Keď Vápennú nočný mráz sfarbí dobiela, Sološničania zvyknú vravieť: „Roštún má bíú čepicu, bude mrznút.“ Plavecký kras ponúka krásnu vychádzku. Tunajšia jaskyňa Haviareň je významnou lokalitou s výskytom netopierov.
„Pod Roštúnem stojí lipka zelená,
pod tú lipkú je vodenka studená.
Gdo tú vodu pít bude,
mrcha ženu mjet bude
a tá žena ňikdy dobrá nebude...“
Keď Skaličan Dr. Janko Blaho viac ako pred pol storočím zbieral piesne do zborníkov Záhoráckých pjesniček, navštívil aj Sološnicu. Tamojší rodáci, ktorí už nie sú medzi živými, mu pomohli zhromaždiť nesmierne bohatstvo v podobe írečitých skladieb. To sa však v tejto malebnej dedinke a jej okolí ukrýva nielen v nich.
Netopiere ako jeden z pokladov
Sološnica leží na východe Záhorskej nížiny na úpätí severozápadnej strany Malých Karpát, kde v nadmorskej výške 748 metrov kraľuje Vápenná – Roštún. Keď ho nočný mráz sfarbí dobiela, Sološničania zvyknú vravieť: „Roštún má bíú čepicu, bude mrznút.“
Bralá Malej a hrebene Veľkej Vápennej spolu s Čertovou dolinou tvoria štátnu prírodnú rezerváciu rovnakého mena. Najväčším podzemným priestorom Plaveckého krasu v sološnickom katastri je jaskyňa Haviareň, ktorú domáci volajú Hevírňa. Má umelo vytvorený vchod, ktorý dal vystrieľať gróf Pálffy.
Keďže v jaskyni je celoročne priemerná teplota 4 stupne Celzia predpokladá sa, že mu slúžila na skladovanie ulovenej zveriny. Haviareň je významnou lokalitou s výskytom netopierov, pričom popredné miesto zaujíma kolónia vrápenca veľkého a zimná kolónia netopiera čierneho. Stalo sa už tradíciou, že jaskyňa je vždy 8.mája otvorená pre verejnosť.
Poklad v pravom slova zmysle našiel v obci študent Marek Tibenský v roku 1992 v podobe strieborných mincí zo 14. a 15. storočia. Mince identifikoval Jaroslav Polakovič, numizmatik Západoslovenského múzea v Trnave, ktorý skonštatoval, že ide o 439 strieborných drobných mincí z obdobia rokov 1390 – 1429.
Jedna z najstarších obcí
Sološnica patrí medzi najstaršie obce Záhoria. Nálezy z neďalekej jaskyne Deravá skala svedčia o osídlení už v praveku z čias mladého paleolitu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1367 a jej história je úzko spätá aj s dejinami Plaveckého hradu, keďže Sološnica bola jeho poddanskou obcou. Hrad od kráľa získali grófi zo Svätého Jura a Pezinka a keď vymreli po meči, kráľ ho postupne dával do vlastníctva rôznym pánom a rodom, od Serédyovcov až po Pálffyovcov.
„Co to tam šuchoce pod tú javorú, Šuralove kone vodu hledajú...“, spievalo sa a spieva na sološnických zábavách a svadbách. Šural – miestny roľník Ján Smák, ktorý tu žil v rokoch 1912 až 1991, bol akousi ikonou obce, keďže z najstarších súpisov sa vie, že takmer všetci pôvodní obyvatelia boli roľníci.
Dnes už modernú Sološnicu navštevuje veľa turistov a ich počet neustále narastá. Ak chcete poznať túto obec, jej prekrásne okolie s majestátnym Roštúnom a lesy bohaté na huby, neváhajte s jej návštevou.
