Skalický kultúrny dom ako aj luhačovický komplex kúpeľných stavieb patria čo do hodnoty ku klenotom česko-slovenskej, ale aj svetovej architektúry.
SKALICA. Na jednej strane sú stavby Dušana Jurkoviča – Kultúrny dom v Skalici a luhačovický kúpeľný komplex - niečím jedinečným, na druhej strane sa o nich tak málo vie. Túto skutočnosť by mala zmeniť „Jurkovičova cesta“, ktorá má vzniknúť v rámci cezhraničnej aktivity Architektúra nás spája.
Jedinečný genius loci
Vedenia miest Skalica a Luhačovice sa z dôvodu nízkej informovanosti o svojich architektonických skvostoch rozhodli pre spoločný postup v otázkach ich marketingu a propagácie, ale aj v otázkach starostlivosti a udržovania týchto stavieb.
Chcú pritom využiť jedinečný genius loci, zachovalý výnimočný typ architektúry, výhodnú polohu vzhľadom k ďalším atraktivitám cestovného ruchu, zachovalý stavebno-technický stav stavieb aj medzinárodnú nadväznosť (SR, ČR, Poľsko). Zámer bol predjednaný na Ministerstve kultúry SR a ČR, kde mu predbežne vyjadrili podporu.
Odkaz architekta Dušana Jurkoviča
V 19. a 20. storočí boli medzi Luhačovicami a Skalicou veľmi rušné priateľské vzťahy. Dr. Pavol Blaho, ktorý pochádzal zo Skalice, pôsobil v Luhačoviciach ako lekár a rozvíjal medzi Skalicou a Luhačovicami kontakty v rôznych oblastiach.
Spolu s Jurkovičom, Frolkom, Mikulášom Alešom a Úprkom sa snažili o interakcie v oblasti architektúry, kúpeľníctva a osvetových aktivít.
Súčasná vzájomná spolupráca miest Skalica a Luhačovice vznikla na platforme týchto myšlienok s dôrazom na odkaz architekta Dušana Jurkoviča, uvádza sa v dôvodovej správe cezhraničnej aktivity.
