Aj vďaka rope sa Gbely časom stali mestom.
GBELY. Hoci až v januári 2014 uplynie sto rokov, čo začali pri Gbeloch na Záhorí priemyselne ťažiť ropu, s prieskumom sa začalo už o rok – dva skôr. Prítomnosť zemného plynu a ropy pri Gbeloch náhodne objavil gbelský roľník Ján Medlen tým, že vymyslel spôsob, ako zemný plyn využiť v domácnosti.
Ján Medlen bol podivín
Ľudový vynálezca z Gbiel Ján Medlen (1870 – 1944) bol svojráznym človekom, tak trochu podivín. Po matke zdedil pár políčok po celom gbelskom chotári. So svojím koňom chodil po celom chotári a to sa mu nevidelo. Rozpredal ich a kúpil si od žida Grünmandla v celosti močaristý pozemok v najhoršej časti chotára v Dúbravke s najhoršou bonitou pri železničnej trati (štvrtá trieda).
Nevlastný ujec mu dohováral, že asi rozum potratil, keď úrodné pozemky predal a kúpil si „močarisko“, kde sa ani pes neudrží, nie to človek. Predpoveď ujca sa začala akoby plniť. Začal sa divne chovať a v domčeku, ktorý si v Gbeloch postavil, pokoja nemal. Vraj sa mu do domu nasťahoval čert... Najradšej sa pred čertom schovával v tmavom kúte izby. Keď „usalašeného“ čerta po izbe sekerou naháňal, vždy mu uhol. Aj tak čerta dobehol.
Prvý odberateľ plynu „načierno“
Na močaristých pozemkoch chcel hospodáriť a preto kopal kanály, aby prebytočnú vodu z pozemku odviedol. Miestami boli kanály hlboké, že mu z nich iba hlava vyčnievala. Občas si z fajočky rád poťahoval... až raz, keď odhodil horiacu zápalku do kanála, vzbĺkol v ňom plameň, ktorý sa rýchlo rozšíril až k nemu. Len premočené nohavice ho pred popálením zachránili. Ján sa vystrašil a ako bez duše utekal za ujcom, ktorému vyľakaný a zadychčaný zvestoval, že našiel „bránu do pekla“.
Plameň na dne kanála mu nedal pokoj, v tej dobe to bola neznáma vec. Ján sa stal vynálezcom. Prišiel na spôsob, ako účelne využiť zemný plyn. Tam, kde našiel plyn, vyhĺbil hlbokú šachtu, tesnil ju doskami a hlinou a tak vznikol akýsi rezervoár. Nad šachtou si postavil malý domček – chatrč a plyn rúrkou odviedol do sporáka a mal „zadarmo“ oheň, na ktorom varil, kul železo a v zime si vykuroval svoju chatrč.
Robil to tak vyše dvoch rokov. Bol prvým využívateľom zemného plynu „na čierno“ nielen na Záhorí, ale vôbec vo vtedajšom Rakúsku – Uhorsku. Až v lete roku 1913 vytvorila sa v domčeku výbušná zmes a pri explózii mu strechu z domčeka rozmetala po okolí. Jedine tento nezvyčajný výbuch priviedol geológov k preskúmaniu okolia.
Začiatok naftového priemyslu u nás
Na odbornom posúdení geológov v septembri 1913 zo Sedmohradska priviezli vrtnú súpravu, prišli robotníci, odborníci a 28. októbra 1913 sa začalo s vrtnými prácami. Práve na Vianoce, deň pred Štedrým dňom v hĺbke 114 metrov narazili na ložisko zemného plynu a následná erupcia plynu čiastočne poškodila vrtnú súpravu. Zo všetkého obviňovali Jána Medlena, vraj si nemal s plynom začínať.
Zo svojho pozemku každého odháňal, i robotníkov, avšak nebolo mu to nič platné. Robotníci erupciu zvládli, vrtnú súpravu opravili a pokračovali vo vŕtaní v domnienke, že vo väčšej hĺbke sa môže nachádzať ropa, čo sa potvrdilo v hĺbke 164 metrov čerpacou skúškou. Dňa 13. januára 1914 vytieklo samovoľne až 15 ton kvalitnej neparafinickej ropy. To bol začiatok priemyselnej ťažby na Záhorí a vznik naftového priemyslu u nás.
Z dedinky sa stalo mesto
Vznik samostatnej Československej republiky 28. októbra 1918 znamenal koniec panstva Rakúsko – Uhorskej monarchie nad naftovými náleziskami v Gbeloch. Na začiatku minulého storočia mali Gbely okolo 2 tisíc obyvateľov, ktorí sa živili poľnohospodárstvom alebo odchádzali za prácou do zahraničia.
Od roku 1914 následkom objavenia ropy sa život v obci zmenil. Dnes majú Gbely vyše 5 tisíc obyvateľov a z maloroľníckej dediny sa stalo mesto a mnohí občania donedávna práve v naftovom priemysle našli výhodné zamestnanie.
Objavenie ropy zmenilo život dedinky na nepoznanie. FOTO: ILUSTRAČNÉ TASR
