.
V podmienkach sa však zároveň uvádza, že z koryta vodného toku je možné odstrániť iba tie dreviny, ktoré výrazne zužujú prietokový profil vodného toku.
„V tejto súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že sa tu nachádzajú aj stromy staršie ako šesťdesiat rokov, ktoré tvoria dlhodobo prirodzenú súčasť tohto biotopu a teda voda okolo nich bez problémov obteká. Zásady výrubu týchto drevín sme si vysvetlili počas terénnej obhliadky, v prípade nejasností môžete s nami detailne prekonzultovať problematické úseky, respektíve môžeme pomôcť aj pri vyznačovaní konkrétnych stromov,“ píšu ochranári v stanovených podmienkach adresovaných všetkým zainteresovaným stranám.
Nepatril medzi dlhodobo prirodzenú súčasť biotopu aj zlikvidovaný starý orech?
List čitateľky – Bola som zhrozená
Nedávno som vo vašom týždenníku čítala o snahe vysadiť orechový sad v Skalici na tradičný skalický trdelník. Nakoľko rada pečiem viem, že najlepšie suroviny na akékoľvek jedlo sú práve domáce - slovenské. Orechy na moje koláče si zadovažujem zberom zo záhrad, sadov a divo rastúcich stromov. Taký bol aj orech medzi obcami Sološnica a Rohožník, neďaleko zastávky Samota Písečný. Zdravý, rodiaci pekné, chutné orechy.
Manžel terén upravil, aby sme sa lepšie k stromu dostali, z orechov sme mali radosť aj úžitok a myslím si, že nielen my. Bola som nemilo prekvapená, až zhrozená, keď som od cesty videla na mieste v okolí orecha ťažké stroje, ktoré vyrúbali tento a nielen tento strom. Vystúpila som z auta a informovala som sa u pána, ktorý mal zrejme túto činnosť na starosti, čo sa deje a prečo vyrúbali zdravý orech?
Odpovedal mi len toľko, že oni iba upravujú terén pre vodohospodárov, lebo budú čistiť potok, pri ktorom tento orech rástol, a strom im zavadzia. Je vôbec niečo také možné?
Hneď som si spomenula, ako na jednej strane je záujem vysádzať a pestovať a na druhej strane sa likviduje dlhoročné, kvalitné a dobré len preto, že to komusi zavadzia.
Renáta Beňová
Orech kráľovský pred Blahovou búdou v Skalici
Naša čitateľka Renáta Beňová v liste vyzdvihla snahu vysadiť orechový sad v Skalici s tým, že „na jednej strane je záujem vysádzať a pestovať a na druhej strane sa likviduje dlhoročné, kvalitné a dobré len preto, že to komusi zavadzia.“
Z internetovej stránky Skalice, sekcie Oznamy, sa dozvedáme, že prebieha správne konanie ohľadom výrubu stromov, kde mesto žiada o udelenie súhlasu na výrub orecha kráľovského v lokalite u Hurbánka. Ako dôvod uvádza celkové prestarnutie, čiastočný rozpad koruny a ohrozovanie osôb a inžinierskych sietí.
Tento orech, ktorý stojí pred vinohradníckou búdou Dr. Janka Blaha, zberateľa ľudových piesní a operného speváka, pamätajú niekoľké generácie Skaličanov. Práve skutočnosť, že územie je historicky naviazané na známeho národného umelca, ktorý našiel miesto posledného odpočinku práve v Skalici, by mohla zavážiť, aby mesto od výrubu daného orecha kráľovského ustúpilo. Staroba nemusí byť dôvodom na likvidáciu stromu, skúsený arborista by dokázal vyriešiť aj problém ošetrenia konárov, ktoré ohrozujú okoloidúcich.
INGRID SOCHOROVÁ
V pozadí búda Dr. Janka Blaha s pamätnou tabuľou na priečelí.
Pohľad na orech kráľovský smerom k sídlisku SNP. FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
