Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia
Pridajte si svoje mesto

Záhadu svetelného majáka odhalilo venčenie psov

Pátranie po osude malackého svetelného otočného majáka bolo úspešné. Zariadenie už síce neexistuje, ale zaujímavé a pekné spomienky zostali.

Pamätník z Malaciek Albert Kuklovský ukazuje na miesto, kde stál jeden zo záhorských unikátov - svetelná veža číslo 16.(Zdroj: INGRID SOCHOROVÁ)

MALACKY. Keď sme pred časom priniesli článok o svetelných otočných majákoch, ktoré v 30. rokoch minulého storočia slúžili československým pilotom počas nočných letov na orientáciu, vyhlásili sme zároveň jedno netradičné „pátranie“. Tieto unikátne zariadenia boli na slovenskom území tri a všetky na Záhorí.

Zatiaľ čo osudy majákov v Borinke na Kozlisku nad Pajštúnskym hradom a v Moravskom Svätom Jáne boli známe, nikto nám nevedel ozrejmiť, čo sa stalo s majákom v Malackách. Obrátili sme sa preto na verejnosť a spolu so Štefanom Horským z Bratislavy, autorom článku, trpezlivo čakali. Vyplatilo sa. Kontaktoval nás pedagóg z Vysokej vojenskej leteckej školy SNP v Košiciach, neskôr Vojenskej leteckej akadémie, Vojtech Szijjártó.

Telefonický podnet

Na ceste za strateným majákom nás sprevádza hustá hmla. Pre nepriazeň počasia sa do Malaciek blížime doslova krokom. Prichádzame od Rárboka, teda od Rohožníka. Práve v tomto smere mal stáť maják číslo 16 - malacká navigačná veža. Po prejdení viaduktu nad diaľnicou zabočíme hneď na prvú ulicu v meste – Písniky.

Presne tu býva vysokoškolský pedagóg Vojtech Szijjártó, ktorý prednášal na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach, potom Vojenskej leteckej akadémii. Prichádzame na jeho telefonický podnet. „Vedel by som vám čo to porozprávať o malackom majáku,“ zaznelo zo slúchadla.

Jeho manželka Marta Szijjártová je tunajšia rodáčka. Do Malaciek prišli bývať pred desiatimi rokmi. O chvíľu sa už v ich dome stretáme s ďalšími účastníkmi očakávaného stretnutia: s Bratislavčanom Štefanom Horským, bez ktorého by sa sotva uskutočnilo, ako aj usmiatym pamätníkom z Malaciek Albertom Kuklovským. Ten ceruzou na papier veľmi vierohodne načrtol, ako niekdajší malacký maják vyzeral.

akteri

Aktéri stretnutia (zľava): Štefan Horský, Albert Kuklovský a Vojtech Szijjártó.

Osvedčený výškový bod

Po tom, čo si chlapi vymenia niekoľko dôležitých a zaujímavých informácií, odchádzame na miesto, kde kedysi stál povestný pomocník pilotov lietadiel. Len kúsok od domu Szijjártóvcov schádzame na lesnú cestičku. Hmla sa ešte stále drží, no nedá sa prehliadnuť, že prichádzame do akejsi inej, nezvyklej časti Malaciek.

Na dôvažok sa spomedzi hmly začne črtať vysoký stožiar končiaci plošinou, ktorú pre biely opar sotva vidno. Nie, to nie je letecky maják, ale vykrývacia veža jedného z mobilných operátorov. „Dobre vedeli, kde ju postaviť, keď je raz niekde známy a osvedčený výškový bod, darmo,“ skonštatujú svorne naši sprievodcovia.

„Toto bol kedysi vlastne vojenský priestor,“ doloží Vojtech Szijjártó a ukáže, kadiaľ asi viedla jeho hranica. Typický záhorský bor, piesok. Len pár listnáčov nás vďaka padnutému lístiu presviedča o prebiehajúcej jeseni. Pomaly vystúpime až na vrchol kopca.

„Tuto býva v zime veselo,“ ukáže Albert Kuklovský smerom z vŕšku,“ deti sa sem chodia sánkovať.“ Potom sa zastaví a na štíhlom pni vysokej borovice ukáže, pokiaľ až kedysi siahal kopec. Bol o dobré dva metre vyšší ako dnes, spád vyvýšeniny tomu nasvedčuje. Len kde je ono záhadné miesto, pre ktoré sme sem prišli? Kde stál malacký maják?

vyska kopca

"Kopec bol vysoký až potiaľto."

spad kopca

Spád vyvýšeniny tomu nasvedčuje.

Po majáku niet ani stopy

Albert Kuklovský sa chvíľu rozhliada, napokon zíde na opačnej strane kopca, než ktorou sme prišli, trochu nižšie, a bez zaváhania ukáže na konkrétny bod: „Tu! Tu presne to bolo.“ Na časť lesíka, ktorá sa nijako nelíši od iných v tomto priestore, pozeráme ako na najväčší objav. Chceli by sme vidieť čo len kúsok onoho unikátneho stožiara, aspoň úlomok konštrukcie či betónového podstavca. Všetko je však navždy v nenávratne.

Údiv a mlčanie preruší znovu náš pamätník: „Tuto otočný maják stál a týmto smerom ho stiahli k zemi,“ ukáže dolu z kopca. Navigačná veža číslo 16 teda dopadla podobne ako veže v Borinke a Moravskom Svätom Jáne - zlikvidovali ju.

treba sa zorientovat

Po chvíľke zorientovania...

tu to bolo

... ukáže Albert Kuklovský na miesto, kde stála svetelná veža číslo 16.

Počas vojny aj pri žatve

Miesto, kam chodieval Albert Kuklovský od detstva, v ňom začne prebúdzať dávne spomienky. S úsmevom hovorí, ako - čo by malí chlapci – behali po stožiari hore dolu: „Ej, keby nás mamy videli, veru by sme aj dostali.“ Taktiež sánkovačku si tu užívali rovnako ako dnešné deti.

„Počas vojny maják stále slúžil svojmu účelu. Keď obkľúčili Budapešť, bol to dôležitý navigačný bod pre lietadlá, ktoré tam leteli na pomoc. Nad mestom potom zhadzovali muníciu a potraviny,“ dokladá ďalšie zaujímavosti malacký pamätník.

Po vojne bol maják stále funkčný, ba čo viac, plnil úlohu dôležitého pomocníka počas žatvy. „Žatva bola kedysi celoštátna záležitosť. Národné výbory určili hliadky, ktoré museli v noci strážiť úrodu. Hore na plošine majáka robil nočnú strážnu službu nejaký pán Sloboda,“ priblíži Albert Kuklovský s tým, že presne z období žatiev si veľmi dobre pamätá, ako sa na stožiari svietiaci maják otáčal.

Narukoval v roku 1956 a podľa jeho ďalších slov maják spoľahlivo fungoval do prvej polovice šesťdesiatych rokov. „S najväčšou pravdepodobnosťou zánik veže súvisí s bytovou výstavbou Malaciek,“ opäť sa zhodnú všetci účastníci nezvyklého bádania, „historický vývoj sa nedá zastaviť.“

Pri prechádzke so psíkmi

Navigačná veža číslo 16 – malacký maják – zostáva navždy minulosťou. Na obyčajné miesto v lesíku sa však odo dňa nášho stretnutia určite budeme všetci pozerať trochu inak. Odohralo sa tu nespočetné množstvo príbehov, ktoré možno ešte obohatia naše čerstvo nadobudnuté informácie. Ťažko sa nám opúšťa.

Vynikajúci rozprávač Albert Kuklovský sa pre povinnosti poberie ako prvý, po príjemnom posedení u Szijjártóvcov sa s nimi rozlúčime aj my so Štefanom Horským. Ten odchádza z Malaciek spokojný, už pozná – hoci smutný osud aj tretieho záhorského majáka, po ktorom tak dlho pátral.

Pomedzi nohy sa nám pletie ešte jeden dôležitý aktér udalosti – štvornohý miláčik Benny. Prečo ho nemôžeme v príbehu o malackom unikáte opomenúť? „Psíka chodievam venčiť práve na miesto, kde sme boli, rovnako ako pán Kuklovský. Stretli sme sa teda na prechádzke so psami a tak nejako prišla reč na maják,“ s úsmevom vysvetlí Vojtech Szijjártó.

Medzičasom hustá hmla opadla. Kúsok za domom Szijjártóvcov je zreteľne vidieť spomínanú vykrývaciu vežu mobilného operátora. „Vysoká je až päťdesiatpäť metrov a pritom v noci či za nepriaznivého počasia vôbec nie je osvetlená. Toto je veľmi nebezpečné. Veď len kúsok odtiaľto vedie diaľnica, čo ak sa stane nejaká nehoda, ku ktorej vyšlú vrtuľník, a poletí týmto smerom?“ poznamená na záver Marta Szijjártová.

A má pravdu – všetky veže a majáky by mali prenikavo svietiť, aby piloti lietadiel vždy našli tú správnu cestu.

veza operatora

Veža jedného z mobilných operátorov stojí na osvedčenom výškovom bode.

FOTO: INGRID SOCHOROVÁ

SLOVENSKÉ SVETELNÉ MAJÁKY NA ZÁHORÍ

V 30. rokoch minulého storočia, až do osudného roku 1938, aeroplány Československých aerolínií lietali aj v noci. Na orientáciu využívali piloti na priamkach trasy Praha –Brno - Bratislava a naspäť svetelné otočné majáky. Spolu ich bolo sedemnásť, na Slovensku tri: v Borinke na Kozlisku nad Pajštúnskym hradom, v Moravskom Svätom Jáne a v Malackách

Ako maják pracoval

Na vrchole oceľovej konštrukcie bola plošina s otočným majákom. Pozostával zo svetelného zdroja, pochromovaných zrkadiel a žiaroviek v ohnisku zrkadla. Elektromotor otáčal bubon majáka rýchlosťou šesť otáčok za minútu. Strojovňa s búdkou z plechu, s rozvodovou doskou a spínacím mechanizmom bola v dolnej časti stožiara. Maják sa zapínal len v čase preletov pravidelných liniek v nočných hodinách. Zariadenie bolo spoľahlivé, automatika dokonca dokázala vymeniť aj nefunkčnú žiarovku. V roku 1939 majáky svoju činnosť skončili, ponechané zubu času.

Majáky boli v katastroch obcí svojráznou kuriozitou, neskôr technickou pamiatkou, spravidla to bola dominanta, miesto vychádzok mládeže, vyhliadková atrakcia. Niektoré zmenili svoj účel, iné nahradili nové veže, alebo celkom podľahli skaze.

Smutné osudy krásnych zariadení

Pajštúnsky maják, skončil po vojne v réžii hasičov. Odpílili mu autogénom nohy a odviezli ho do šrotu. Turisti nájdu už len jeho betónový základ.

Podobný osud mal aj maják číslo 15, neďaleko železničnej stanice v Moravskom Svätom Jáne, v lokalite zvanej Šibenica, asi v roku 1965. Počas búrky udierali do stožiara blesky a bolestivo zranili okoloidúca ženu. Vzápätí na to vojaci konštrukciu zhodili a putovala do šrotu.

ŠTEFAN HORSKÝ, (IS)


  1. Skalickí hokejisti majú za sebou prvý prípravák Foto 424
  2. Pozor na predpisy, zajtra sa chystá dopravná kontrola 257
  3. Chcela pomôcť vnukovi, podvodník ju obral o 12-tisíc 134
  4. Letné kúpanie má ďalšiu obeť, žena zo senického okresu sa utopila na Zlatých pieskoch 88
  5. Vodičov čakajú obmedzenia na diaľnici 80
  6. Ukončili vyšetrovanie smrti dohryzeného Stupavčana 74
  7. Na Národnú púť do Šaštína mimoriadne vlaky nepôjdu, nemá ich kto zaplatiť 49
  8. Za vraždu v Senci potrestaný nebude 43
  9. Ukrajinec s takmer 3,7 promile spôsobil nehodu 40
  10. Odchovanec Skalice mení Škandináviu za Trenčín, ide za Oremusom 30

Najčítanejšie správy

Záhorie

Skalickí hokejisti majú za sebou prvý prípravák

Hokejisti HK Skalica odohrali prvý prípravný duel. Podľahli v ňom na domácom ľade budapeštianskemu UTE 2:3.

Pozor na predpisy, zajtra sa chystá dopravná kontrola

Polícia využije aj takzvanú objektívnu zodpovednosť, pokuta príde poštou.

Chcela pomôcť vnukovi, podvodník ju obral o 12-tisíc

V okrese Skalica sa niekoľko dôchodcov stalo obeťami podvodníkov, prišli o celé úspory.

Letné kúpanie má ďalšiu obeť, žena zo senického okresu sa utopila na Zlatých pieskoch

Prípad vyšetruje polícia, cudzie zavinenie predbežne vylúčili.

Vodičov čakajú obmedzenia na diaľnici

V okolí Bratislavy budú diaľničiari opravovať niekoľko úsekov.

Blízke regióny

Pomôžte: 11-ročný Dominik je nezvestný

Trnavskí policajti v týchto chvíľach pátrajú po nezvestnom 11-ročnom chlapcovi z Bieleho Kostola

Nezvestného Dominika našli pri nákupnom centre

Jedenásťročný chlapec, po ktorom dnes intenzívne pátrala polícia, sa našiel a je v poriadku.

Nitrana vyhlásili v Amerike za majstra sveta v tancovaní

Finálové vystúpenie zaujalo porotcov aj preto, že Norbert Grofčík v ňom za pár desiatok sekúnd predviedol niekoľko tanečných štýlov.

Parkovací dom pre bicykle musia ukotviť na pilóty

Trnave sa podarilo získať eurofondy na plnoautomatický parkovací dom pre bicykle. Stáť by mal v priestore medzi železničnou a autobusovou stanicou, jeho predpokladaná cena je takmer 439-tisíc eur bez DPH.

Dubajová pomôže Seredi

Výrazná postava ženskej hádzanej sa vrátila na Slovensko.

Všetky správy

Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

Počet obetí útokov v Katalánsku sa zvýšil na 14.

Horúčavy končia, príde ochladenie aj dážď

Meteorologická jeseň sa začína už prvého septembra. Cez víkend sa prudko ochladí, počas pracovného týždňa sa vrátia letné teploty.

Útočník pobodal vo fínskom Turku niekoľko ľudí, dvaja neprežili

Pri útoku utrpelo zranenia najmenej šesť ľudí.

Číňanom už len hráči nestačia. Doplatil na to aj Kucka

Čínske spoločnosti míňajú stovky miliónov na futbalové kluby v Európe. Nakupujú v Anglicku, Taliansku, vlastnia aj Slaviu Praha.

V SNS vyčkávajú na Danka a mlčia, viaže ich zákaz zhora

Andrej Danko nezvládol situáciu, SNS na vstup do koalície nemala. Myslí si to jej bývalý člen Rudolf Pučík, ktorý Danka do politiky dostal.

Kam vyraziť