SENICA. Po malom obchvate, ktorý v Senici otvorili vlani v júni, plánuje Slovenská správa ciest vybudovať väčší obchvat (Senica-Jablonica-Trstín). Pred začiatkom prác má v okolí budúcej stavby prebehnúť záchranný archeologický výskum.
V okolí je viacero nálezísk
„Rozhodnutie o vykonaní výskumu sme zatiaľ nevydali,“ povedal Matúš Sládok z úradu. Bežne sa podľa jeho slov stáva, že výskum prebehne až niekoľko rokov po vydaní rozhodnutia. „V každom prípade, prvá fáza výskumu začne pred výstavbou obchvatu.“
Ako povedala hovorkyňa správy Zuzana Hromcová, stavba je vzhľadom na dĺžku a náročné majetkové vysporiadanie rozdelená na štyri etapy. Ako prvý budú robiť obchvat Senice, predpokladaný termín je rok 2017.
„Zhotoviteľ stavby bude vybraný v zmysle zákona o verejnom obstarávaní," povedala hovorkyňa. Známy bude pravdepodobne v roku 2017. Súčasne vyberú aj toho, kto výskum povedie. Podľa Zuzany Hromcovej prebehne v rámci prípravy staveniska.
Pamiatkový úrad naň bude len dohliadať. „Predpokladáme, že sa na mieste stavby objavia nielen nálezy, ale aj nálezové situácie ako sídliská či pohrebiská z hociktorého obdobia od kamennej doby vrátane. Na území mesta sú zastúpené všetky,“ povedal Matúš Sládok.
V blízkosti plánovanej stavby sa nachádza viacero nálezísk. „Priamo na trase stavby neevidujeme žiadne. Keď získame ďalšie podklady k rozhodnutiu, je možné, že sa tento stav zmení,“ dodal.
Jeden záchranný archeologický výskum začne podľa pracovníka pamiatkového úradu v Senici v najbližších dňoch. Závisí to však od spolupráce s investorom.
„Obhliadkou sa na stavbe zistili nálezy a situácie, ktoré sú predbežne datované do kamennej doby.“ Okrem toho bude pamiatkový úrad dozorovať ďalšie dva nezačaté výskumy v Senici.
Objavia, zachránia i stratia
Cieľom záchranného archeologického výskumu je vyhľadať a zdokumentovať nálezy alebo nálezové situácie pred alebo počas stavby.
„Hnuteľné nálezy, ktoré sa počas takéto výskumu nájdu, sa v zásade zachránia – zdokumentujú sa, vyčistia alebo aj zakonzervujú. V prípade, že sú reprezentatívne, môže sa s nimi v múzeu oboznámiť aj bežná verejnosť. Horšie je to s nehnuteľnými nálezmi, ktoré sa po zdokumentovaní stavbou väčšinou zničia,“ objasnil pracovník pamiatkového úradu.
Záchranný výskum pomôže sa na jednej strane objaviť mnoho nálezov a poznatkov, a na druhej strane dôjde k zničeniu hodnotných nálezísk. Tie by mohli byť v budúcnosti systematicky skúmané sofistikovanejšími metódami, ktorými sa dá zachrániť viac nálezov a získať viac poznatkov.
„Bohužiaľ, v množstve prípadov investor nedodrží rozhodnutie pamiatkového úradu a stavba sa uskutoční bez záchranného výskumu, čím sa ničia nálezy a náleziská nielen bez zdokumentovania, ale aj bez akejkoľvek možnosti záchrany. Tým sa značne ochudobňuje naša história,“ dodal na záver Matúš Sládok.
VÝSKUMY V SENICI
„Senica patrí v rámci Záhoria z archeologického hľadiska k jednoznačne bohatším miestam. Na jej území sa nachádzajú desiatky nálezísk,“ povedal Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Ako dodal, nariadiť investorovi povinnosť vykonať na jeho náklady záchranný výskum umožnil pamiatkový zákon z roku 2002. „Dovtedy sa náleziská na súkromných pozemkoch, ak o to nemal záujem majiteľ, ničili bez možnosti preskúmania.“
(ŽAJA)
